Linkin Park sa po krátkej pauze vrátili na pódia so svojim stále prebiehajúcim From Zero World Tour, v rámci ktorého zavítali aj do Viedne. Pre koncert zvolili najväčší rakúsky štadión Ernst-Happel Stadion, ktorý v deň konania hlásil vypredané. Kostru setlistu tvorili skladby z albumu From Zero , no značnú časť tvorili aj položky albumov Meteora a Hybrid Theory.
Ešte pred vystúpením samotných Linkin Park sa zapĺňajúcemu sa štadiónu predstavili Phantogram a Clipse. Krátko pred deviatou večer mohli nedočkaví diváci vidieť upútavku na dokument Unshatter a potom sledovať na obrazovkách odpočet podobný tomu pred oznámením comebacku. Tentokrát sa ale časomiera na konci nespustila znovu a mohla sa začať očakávaná show.
Tú Linkin Park odštartovali hneď pilotným singlom The Emptiness Machine. Z albumu From Zero (recenzia) večer odznelo hneď osem skladieb, vrátane Over Each Other, Overflow, Two Faced, bonusová Up From The Bottom, či v závere Heavy Is The Crown.
Na albume znejú skladby a Emily Armstrong dokonalo. Otázkou ale zostávalo ako to nový hlas skupiny bude zvládať naživo. Po koncerte možno konštatovať, že bez jediného problému.
Z pôvodnej tvorby Linkin Park sa dostalo hneď na päticu albumov. Living Things, A Thousand Suns a Minutes To Midnight reprezentovalo dokopy sedem skladieb vrátane What I’ve Done, Burn It Down či Waiting For The End. Štvorica skladieb vrátane In The End či One Step Closer zase pripomenula debutový album Hybrid Theory.
Najviac pôvodnej tvorby ale odznelo z albumu Meteora. Ten zastupovalo hneď šesť skladieb, medzi ktorými nechýbali Somewhere I Belong, Numb či záverečná Faint.
Bolo zaujímavé vidieť dnes už otcov ako sa pri týchto skladbách vrátili do teenagerských rokov a spoločne s Linkin Park spievali slovo od slova a to bez ohľadu na to, kto stojí na pódiu a spieva. Či už staršie či čerstvé skladby si od publika odniesli rovnako silný potlesk a nadšenie, čo iba dokazuje, že sa Armstrong v úlohe frontwoman etablovala.
Linkin Park odohrali vo Viedni svoj štvrtý a zároveň najväčší koncert. Ernst-Happel Stadion pojme okolo 50 000 divákov a skupina ho bez problémov vypredala s dostatočným predstihom. Výborne fungovalo aj pomerne veľké pódium s dvoma obrovskými obrazovkami, ktoré prenášali dianie aj do tých najvzdialenejších radov.
Produkcia show bola postavená skôr na hre farieb a živých záberoch, ktoré boli pri jednotlivých skladbách obohatené o rôzne efekty, než na animáciách, pyrotechnike či ohňoch. Svetelná show bola prepracovaná a absolútne dostačujúca a bonusové lasery pri niektorých skladbách posunuli celú sprievodnú show na vysokú úroveň, ktorá výborne dopĺňala a zároveň neprehlušila samotnú hudbu.
Príjemným prekvapením bol výborný zvuk, ktorý sa udržal počas celého dvojhodinového setu, čo na tomto štadióne nie je vždy samozrejmosť. Kapela hrala fantasticky, Mike Shinoda dal do svojho spevu rovnako maximum no najviac chvály si zaslúži Emily Armstrong.
Bolo zaujímavé pozorovať dve speváčkine polohy. Pri “vlastných” skladbách totiž išla na hranu vlastných síl, zatiaľ čo pri tých, ktoré pôvodne spieval Chester Bennington bolo vidieť istú pokoru a to, že sa nesnaží pôvodný hlas skupiny nahradiť ale s citom reinterpretovať.
Pri pozorovaní spoločnej chémie na pódiu i medzi skupinou a divákmi, je jasné, že Armstrong si Linkin Park neukradla pre seba ale stala sa jeho plnohodnotnou súčasťou. Počas celého večera sa zo strany skupiny na pôvodného frontmana takmer nespomínalo a vo finále je to asi dobre.
Linkin Park začali pred dvoma rokmi od nuly a po jednom z najdiskutovanejších návratov za posledné roky aj vo Viedni dokázali, že v súčasnej zostave patria na tie najväčšie pódiá.
