Joost Klein sa po vyše roku, v rámci svojho World Tour, vrátil do pražského Forum Karlín. Aj tentokrát odohral výbornú, bláznivú a energiou nabitú show. Ani napriek väčšej produkcii nestratil mladý Holanďan nič zo svojej nezávislej charizmy a publiku doprial živelný set, ktorý si užili všetci prítomní vrátane interpreta samotného.
Za posledný rok sa toho v Kleinovom živote odohralo pomerne dosť. V prvý deň tohto roku vydal album Kleinkust, stal sa porotcom v holandskej verzii show The Voice, vystúpil na festivale Coachella a ako prvý holandsky spievajúci interpret vyrazil na svetové turné. Zatiaľ čo minulý rok sa koncert dvakrát presúval kvôli neutíchajúcemu záujmu o vstupenky, tentokrát sa organizátori rozhodli pre Forum Karlín hneď. A aj tento rok ho Joost zaplnil bez problému.
Pred hviezdou večera krátil čas divákom DJ Chool. Ten zapĺňajúcej sa sále doprial hity štyroch dekád a nechýbali kúsky od interpretov ako Cyndi Lauper, Aqua, Oasis či Daft Punk. Už samotný predskokan rozprúdil výbornú atmosféru, ktorá sa ale premenila v malé šialenstvo s príchodom Joosta na pódium.
Ten svoj set odštartoval skladbou Ome Robert z albumu Albino a išlo o jednu z mála starších skladieb, keďže tentokrát tvorili kostru setlistu dva posledné albumy Unity a Kleinkust. Z toho tohtoročného najlepšie zafungovali a najväčší potlesk si odniesli skladby Capitalism :D, Latin Gabber, Shanghai Night, Tetetetete (Español) či Wtffff :P.
Z o niečo prístupnejšieho albumu Unity sa dostalo na pop-punkovo ladenú Why Not???, Kunst Und Musik, Luchtballon, 1 či melancholickú dvojicu We’ll Meet Again a Last Man Standing. Zaujímavosťou je, že videoklip k tejto skladbe sa natáčal v prázdnom Forum Karlín.
Výborne zafungovala aj jediná pripomienka albumu Fryslân v podobe skladby Antwoord. Záver hodinu a pol dlhého setu patril hitu Friesenjung a samozrejme očakávanej Europapa. Na rozdiel od minulého koncertu ale nešlo tak úplne o nosnú skladbu, na ktorej by stála celá show ale skôr o regulérnu súčasť setlistu.
V úplnom závere potom Joost odohral mashup skladieb Buurman / Ik Wil Je / PTSD / Papa En Mama / Joost Klein 2 / Door De Kirk / Ome Robert a rozlúčil sa karaoke verziou Viva La Vida od Coldplay, ktorá tento rok nahradila Winner Takes It All od ABBA.
V porovnaní s minuloročným koncertom priniesol tentokrát Joost do Prahy väčšiu, premyslenejšiu a prepracovanejšiu produkciu. Aj napriek tomu ale show pôsobila uvoľnene a nenútene. Veľká štvorcová LED obrazovka, na ktorej sa premietali ľahko bizarné animácie či živé dianie na pódiu spoločne s výborne zladenou svetelnou show podporili show na maximum.
Dva dni po pražskom koncerte mal Joost odohrať dva koncerty vo Varšave, ktoré kvôli bližšie nešpecifikovaným rodinným udalostiam zrušil. Počas celého večera na ňom ale nebolo vidno žiadne ťažkosti a svoj set si užíval rovnako ako publikum.
Je pravda, že Joost nepatrí k technicky najlepším spevákom a celé vystúpenie podporuje half playback, no čo sa Kleinovi musí nechať je jeho práca s publikom. To Joostovi zobalo z ruky od prvého momentu a akýkoľvek “pokyn” z pódia odznel, bol splnený. Práve vzťah medzi publikom a interpretom tentokrát vybudovalo fantastickú atmosféru, ktorá počas večera neutíchala ale práve naopak gradovala.
Joost vo finále znova odohral koncert, ktorému nie je čo vytknúť. Energia vytvorená od úplného začiatku, zbesilý potlesk po každej skladbe a hlavne jedinečná atmosféra budiž dôkazom, že osobnosť interpreta je niekedy dôležitejšia ako dokonale vypracovaný vokál.
