Je len málo hudobných osobností, ktoré boli svedkami meniacej sa doby a zároveň sa stali jej symbolmi s pretrvávajúcou relevanciou aj v súčasnom svete. Bez pochýb môžeme za takúto osobnosť označiť aj Boba Dylana. Básnik ocenený Nobelovou cenou za literatúru a hudobník, ktorý najprv očaril a neskôr zradil a šokoval folkovú scénu, pričom si získal milióny fanúšikov po celom svete. Tí najvernejší mu napokon odpustili.
Vo svojich osemdesiatich piatich rokoch by už nemusel pokračovať vo svojom nekončiacom turné, na ktorom koncertuje s menšími prestávkami takmer šesť desaťročí. Či už je za tým záhadný mefistovelský kontrakt, alebo iba nechuť nečinne zostať doma v jeseni svojho života, je obdivuhodné, ako dokáže Bob Dylan vzbudzovať záujem naprieč spoločnosťou.
Len pár týždňov pred dvojkoncertom vo Viedni vzbudil rozruch počas audiencie u pápeža Leva XIV., keď prišiel oblečený v čiernej mikine s kapucňou. Okamžite sa objavili rôzne interpretácie tohto pomyselného gesta.
Dylan sa predstavil podobne nekomfortne aj viedenskému publiku. V bledej mikine začal takmer na minútu presne, bez LED obrazoviek a bez uvítania. Divadelné osvetlenie ešte podčiarklo komornú atmosféru, ktorú sa podarilo vytvoriť aj vo veľkej Wiener Stadthalle. S napätím sa očakávalo, kedy prvýkrát zaspieva. Spočiatku jeho hlas zanikal v spleti nástrojov sprievodnej kapely. Až postupne ho zvukár nechal vystúpiť do popredia, aby sa Dylan rozozvučal naplno a predviedol výborný výkon, v ktorom potlačil aj svoje typické mumlanie
Niektorí poslucháči majú k Dylanovmu koncertovaniu ambivalentný vzťah. Prekáža im, že na koncertoch často vynecháva svoje najväčšie hity a iné skladby zase pretvára do odlišnej podoby. Tí, ktorí však sledujú jeho umeleckú dráhu, v tom nachádzajú uspokojenie. Na jeho koncert môžete ísť aj niekoľkokrát a stále vás dokáže prekvapiť.
S takým veľkým repertoárom by bolo na škodu počúvať dookola iba Like a Rolling Stone alebo Blowin‘ in the Wind, hoci ide o geniálne piesne. A tak zazneli skladby z ôsmich albumov, od staršieho Another Side of Bob Dylan cez Blood on the Tracks, Shot of Love a Under the Red Sky až po novší Rough and Rowdy Ways, ktorému venoval značnú časť svojho predchádzajúceho turné.
Bob Dylan je autorom a interpretom, ktorý vám zahrá aj béčkovú stranu singla s rovnakým nasadením ako svoje najväčšie hity. Koncert tak nestojí iba na niekoľkých vrcholoch, ale predstavuje súvislý umelecký zážitok.
K tomu nepochybne prispieva aj Dylanova nechuť k zvyku publika nahrávať si koncerty na mobilné telefóny. Ich používanie počas vystúpení je u neho v posledných rokoch zakázané a vo Viedni ste si museli telefóny odložiť do špeciálneho puzdra. Určite je to opatrenie, ktoré by prospelo koncertnej atmosfére aj u iných umelcov.
Kritika zo strany niektorých návštevníkov, ktorých zdržala vstupná kontrola, mohla byť oprávnená. Ak by si však pozorne prečítali pokyny pred vstupom do haly, v ktorých boli vyzývaní, aby si vstupenku vytlačili už doma, nemuselo k tomu dôjsť.
Bob Dylan nikdy nenecháva publikum čakať a začína vždy presne. V tomto sú jeho koncerty veľmi podobné divadelnému predstaveniu či koncertu vážnej hudby, kde sa príchodom dirigenta sála uzatvára. A taký bol Dylan vždy – chcel, aby jeho piesne hovorili za neho, a nikdy nevymenil svoju osobnú a umeleckú integritu za lacnú popularitu a slávu.
To z neho robí jedného z najväčších umelcov 20. a 21. storočia. Ešte raz treba zdôrazniť, že vo svojich osemdesiatich piatich rokoch podáva vynikajúce výkony a vzbudzuje veľký záujem o preniknutie do podstaty jeho tvorby. Mnohí si preto aj nabudúce kúpia vstupenky. Nechcú totiž vidieť iba svoj idol, ale zažiť aj pravdivosť a autentickosť, ktoré vyžarujú z jeho poetických textov a ktoré s pribúdajúcimi rokmi nadobúdajú ďalšie významové vrstvy.
Bob Dylan sa síce neubráni plynutiu času, ale zostarol do krásnej podoby, ktorá dáva nádej, že naša spoločnosť ešte nerezignovala na každodennú krásu žitia.
