8.6 C
Slovakia
štvrtok, 26 novembra, 2020
Home Reporty Faith No More udržali Pattona na „reťazi“ len s námahou

Faith No More udržali Pattona na „reťazi“ len s námahou

11000500_10153204109853415_2245365109911238963_o

Po dvadsiatich dvoch rokoch sa Faith No More vrátili do Bratislavy, hustá atmosféra vtedajšej bipolazirovanej spoločnosti sa už nezopakovala a vidieť euforický úsmev na tvárach tých čo s kapelou zostali v dobrom aj v zlom bolo neskutočne krásne. Faith No More však nežijú z minulosti, ale vytvárajú drastickú prítomnosť.

Podobne ako tomu bolo pri prechádzajúcom vystúpení Limp Bizkit aj pri tejto príležitosti mali otváracie koncerty komornejšiu atmosféru, na dôkladnejšie spoznanie tvorby predkapiel Mofokilleramerických stounerov Red Fang nebol čas a ani vhodná príležitosť. Preto odporúčame ísť na ich vlastné podujatia a vypočuť si autorské nahrávky. 

Na naštylizovanej veľkej scéne pripomínajúcej obradnú sieň sa nachádzali naaranžované  kvetiny, obrazy a ďalšie dekorácie, no akonáhle prišli Faith No More zatiahli sa červené svetlá a toto súkno vyprovokovalo hudobníkov v bielych oblekoch ako býkov na toreadorských zápasoch.  Kapela nemá rada romantické pózy, celú túto „sladkú“ štylizáciu používa na zvýraznenie kontrastu s  tvrdou hudbou, preto potešilo aj otvorenie so skladbou Motherfucker z nového albumu Sol Invictus.

Faith No More – Motherfucker

Už od začiatku nebol zvuk ideálny a v hale NTC Aegon Arény pre gitarové kapely ani nikdy nebude, našťastie Faith No More pracujú s akustickými nedostatkami, keď vycítia plochosť priestoru snažia sa ho zaobaliť intenzívnejším gitarovým zvukom. Podstatné basgitarové linky, tak známe zo štúdiových nahrávok, skôr zanikali, no klavírne tóny si v najdôležitejších melodických frázach hudobníci postrážili. Koncert mal veľmi agresívny rozbeh, niektoré pasáže pripomínali hlukové steny Nicka Cava a jeho Grindermanovcov. Veľkou mierou do tohto rámusu prispel spevák Mike Patton, ktorý svoje vokálne party odspieval širokým diapazónom idúcim od uhladeného falzeta až do crustového vyznenia a na chvíľku ste tak mali pocit, že pred vami nestojí rockový gigant, ale obskúrna avantgardná kapela. A táto agresia nesmierne bavila. Faith No More môžu na koncertoch v tomto prípade zájsť ešte ďalej aj vďaka Pattonovmu premenlivému vokálu, ktorý sa z metalových vôd dostane behom chvíľky do popovej roviny, dobrým príkladom tejto schizofrénie bola skladba Epic s naozaj epickou atmosférou, v ktorej sa striedal pokojný melodický refrén s rýchlymi erupciami. Už v prvej polovici koncertu prišlo aj na povinnú baladickú pieseň Easy, po predchádzajúcom tsunami išlo o zvláštny prestrih. Nad hlavami muzikantov sa objavila disco guľa zvýrazňujúca sarkazmus tohto okamihu, Faith No More však skladbu interpretačne nesparodovali. Na romantickú náladu tejto piesne nadviazali muzikanti ešte niekoľkými kusmi, predovšetkým záverečnou From The Dead. Ale vo všeobecnosti išlo o hlučné, drzé a agresívne vystúpenie.

Faith No More – Caffeine live Bratislava 2015

Po koncerte sa ešte dlho rozprávalo o spevákových excesoch a o jeho verbálnom útoku na istú časť obecenstva. Mike Patton nie je podlizovač, nechváli len tak hoci koho, nerozdáva prázdne frázy na počkanie, jednoducho sa musí na javisku dobre cítiť a vedieť, že sú v publiku jeho skutoční fanúšikovia. A ak sa mu niečo nepáči tak to veľmi hlasno dá najavo, podobne ako v prípade keď „sprdol“ obecenstvo za nedostatočné zapojenie do spoločného refrénu či vyfuckovania VIP lóže. Mimochodom ani to nebolo u neho nič nové, stačí si spomenúť na vystúpenie Faith No More na belgickom festivale Pukkelpop v roku 2008, kedy konfrontoval divákov majúcich exkluzívne lístky zoči voči. Chodiť na kapely kvôli ich exkluzivite totiž nestačí. 

Bratislavské publikum sa voči týmto výjavom nakoniec zachovalo ako ten submisívny otrok znázornený na plagáte k ich koncertnému tour. Od Pattona si nechalo nadávať, rozkazovať, nekládlo žiadny odpor a nevypískalo ho, pretože vedeli, že tu pred nimi stojí výnimočný hudobník, ktorého sa oplatí počúvať.

Faith No More – Everything´s Ruined

Mike Pattonovi a celému Faith No More zostala tá dravosť a k nej pridali nové, svieže nápady. Po hudobnej stránke sú kompaktní, a aj keď sa teraz píše o tom, že tento koncert si Patton“ukradol” sám pre seba,  pravdou zostáva, že ak by do Bratislavy zavítal so svojimi projektmi Fantômas či Tomahawk nemal by taký úspech. Faith No More jednoducho ťažia zo svojho celku a preto sa môže na tento koncert spomínať ďalších dvadsaťdva rokov.