8.6 C
Slovakia
utorok, 22 septembra, 2020
Home Reporty Fallgrapp vytvára náročného poslucháča

Fallgrapp vytvára náročného poslucháča

DSC_0202

Prejdime k samotnému koncertu. Pred Fallgrappom vystúpila brnenská dvojica Himalayan Dalai lama. Sála bola naplnená iba pár zvedavcami a nikto netušil kedy košická Tabačka konečne začne dunieť. Dalailámovci začali bez varovania a do minúty bola veľká sála naplnená do polovice.

Povedal by som, že väčšina publika počula toto duo prvýkrát, napriek tomu všetci prítomní stáli v úžase pred plátnom s pohybujúcimi sa červenými oblakmi. Dalailámovci nešetrili animáciami, za to slovami šetrili dosť, čo je ale pochopiteľné, keďže ich skladby nemali presne definovaný koniec a zapadali do seba. Prakticky to znelo ako nejaký chillwave mix 2017, a nikto sa nesťažoval. Myslím, že keby im patrilo miesto hlavnej kapely, čomu by som sa v budúcnosti vôbec nedivil, mali by chalani sály plné vlniacich sa zhypnotizovaných nadšencov. V istých momentoch ich hudba pripomínala amerického downtempo interpreta Tycho, ktorý ale využíva aj akustické nástroje. Dalailámovci sa v pár skladbách opreli o floor tom bubon – jediný ich akustický nástroj a vytvorili ním dunivý pochod vytvárajúci mimoriadne epickú atmosféru v spojení s naliehavou elektronikou. Ich vystúpenie hodnotím…veľmi vysoko nad očakávania.

Himalayan Dalai Lama – Hikari

https://www.youtube.com/watch?v=BV6p_TVo27M

Po polhodine príprav aparatúry celkovo deviatich členov začali hrať Fallgrapp. Zaplnenú Tabačku sa snažili nenechať čakať príliš dlho a začali inštrumentálkou z albumu Rieka. Zatiaľ bolo na pódiu len jadro kapely – Juraj Liška, ktorý je taktiež hlavou celého projektu, bubeník Petr Hanák no tvár kapely –  speváčka Nora Ibsenová sa pripojila až v ďalšej skladbe. Oplatilo sa čakať, pretože jej nesmierne zaujímavý hlas podaný ešte vernejšie ako na nahrávke, v skladbe Vietor každého jednoducho odfúkol. Nora – najprv zlato hanblivá jemnými pohybmi dotvárala obraz hudby, neskôr už úplne vžitá do atmosféry aj publika predstavila svoj hlas v plnej kráse na skladbách ako Vlasy a I.N.A. Tieto skladby si tiež získali najsilnejšiu odozvu od publika, ktoré dalo jasne najavo že si šou plne užíva. Nový album V Hmle bol tematicky verný svojmu názvu aj na pódiu. Zahmlený fallgrapp s ambientnými medzi skladbami vytváral perfektný dojem tajomna. Priestor sály v Tabačke, kedysi slúžiaci na spracovanie tabaku,  v ktorom sa spája história a moderna, tvoril asi najideálnejšie podmienky pre hudbu Fallgrapp. Pochybujem, že by ste pre počúvanie Fallgrapp našli lepšie miesto. Počas koncertu hudobníkov na pódiu pribúdalo a všetci spolu vytvárali umenie, v ktorom má každý svoje miesto a nikto nie je dopočtu. Pri každom členovi bolo cítiť jeho úlohu vo zvuku, či už husle, perkusie, klávesy alebo gitara. Po nabitej hodine a pol sa s nami Fallgrapp lúčili, ale každý vedel , že sa vrátia. Publikum si chcelo predĺžiť tento silný zážitok a hudobníci im s radosťou vyhoveli – zahrali piesne Iná a Uspávanka. Myslím, že úspech ich turné nečakala ani samotná kapela, keďže na poslednej zastávke už nemali pre publikum svoje potlačené pásky na ruku.

Fallgrapp – Vlasy

Po zážitku z košického koncertu Fallgrapp, už u mňa niet pochýb, že sa jedná o nádej nielen alternatívnej slovenskej scény. Z ich vystúpenia šla istota a odovzdanie, na ktoré som nemohol reagovať inak, ako len dúfaním že ich objaví a ocení aj širšia verejnosť, a že na novodobých slovenských umelcov sa nebude pozerať len ako na nutnosť hrať ich v rádiách, ale ako na poctu. Možno budem príliš kritický, ale oproti našim terajším mainstreamovým umelcom z nich ide niečo viac. Úprimnosť a nadhľad. Akási západná experimentálnosť a schopnosť tvoriť dojem jedinečnosti. Veľmi ma teší, že sám nie som schopný odhadnúť štruktúru ich skladieb a pritom výsledok nevytvára zmätok. Fallgrapp si totiž  tvoria vlastné pravidlá a vyzerá to tak, že je to práve to, čo potrebujeme. Náročný poslucháč si nevytvára dobrú hudbu, ale práve naopak. Kvalitná hudba si vytvára náročného poslucháča.