8.6 C
Slovakia
piatok, 4 decembra, 2020
Home Reporty Krutosť vládcov bažiacich po moci - Straussova operná elégia v Slovenskej filharmónii

Krutosť vládcov bažiacich po moci – Straussova operná elégia v Slovenskej filharmónii

117 SF Juraj Valcuha   Elektra 23 02 2017 - jan.f.lukas

Na jeden dúšok, jedno nadýchnutie a bez prestávky. Koncertné uvedenie Straussovej opery Elektra bolo intenzívnym zážitkom pre divákov i samotných hudobníkov.

Málokedy môžete vidieť hlavného dramaturga sedieť v hľadisku s partitúrou v ruke a listovať v nej počas koncertu. Napätie bolo pochopiteľné. Po tridsiatich siedmich rokoch sa opäť na javisko Slovenskej filharmónie dostalo koncertné uvedenie Straussovej Elektry. Za podobnými ambicióznymi projektmi stoja niekoľkomesačné prípravy: Juraj Valčuha to musel stihnúť za extrémne krátky čas. No vďaka jeho skúsenostiam, pripravenosti Slovenskej filharmónie a trojfázovým nácvikom to spoločným úsilím zvládli a pripravili tak divákom jeden z vrcholov tejto sezóny. Meno jedného z najúspešnejších dirigentov je nielen zárukou kvality, ale aj precíznosti. Nič neponecháva na náhodu. Ani toľko kritizovanú dychovú sekciu, ktorá sa so Straussovou harmóniou popasovala viac než dôstojne. Ihneď po iskrivom nasadení sa začal odohrávať bohatý vonkajší dialóg aj vnútorný monológ postáv. Slovenská filharmónia sa postavila pred náročnú úlohu tlmočiť všetky rytmické akcenty, odchýlky zaznamenané v skladateľovom prednese, ktoré udržujú artikuláciu speváckych partov pohromade. Veľmi ľahko by sa mohli roztrhnúť, ale kultivovanosť Valčuhovho naštudovania, hoci za cenu väčšej rigídnosti, vniesla do interpretácie toľko potrebnú stabilitu. V orchestrálnej partitúre sú mnohé miesta, na ktorých sa sólistické aj orchestrálne leitmotívy trieštia a rozvádzajú v neschematickej podobe a je iba na dirigentovi, aby toto pradivo dokázal ustrážiť. Jurajovi Valčuhovi sa to podarilo a tému pomsty s freudovskou determinantou vystaval v dramatickom svetle.

Veľký podiel na úspechu majú aj sólisti, Maida Hundelingová, predstaviteľka Elektry, so svojou frenetickou predstavou zrady, Mária Porubčinová, naopak, vložila do postavy Chrysothemis aj kúsok nehy s náznakom odpustenia. Antická melodráma vrcholila pri konflikte medzi Aegisthosom v podaní Jana Vacíka, a Orestom, bravúrne stvárneným Petrom Mikulášom, ktorého hlboký bas sa monumentálne vnášal nad orchestrom. Ostatné postavy v interpretácii členov Slovenského filharmónického zboru vytvárali kompaktný a pôsobivý kontrapunkt.

Richard Strauss – Elektra