8.6 C
Slovakia
štvrtok, 26 novembra, 2020
Home Reporty Rock for People - deň prvý - report

Rock for People – deň prvý – report

Kým baby to v rocku natreli v rocku, elektronika ešte striehla v úzadí

Jeden z najväčších a podľa mojej mienky aj najzaujímavejších festivalov v  Čechách a na Slovensku pripravil tento rok prelomový ročník. Kto videl line – up  pochopil, že festival sa začína uberať trochu iným smerom.  Viac elektroniky, viac aktuálnych mien  a kopec menej známych ale o to viac výnimočných skupín. Čiže menej legiend a viac súčasných mien. Tá výnimočnosť naozaj spočíva v aktuálnych menách a nie vyhorených legendách, či skupinách jedného. Vyskytli sa aj určité organizačné nedostatky, ale celková atmosféra bola priateľská. Festival otvoril svoje brány pre nedočkavcov už v piatok, čo bol prednultý deň bez skupín. Nultý deň bol postavený na českých a revivalových skupinách. Počasie nadšencom, neprialo, ale postupne sa umúdrilo. Všetka česť ľuďom. Veď za pekného počasia sa vie baviť každý, ale skúste to keď sa na vás škaredo mračia mraky a občas vás “opľujú”. Prvá zhliadnutá skupina U. S. Bombs bola najväčším sklamaním festivalu. Majú omnoho väčší potenciál, ako ukázali. Pôsobili dosť lenivo, zvuk bol hrozný a mnoho vyhrávok zaniklo v spleti akordov. Pripomenuli spackaný koncert The Misfits na Subculture Fest, kde sa jednotlivé skladby nedali ani rozpoznať. Piesne US Bombs sa dali rozlíšiť, ale boli totálne nevýrazné, bez predelov a výraznejšej atmosféry. Škoda, lebo ich produkcia je výborná, ale naživo We are The problem, či Destroy the nation nebavili. Pete s imidžom bezdomovca fajčil, pľul, nadával. Bol protipólom uhladených neo punkových chlapcov. Kapela hneď z Hradca neodišla a v ten deň ich bolo možné vidieť prechádzať sa medzi ľuďmi.  V nedeľu  sa predstavila aj štvorica tvrdých menej známych skupín. Kylesa so svojím alternatívnym metalom, Protest the Hero s progres mathcorom, melodický hardcore Title Fight a Austrálčania Deez Nutz. Tí v  hangári predviedli mlátičku  jak remeň. Spojenie hardcoru a rapu fungovalo dokonale. Gitarové kadenčné dávky dopĺňala rapová artikulácia. Chýbali však sample.

Nedeľa sa mohla pokojne premenovať na Rock for ladies, lebo ju ovládli dve výnimočné frontmanky. Kate Nash s temnejším výzorom a sympatická “zrzka” Hayley z Paramore. To, že majú obe baby so svojimi skupinami dokopy iba desať rokov existencie nevadilo. Tieto dve slečny nadviazali na minuloročný výkon Juliette Lewis. Paramore odštartovali najväčšími hitmi a nedopriali ľuďom ani chvíľku odpočinku. Boli rýchly a energický. Koncert  nestupňoval , lebo nemal kam. Jeho rocková línia išla rovným smerom bez odbočiek a spomalení. Jedno spomalenie predsa prišlo so skladbou  “The Only Exception”. To, že prídavky neboli viem pochopiť z festivalovej koncepcie, keď treba ustúpiť ďalším skupinám. Lepšie je naplnený koncert od začiatku, ako strnulosť s hitovými prídavkami. Kate Nash zamiešala country s pop rockom, rapom, psychadéliou, či punkom. Miestami bola nežná, miestami temná, miestami “holka od vedľa”, miestami nedotknutá hviezda. Prekvapila svojou extravagantnosťou a šibnutosťou v dobrom slova zmysle. Nepôsobila ako ezoterická hviezda, ale ako bláznivá rockerka. Tři Sestry za ktorú sme dali modlitbu pro partu boli vrcholom  českých koncertov. Na Rock for People by Lidojedi skôr “smlsli”  Gotta, ako veselú partiu okolo Fanánka. Tá sa vrelému publiku odvďačila najväčšími hitmi aj špeciálnym setom, ktorý bol venovaný zosnulému Františkovi Sahulovi, ktorý už v nebi houká so sovami v mazutu. Nedeľné rockovo tvrdé vyvrholenie prišlo s kanadsko punkovými – Sum 41 a walešskými  Bullet for My Valentine. Sum aj s novým albumom potvrdzuje, že tínedžerské časy sú dávno preč a do ich tvorby sa vkráda hĺbavejší duch. Samozrejme, že museli prísť aj neopunkové hity, ale aj oni boli zahrané s tvrdšou razanciou. Oproti predchádzajúcemu koncertu  na Topfeste mali plnší playlist a hity prichádzali už od začiatku. Sum na svojich koncertoch zaraďujú aj poctu  metalu , čo je niekoľkominútový ich obľúbený mix. Pre fanúšika Sum zbytočné, pre metalistov možná svätokrádež. Aj, keď t0to bol ich tretí koncert v Čechách,  ľudia sa chovali tak divoko a nažhavene, že museli byť upokojovaní spevákom, pre ktorého to bola veľká zodpovednosť, ale aj lichôtka. Napriek veľkej fanúšikovskej základni Sum 41 málo komunikovali a nezainteresovaní poslucháč sa mohol cítiť odsudzene.

Neviem prečo Bullet for my Vallentine vnímajú ľudia ako emo skupinu, keď aj týmto koncertom dokázali, že majú bližšie k metalovej hudbe. V hudbe bolo cítiť mnoho inšpirácii heavy metalovou hudbou a gitarové sóla zneli inak ako na štúdiovkách.

Najväčším prekvapením tohto dňa bol pre mnohých   živý set The Quemist, ktorý hrali trochu zastrčení v jednom z hangárov. Prepojenie drum and bassu so živými nástrojmi malo veľké čaro. Ku kvalitnej hudbe sa pridala aj veľká “pařba”. Ich schopnosti iba podčiarkuje, že fungujú pod legendárnym labelom Ninja Tunes. Dravo kombinovali drum and bassové rytmy s rockovou príznačnosťou britských skupín a melodickými vokálmi. Po koncertoch nasledovala ešte párty s dídžejmi, ale keďže areál musel byť na druhý deň poupratovaný a ľudia by nemali asi nikdy dosť, museli byť slušne požiadaný, aby už išli konečne spať, alebo aspoň “kaliť” mimo areálu. Prvý deň so zahraničnými skupinami predostrel latku poriadne vysoko a už teraz môžem prezradiť, že ani zvyšné dni ju nepodliezli …