8.6 C
Slovakia
sobota, 19 septembra, 2020
Home Reporty Žákovic Open 2014 bol o kamarátstve, zábave a kvalitnej domácej hudbe

Žákovic Open 2014 bol o kamarátstve, zábave a kvalitnej domácej hudbe

1293Žákovic Open 2014 – 25. – 26.07 – Trenčianske Bohuslavice

Nemusíš utekať, nemáš kam, nič ti neutečie, nič nezískaš, a tak stačí len postáť a užívať. Žákovic festival v Trenčianskych Bohuslaviciach ta jednoducho núti na chvíľu postáť. A my sme stáli, poblíž, či pred pódiom, čakajúc na Billy barman, Hex, Koren Dallas, či Le Payaco a ďalších.

Všetko to začalo už vo štvrtok, na prekvapenie, neplánovane. The Wids a Sunshine in your ass zahrali ako sa patrí na veľké pódium, aj ked mali pod sebou len palety a lepenky. No festival pre drvivú väčšinu začal až v piatok na večer, keď sa pomaly, ale isto zaplnil ľuďmi, bažiacich nie ani tak po hudbe, ako po spoločných chvíľach s kamarátmi. A o tom to presne je Žákovic, o stretnutí kamarátov, a to platí aj o hudobníkoch, ktorí sa tu často zabávajú celý víkend.

Midi Lidi – live in Žákovic Open 2014


 

O čom bol teda piatok na Žákovici? Pravdepodobne o kapelách Billy Barman, Korben Dallas a Medial Banana, ktoré prirodzene vytiahli zo stanov, či chládku najviac ľudí. Korben Dallas uhriančili publikum ľúbivými melódiami, ktorým dominoval charizmatický spev Juraja Benetína.  A to aj napriek tomu, že medzi ľuďmi sa šepkalo, že prišiel sám osobne KuliDesmodu.

Korben Dallas – Otec


 

No to nič nezmenilo na silných textoch, výbornej hudbe a príjemne predvedenom koncerte, ktorý zanechal určite výborný dojem. Následne Billy Barman dokázali publiku, že nie sú už kapelou teenegerov, ale že dozreli, pretože to čo predviedli na pódiu si zaslúži úprimný obdiv aj napriek tomu, že ich hudba môže byť pre niekoho cudzia. Výborné tančeky, verbálna, či neverbálna komunikácia bola jednoducho strhujúca kombinácia, čo uznal každý prítomný a aj duchom neprítomný. Juraj s nadšením poskakoval po pódiu, tancoval, vyslovene si to užíval, čo sa aj zákonite prenieslo na publikum, ktoré vďačne spolupracovalo. Aj napriek pokročilej hodine si to ľudia užili a už im nezostávalo nič iné než počkať na posledného interpreta s prozaickým názvom Medial Banana. Zmes reagge, rockuska fungovala, a to aj napriek tomu, že väčšina ľudí bola opantaná okamžikom, ktorý ich unášal nevyhnutnou silou gravitácie.

Medial Banana – Vážim si


 

A nastala sobota ráno, pre mnohých ťažký začiatok, ktorý by s láskou vymenili za dúšok vody, tieňa a ľadovej sprchy.  Horúčava bola miestami neúnosná, a tak každý tieň bol vytúženou oázou v púšti. A v týchto podmienkach sa uskutočnil, teraz už známy, futbalový zápas medzi divákmi a interpretmi, ktorý skončil tesnou výhrou muzikantov, a to aj napriek tomu, že fanúšikovia bojovali zo všetkých síl. Po futbale odštartoval hudobný program kapelou FishFace, ktorá sa predviedla tvrdou metalovou hudbou, či podporou festivalu Gothoom, ktorý sa snažia niektorí obyvatelia Slovenska zrušiť. No úprimne, pred pódiom by človek napočítal ľudí na prstoch piatich rúk, aj kvôli vysokým teplotám a dane za prechádzajúcu noc. Návštevníci namiesto koncertov tak vyhľadávali radšej všetky možné druhy tieňa, a tak bolo vtipné vidieť ako ľudia sedia pod stánkom a otáčajú sa s každou hodinou iným smerom, kopírujúc polohu slnka. A tak to trvalo až do času kým nevyšli na pódium ČAD. Pišta Vandal je jednoducho unikátny a dokáže pritiahnuť ľudí aj na metaltridsať stupňových horúčavách.

ČAD – Rabovačka


 

Areál sa však naplnil aj s pribúdajúcim časom, a tak Midi Lidi si už zahrali pred relatívne veľkým počtom ľudí. Snažili sa ich zaujať nielen svojou tvorbou, ale aj rôznymi cover verziami piesní, čo fungovalo s pochybným úspechom. No každopádne Le Payaco už bola iná káva. Notoricky známe texty, chytľavé melódie a hlavne západ slnka priviedli ľudí do varu po ktorom to už daľšie kapely nemali až tak zložité.

Le Payaco – Ochorel som smútkom beľasým


 

Predovšetkým „domáca“ kapela Hex mala krásne pripravený dav, ktorý spieval, tancoval, povzbudzoval čo to len išlo. Kapela plná profesionálov nenechala nič na náhodu a hneď odštartovala svojím aktuálnym hitom „Ked sme sami“, po ktorom nasledovali všetky veľké pecky, o ktoré Hex určite nemá núdzu. No najväčšiu odozvu zanechala pieseň „V piatok podvečer“, ktorá sa eklekticky niesla na vlnách všetkých prítomných, aj napriek tomu, že už bola takmer nedeľa, čas ísť domov.

Hex – Nikdy nebolo lepšie live in Žákovic Open 2012


 

A tak už len festival oficiálne,  dôstojne a zábavne ukončili Fuera Fondo. No ľudia ešte nemali dosť, a tak sa presunuli pod veľký stan s občerstvením na ktorom bolo počuť veľa spevu a kriku ešte v nedeľu ráno. Niektorí návštevníci sa jednoducho chceli baviť so svojimi kamarátmi aj naďalej, a o tom práve bol, je a bude festival Žákovic. O kamarátstvach a zábave.

| autor: Lukáš Osvald