Majstrovské spevácke kurzy Eugena Suchoňa, ktoré sú už druhý rok súčasťou festivalu Viva Musica!, ponúkajú mladým interpretom jedinečnú príležitosť učiť sa od renomovaných slovenských umelkýň s medzinárodnými skúsenosťami. Sopranistka a pedagogička Adriana Kučerová v rozhovore hovorí o tom, prečo sú podobné kurzy dôležité, čo rozhoduje o úspechu speváka a aké hodnoty sa snaží odovzdať novej generácii interpretov.
Počas svojej kariéry ste absolvovali viacero majstrovských kurzov doma i v zahraničí. Spomínate si na radu alebo moment z niektorého z nich, ktorý zásadne ovplyvnil váš umelecký vývoj?
Mala som šťastie zúčastniť sa viacerých vynikajúcich kurzov. Ešte počas štúdia to boli, napríklad, kurzy vo Florencii u renomovaného barytonistu Rolanda Paneraia, neskôr v Baden-Badene alebo u skvelej sopranistky Sony Ghazarian.
Každému študentovi, ktorý má tú možnosť – či už prostredníctvom štipendia alebo vlastnej iniciatívy – by som účasť na domácich aj zahraničných kurzoch vrelo odporúčala. Tieto stretnutia sú pre mladého speváka nesmierne obohacujúce. Poskytujú nielen nový pohľad iného pedagóga, ale aj možnosť začleniť sa do komunity ďalších spevákov. Je to priestor na konfrontáciu rôznych speváckych techník a interpretácií.
Pre mňa osobne boli tieto kurzy dôležité najmä v tom, že som sa stretla s lektormi, ktorí mali za sebou bohatú a aktívnu spevácku kariéru a dokázali druhým odovzdať nielen technické rady, ale aj cenné skúsenosti týkajúce sa psychickej prípravy, zvládania trémy a zodpovednosti na pódiu.
Čím sú podľa vás Majstrovské kurzy Eugena Suchoňa výnimočné v porovnaní s inými speváckymi kurzami, ktoré poznáte z vlastnej skúsenosti? Čo sa snažíte účastníkom odovzdať práve tu?
Nechcem naše kurzy nijako povyšovať nad ostatné, ale myslím si, že naša sila spočíva v bohatej praxi. Spolu s Jankou Kurucovou prinášame skúsenosti, ktoré sme roky zbierali na medzinárodných javiskách. Vďaka tomu dokážeme študentov naučiť veci, ktoré sa v bežných školských osnovách často neobjavujú – či už ide o špecifické javiskové a herecké zručnosti, alebo o nadstavbovú vokálnu techniku.
Ďalšou obrovskou devízou našich kurzov je pestrosť účastníkov. Nemáme tu len klasických operných spevákov, ale aj lektorov z iných žánrov ako Kristína Mihaľová či Eva Banči. Táto diverzita otvára všetkým zúčastneným úplne nové obzory. Operní speváci si môžu vypočuť iný spôsob interpretácie, prístup k textu a celkom odlišné fungovanie vokálneho aparátu v iných žánroch, čo je nesmierne inšpiratívne.
Aké vlastnosti sú podľa vás dnes pre úspešnú kariéru ešte dôležitejšie než samotná vokálna technika?
Jednoznačne je to osobný vklad, jedinečnosť interpreta a spev zo srdca. Samozrejme, stopercentné zvládnutie techniky a štýlovosti je absolútny základ – či už spievate Pucciniho alebo Mozarta, pravidlá nepustia. Avšak to, čo z vás spraví výnimočného umelca, je to, čo do výkonu vložíte navyše. Je to vaša vlastná, osobitá interpretácia. Kľúčové je vedieť sa na pódiu uvoľniť, nájsť psychickú pohodu, preniesť sa cez trému a odovzdať divákom kúsok svojej duše. Hudba musí byť zosobnená a prednesená vo vašej vlastnej, autentickej podobe.
Ako pedagogičky musíte často počas niekoľkých minút rozpoznať potenciál mladého interpreta. Existuje moment alebo detail, podľa ktorého veľmi rýchlo vycítite, že pred vami stojí výnimočný talent?
Výnimočný talent sa dá spoznať relatívne rýchlo, často už v prvých hodinách. Zvyčajne sa to prejaví v obrovskej muzikalite a tej spomínanej jedinečnosti prejavu. Treba si však uvedomiť, že technická vyspelosť prichádza až časom, talent je len počiatočná surovina. Ak má spevák stáť pevne na pódiu a podávať profesionálne výkony, vyžaduje si to roky tvrdej práce. Každý takýto neobrúsený diamant treba poctivo vybrúsiť, kým je pripravený zažiariť v plnej sile.
Záverečný koncert účastníkov je vyvrcholením celého kurzu. Čo by podľa vás malo publikum vnímať okrem samotnej kvality spevu?
Bolo by skvelé, keby diváci vnímali, že každý z interpretov stojí na inej štartovacej čiare. Máme tu študentov z konzervatórií, z vysokých škôl, spevákov na rôznych úrovniach a s rôznymi skúsenosťami, preto by publikum nemalo prichádzať s vopred stanovenými, možno až prehnanými očakávaniami profesionálnej dokonalosti.
Dôležité je oceniť snahu a fakt, že každý interpret odovzdáva v danej chvíli svoje absolútne maximum – svojich 100 až 200 %. Diváci by si mali odniesť radosť z hudby a oceniť nielen technickú vyspelosť, ktorú spevák v danom momente dosahuje, ale predovšetkým jeho osobný prístup, emóciu a interpretáciu.
