8.6 C
Slovakia
štvrtok, 16 júla, 2020
Home Rozhovory Katarína Máliková - Počúvanie je pre mňa najrýchlejšia cesta k poznaniu

Katarína Máliková – Počúvanie je pre mňa najrýchlejšia cesta k poznaniu

MALIKOVANahrala jeden z najlepších slovenských albumov. Za Pustvopol získala ocenenia Debut roka 2016 a Nahrávka roka 2016 v oblasti World music / Folk, pričom kritika ocenila vysoké hudobné kvality a skladateľskú vyzretosť. Folklór ožíva v jej podaní v nových zvukových a interpretačných rozmeroch. Teraz však tvrdí, že je čas posunúť sa ďalej. Katarína Máliková nám prezradila, že má nové nápady a vytýčený smer, ktorým sa chce uberať. Zaspomínala si na svoje detstvo, zhodnotila vysokoškolské štúdiá, priblížila nahrávanie debutového albumu a pootvorila dvierka do ďalších plánov.

 

Musicpress:
Vraj plánuješ nejakú zmenu vo svojej tvorbe. K čomu sa teda chceš prikloniť?
Katarína Máliková:

Neviem to ešte presne opísať, mieša sa tam veľmi veľa prvkov. Idea sa obmieňa a vznikajúci materiál to postupne naspäť formuje. Nápady si zapisujem do zošita, prikladám k tomu vizuály a texty, ktoré píšem. Mám v počítači zložku so svetlomodrou ikonkou, kde sa to všetko zbiera. Tak nejako to bude vyzerať! (smiech) Každopádne, je to pre mňa obsiahly proces, trvá mi to dlho, je to mravenčia robota. Vo vytváraní albumu nebudem asi nikdy spontánna. Mám rada, keď sa niečo kryštalizuje dlho. Chcem si vytvoriť nový vesmír. Dám tomu aspoň dva roky.

 
Musicpress:
Takže výsledná melódia záleží od textu.
Katarína Máliková:

Áno, to je u mňa väčšinou prvé, boli ale aj výnimky. Najlepšie je, no nestáva sa to často, keď sa to deje simultánne.

 
Musicpress:
Používaš producenta?
Katarína Máliková:

Nie, zatiaľ si to produkujem sama. Chcela by som na spoluprácu niekoho, komu by som dôverovala a mal by nad tým nadhľad, ale zatiaľ robím sama.

 
Musicpress:
A chceš aj takto naďalej pracovať?
Katarína Máliková:

Uvidíme. Produkcia ma veľmi zaujala a chcem sa v tom zlepšovať. Som určite otvorená aj novým veciam, ale pod mojou prísnou kontrolou.

 
Musicpress:
Dostala si už nejakú ponuku, že by si niekomu robila producenta?
Katarína Máliková:

Dostala, no nakoniec z toho zišlo. Každopádne, nemám čas už skoro na nič, som rada, že môžem robiť to svoje. Možno v budúcnosti…

 
Musicpress:
A vieš si predstaviť, že by to bol niekto úplne z iného žánru, štýlu, alebo skôr tá štýlová príbuznosť?
Katarína Máliková:

Asi tá príbuznosť, lebo by som to asi ani inak nevedela spraviť. Sú žánre, ktorým technicky nerozumiem, takže by som sa do toho nepustila, ale ak by ma oslovila napríklad nejaká pesničkárka, mladý talent, tak to rada prijmem. Kedysi som svojim žiakom zaranžovala zopár ich výtvorov a nahrali sme to, bolo to zábavné.

 
Musicpress:
Tvoj debut Pustvopol bol veľmi úspešný a viackrát si spomínala, že si to nečakala. Za úspechom môže stáť aj to, že si prišla v správnom čase, keďže s folklórom experimentovali slovenskí interpreti už v 90. rokoch, ale bez výraznejšej odozvy. Tebe sa však podarilo reflektovať folklór v správnom okamžiku.
Katarína Máliková:

Áno, teraz naozaj prebieha folklórny revival všade a miestami až priveľmi gýčovo a nepremyslene, prvoplánovo, ale zase je krásne, keď sú ľudia svojmu folklórnemu dedičstvu naklonení. Najviac sa teším, keď umelci vyťahujú autentické folklórny prvky a pracujú s nimi. Takto sa môže folklórne dedičstvo naďalej popularizovať a prenášať jeho vznácnosť z generácie na generáciu. Inak je to len zneužívanie a dehonestácia, žiaľ, niekedy neúmyselná.

 
Musicpress:
Na VŠMU tomu boli tiež pedagógovia naklonení?
Katarína Máliková:

Na VŠMU ma od toho paradoxne profesor odhovoril, za čo som mu ale vďačná. Človek nemôže donekonečna len recyklovať cudzí materiál. Pomohlo mi to načrieť hlbšie do seba. Boli a sú obdobia, kedy s folklórom nerobím nič. U mňa sa to so štýlmi strieda – môj žáner je ten, ktorý ma práve baví. Folklór som vytiahla tak dvakrát v živote, je to o momentálnej inšpirácii.

 
Musicpress:
Tie masové kantáty a folklór v epickejšom podaní na štýl Bartolomeja Urbanca ťa tiež zaujali, alebo skôr si tiahla k Suchoňovmu modernému poňatiu folklóru?
Katarína Máliková:

Ja som si prešla asi všetkými štádiami skúmania, ako sa spracováva folklór nie len na Slovensku a bola som veľkým Suchoňovým fanúšikom a dá sa povedať, že stále som, hoci sa teraz prikláňam možno k iným alternatívam, ale Suchoňa mám preštudovaného od A po Z. Keď sa teraz na to spätne pozerám, tá socialistická predstava o slovenskom folklóre, tú masovosť a estrádnosť už nemám veľmi rada a myslím, že Suchoň v istom období k tomuto štýlu dosť skĺzol. Máme aj iných rýdzych slovenských skladateľov a pýchu nadnárodného charakteru a nemusí to byť len o folklóre. Napríklad taký Roman Berger, alebo Jozef Sixta zo staršej generácie.

 
Musicpress:
A čo sa týka nejakej kvality, alebo formy, našla si tam niečo, čo ťa zaujalo?
Katarína Máliková:

Samozrejme, napríklad tá folklórna estrádnosť, ktorú vidíme aj u Suchoňa, sa nevylučovala s tým, že tá hudba bola kvalitná, veď Suchoň si (ako mnohí ďalší) postavil základy svojho hudobného jazyka na vlastných princípoch, čo si neskôr aj sympaticky zdokumentoval.

 
Musicpress:
Veľmi zaujímavý je kontrast medzi svetom epickosti a komornosti. Zdá sa mi, že Pustvopol je komorný album. Máš rada komornejšie žánre?
Katarína Máliková:

Tebe to príde komorné? (smiech) Tak to som rada, lebo mne to prišlo strašne prepchané, príde mi, že tam je toho veľmi veľa! Komornosť mám rada, ale som skôr ten typ, čo musí okresávať. Veľmi ľahko zájdem do prehustenia. V čomkoľvek. Som taká intenzívna. (smiech)

 
Musicpress:
Vieš si predstaviť, že by si robila veľké symfonické skladby?
Katarína Máliková:

Keďže som študovala kompozíciu, tak som musela robiť diela pre symfonický orchester a hoci to je veľmi náročné, je to veľmi krásny proces a veľké dobrodružstvo. Teraz robím úpravu jednej mojej piesne a úpravu ľudovej piesne do takého polo-symfonického orchestra, takže sa venujem aj takejto činnosti. Kebyže mám nejaký projekt a peniaze, tak si viem predstaviť aj taký album, kde by bolo zopár piesní so symfonickým sprievodom, ale momentálne sa na to ešte necítim. Muselo by to mať nejakú pointu, zatiaľ mi nenapadá – skôr ma lákajú nejaké šialenejšie kombinácie.

 
Musicpress:
Možno aj to je ten problém, že veľa mladých ľudí, ktorí študujú skladateľstvo, tak vytvoria niečo, čo vlastne ani nikdy nezaznie na verejnosti, lebo treba na to veľa času, peňazí a veľký orchester, preto sa radšej priklonia ku komornej hudbe.
Katarína Máliková:

To je síce pravda, ale profesori sa snažia, aby tie diela od študentov odzneli. Istú dobu tomu tak nebolo, no myslím, že teraz začínajú tieto zložky navzájom spolupracovať a okrem školských podujatí vznikajú aj rôzne študentské iniciatívy.

 
Musicpress:
Máš tendenciu posielať skladby do skladateľských súťaží?
Katarína Máliková:

Ja už vážnu hudbu nekomponujem, myslím si, že keď už sa človek zasvätí nejakému žánru, tak musí primárne ďalej robiť iba to, sú to dva rozdielne vesmíry a ja nie som žiadny nadčlovek, aby som denne študovala dva rozdielne kozmy a zdokonaľovala sa v nich. Neviem sa zaviazať a oddať dvom veciam naraz. Ešte robím nejaké mini veci aj ohľadom vážnej hudby, stále čerpám z toho remesla, ale aktívne sa tomu už nevenujem, pretože som sa rozhodla ísť inou cestou a pracujem s tým, čo ma viacej baví a na čom som aj viacej disponovaná.

 
Musicpress:
Nelimituje ťa potom tvoje remeslo, že vyhľadávaš chyby, ktoré by mohli skladbu ozvláštniť?
Katarína Máliková:

Nie, práveže mi to dáva krídla. Ono to, samozrejme, človeka najprv zabrzdí a núti ho to nad tým stráviť viacej času. Akokoľvek som neznášala štúdium harmónie na konzervatóriu, tak na vysokej škole mi to potom nesmierne pomohlo a doteraz študujem klavírne sprievody, inštrumentáciu, harmonizáciu u niektorých skladateľov, kadečo. Remeslo je výborná vec a urýchľuje mnoho procesov.

 
Musicpress:
Potom sú aj porušovania zákonitostí a princípov – experimentovanie.
Katarína Máliková:

Tak to to nezvyknem robiť, že idem proti tej logike, ktorú mám už odskúšanú. Ja vlastne neviem, čo je to experimentovanie. Ak áno, robím to asi veľmi konzervatívne.

 
Musicpress:
Napríklad v elektronike?
Katarína Máliková:

To, čo robím, je už dávno odskúšané. Experimentovaniu sa venujú iní ľudia. Ja sa len kreatívne poddávam mojej bujnej fantázii (smiech).

 
Musicpress:
Zvykneš analyzovať skladby aj pri bežnom počúvaní, rozoberať štruktúry, formu?
Katarína Máliková:

Áno, veľmi (smiech). Je to choroba! Rozoberám to však skôr pozitívne, nie kriticky, nehľadám chyby, ktoré niekto spravil, ale vyhľadávam hlavne tie zaujímavé pasáže a spätná analýza toho, čo sa mi páči, mi pomáha formovať môj vkus. Niekedy sa mi ale stane, že môj veľmi obľúbený interpret spraví napríklad nejaký sprievod na piáne, ktorý je z môjho pohľadu trochu jalový a počujem, že to chcel spraviť „klasicky“ a klavírne, ale tá zručnosť tam chýba. Tieto technické nedostatky si všímam aj u seba a vadí mi to.

 
Musicpress:
V ktorom tvojom období si najviac počúvala hudbu?
Katarína Máliková:

Asi stále, ale viem, že boli aj obdobia, kedy som vôbec nepočúvala hudbu. Bývam veľmi nervózna, ak nemám nejakú inšpiráciu. Vždy potrebujem mať niečo, čo ma baví, takže počúvam hudbu neustále, aj tú istú dookola.

 
Musicpress:
Máš čas ju počúvať sústredene?
Katarína Máliková:

To je dobrá otázka, pretože ja som tak veľmi netrpezlivá, že veci preklikávam, ale keď objavím niečo, čo sa mi veľmi páči, tak to počúvam pár mesiacov dookola, aby som do toho viacej prenikla. Niekedy si vytlačím klavírny part toho, čo ma zaujalo, skúšam si to hrať a vtedy sa mi koncentruje na daný kus najlepšie. Snažím sa sústrediť, ale v dnešnej dobe je to veľmi zložité (som ako skoro každý otrok svojich sociálnych sieťok), navyše som veľmi neposedná, takže upokojiť sa je u mňa ťažké.

 
Musicpress:
Vieš počúvať aj hudbu cez noty, partitúru?
Katarína Máliková:

Podľa toho čo, ale až takúto zručnosť nemám. Viem čítať z listu a viem sa pozrieť na skladbu s tým, že čo od toho očakávať už len z tej faktúry, ale nemám až takú predstavivosť, aby mi to znelo v hlave. Možno iba čiastočne. Záleží aj podľa toho o aký druh hudby sa jedná. Počúvanie je pre mňa najpohodlnejšie a najrýchlejšie.

 
Musicpress:
Fascinuje ťa, že každý zápis z nôt charakterizuje tú osobnosť skladateľa, ktorý to skomponoval?
Katarína Máliková:

Veľmi ma to bavilo. Odkedy, čo som začala rozmýšľať nad skladaním, som hľadala svoj vlastný rukopis a veľmi rada som analyzovala systémy iných skladateľov. Je to veľmi fascinujúce.

 
Musicpress:
Zapisuješ hudbu aj v počítačových softvéroch?
Katarína Máliková:

Samozrejme, už asi trinásť rokov. Píšem najprv ručne a potom to dávam do programu, kde sa s notovým materiálom ľahšie pracuje (nemusím gumovať, prepisovať, škrtať).

 
Musicpress:
A čo dirigovanie, to ťa neláka?
Katarína Máliková:

Dirigovanie bol predmet, ktorý som na škole asi najviac vynechávala (smiech). Pre mňa španielska dedina. Ja nechápem, ako vie niekto dirigovať a tomuto remeslu absolútne nerozumiem asi aj preto, že som taká zbrklá a trochu ťažšie sa orientujem v priestore.

 
Musicpress:
Interpretácia iných autorov?
Katarína Máliková:

To zbožňujem. Z klavíra mám aj maturitu a tým sa budem chváliť asi celý život, lebo to boli galeje. Mala som však úžasného profesora, ktorý ma naučil čo to z techniky a ako cvičiť. Myslím, že mi pomohol aj s uprataním si priestru v hlave a v pochopení elementárnej logickosti, ktorá mi bola veľmi cudzia a ako roztržitý chaotik bez matematického myslenia som sa to musela bolestivo učiť. V istej úrovni som však v hre na klavíri zastala, lebo som už na to nemala a stratila som v tomto žánri motiváciu. Čo som sa však u neho počas tých štyroch rokov naučila, mi dalo interpretačne aj hudobne neskutočne veľa. Naučil ma dosť aj o interpretačnej analýze, čo sa mi ako študentke (aj) kompozície potom zišlo a veštko sa mi v hlave pekne spojilo dokopy. Analyzovaním a hraním skladby iného autora spoznávaš nový svet, nového človeka a jeho podstatu.

 
Musicpress:
Vybrala si niekedy túto podstatu a variovala si ju vo vlastných skladbách?
Katarína Máliková:

Nedokážem pracovať s cudzím autorsým mateirálom. Mám pred tým rešpekt.

 
Musicpress:
Vráťme sa teraz do prítomnosti. Vravela si, že teraz chceš robiť niečo úplne iné, než bol Pustvopol.
Katarína Máliková:

Uceľuje sa mi taký rozkopaný materiál, skôr fragmenty. Myslím, že ten bude hotový tak za dva roky, keďže sa nechcem uponáhľať len kvôli tomu, aby som niečo opäť vydala. Nechcem, ale stagnovať, odmlčať sa na dlhý čas, chcem byť stále aktívna a dobre pripravená. Stále koncertujem a pomaly už do repertoáru injektujem aj nové skladby, zatiaľ len v stave „rozostavané“ a „bez omietky“. Teším sa na nové dobrodružstvá s novým materiálom.