Singel Pieseň Kostí prinášajú speváčky vokálnej skupiny Neha!, Kikon (Kristína Kluvánek) a Mária Valentová. Skladba vznikla ako citlivá pocta predkom a rodovým koreňom, zároveň reflektuje ženské prepojenie naprieč generáciami. Videoklip vo vizuálnom spracovaní režisérky Sue Venere bol uvedený práve v období spomienok na zosnulých a divákovi ponúka pohľad do rodových línií a pocit nadčasového spojenia. Kristína Kluvánek objasňuje, aký význam a symboliku pre ňu táto pieseň znamená.
Čo bolo pre vás osobnou inšpiráciou pri tvorbe Piesne kostí a ako sa v nej odráža váš vzťah k vlastným koreňom a ženskému prepojeniu naprieč generáciami?
Na praktickej úrovni bola inšpiráciou výzva od Moniky Sobekovej vytvoriť pieseň pre ženský rituál. Sadla som si v lese s bubnom a pieseň ku mne prišla. Tak to často mávam s piesňami, proste ich nechám k sebe prísť. Pieseň ma potom spätne učí pri tom ako sa s ňou zoznamujem viac do hĺbky.
Vnímam, že žijeme v čase, kedy máme historicky najviac priestoru hĺbať sa v tých našich príbehoch, príbehoch našich rodičov a prarodičov. Veľa sa rozpráva o traumách, o tom čo si odnášame my z nášho detstva a naši rodičia z toho svojho, a tak ďalej… odovzdávajúc si utrpenie z pokolenia na pokolenie. Málo sa však hovorí o tom, že v tomto náročnom procese odhaľovania toho, čo si nesieme je aj veľa darov. Naše porozumenie a odpustenie nám vie pomôcť byť opäť celistvými. Neodovzdávať svoju moc okolnostiam a zisťovať, že sme v tom všetci spolu. Nájsť vďačnosť za život a za všetko čo máme. Vždy sa tam dá nájsť bolesť ale aj veľa sily, veľa ľudskosti a cností.
Rada sa rozprávam s mojou najstaršou žijúcou predkyňou, BabKat o našich zosnulých. S Babkou sme kamarátky, je to pre mňa veľmi vzácne. Mám pocit, že je možné našich predkov poznať lepšie než by sa zdalo, aj keď už nie sú medzi nami. Pre mňa je dôležité vytvárať si priestor na cítenie toho spojenia, uctenia si aj tých, ktorí nie sú na žiadnych fotografiách, lebo aj tí sú v nás. Je ich tam naozaj veľa. Vraj jedna rodová línia, začínajúc raným homo sapiens do dnes tvorí približne desať tisíc ľudí. Ak berieme do úvahy rod Homo, tak je to sto tisíc ľudí. Sto tisíc žien muselo porodiť, kým prišiel rad na mňa.
Aj my raz budeme predkami a je dôležité si vybrať kým sme tu, akými predkami chceme byť. Čo sú tie kvality, ktoré chceme v našom živote stelesniť a zanechať tu pre ďaľšie generácie. Akými predkami chceme byť pre tých, ktorí prídu po nás?
Naše predkyne kedysi sedávali spolu a zdieľali príbehy, cez piesne a rozprávky. Kruh žien, ktoré dokážu pozerať jedna druhej do očí a neuhnúť – či už vrámci rodiny, alebo priateľstva je dar. Priznať si svoju silu aj slabosť, krásu aj škaredosť – to je skutočná sila – a je v nej zraniteľnosť. Z ľudského spojenia pramení obrovská sila, pretože sme ako mycélium (podhubie), ktoré sa dokáže vzájomne vyživovať a podporovať. Máme bližšie k Zemi a prírode než si často uvedomujeme. Vo svojej prapodstate sme všetky a všetci divoké kreatúry Zeme, ktoré v sebe nesú obrovskú silu a múdrosť a preto spojenie, ktoré máme s našimi ľudskými predkami a s našim ženstvom ako takým v sebe tiež ukrýva poklad.
Spojiť sa s tou múdrosťou a vedením, ktorú v sebe máme prirodzene, ako inštinktívne a intuitívne stvorenia. To dokážeme všetci.
Aké posolstvo by ste chceli, aby si poslucháči a poslucháčky z piesne odniesli – ako podľa vás môže hudba pomôcť pretvárať bolesti a traumy predkov na vnútornú silu a porozumenie?
Hudba má obrovskú transformačnú silu. Siaha za hranice jazyka, pretože cez melódiu, emóciu a napojenie dokážeme vyjadriť viac než slovami. Naši predkovia, aj tí hlboko v minulosti, používali hudbu ako nástroj tvorby komunity, spolupráce, odovzdávania múdrosti v skupine. My nie sme iní. Piesne a hudba prinášajú úľavu, pretože v sebe nesú odkaz niečoho starého a obrovského, čo nás presahuje.
Pre mňa je to až mystické, ako to celé funguje. Môže ku mne prísť pieseň, ako napríklad teraz Pieseň Kostí a stať sa medicínou pre ľudí, ktorí si prechádzajú obdobím návratu k sebe a skúmania svojich traum a zranení. Takých odoziev dostávame mnoho, že ich v tom pieseň podporila. Esencia uchovaná v hudbe vie byť pilierom – až takou bytosťou – o ktorú sa vieme oprieť akoby bola náš priateľ, ktorý nás podrží a dodá nám silu.
Mnohí z nás majú v rodinách ťažké príbehy a nie je to celkom jednoduché sa na ne pozerať cez optiku lásky a porozumenia. Nie sme povinní rozuzliť celý príbeh našej rodiny a vyriešiť to za všetkých. Čo však dokážeme urobiť ako tvorcovia a správcovia svojej vlastnej záhrady je nájsť v sebe tú silu “skompostovať” to, čo neslúži a kultivovať to, čo je krásne a dobré. To je odkaz, ktorý by som rada piesňou odovzdala.
