Rodák z banskobystrického kraja Martin Kurek sa dostáva do povedomia talianskeho publika. Cieľavedomou prácou a hlavne jeho zvučným basom predstavuje žiarivý príklad začínajúceho interpreta. Na pôde konzervatória Santa Cecilia zachováva prítomnosť slovenských študentov spevu, pričom vystriedal Dominiku Markovú. Ako štúdium prebieha a kam sa chce kariérne posúvať, o tom všetkom nám porozprával v rozhovore.
U koho si študoval v Banskej Bystrici a Brne a ako si spomínaš na štúdium?
Na banskobystrickom konzervatóriu som študoval v triede tenoristu Stanislava Matisa, s ktorým dodnes udržiavam priateľský vzťah. Občas keď som v Bystrici, zastavím sa za ním prehodiť pár slov. Neskôr v Brne som študoval pod vedením basistu Zdenka Plecha, ktorý je sólistom Národného divadla v Prahe a vystupuje na operných doskách po celej Českej republike, ale i v zahraničí. Štúdium v Brne bolo pre mňa veľmi podnetné, nakoľko okrem vystupovania na koncertoch som mal možnosť zaspievať si aj v pár predstaveniach v rámci Divadla na Orlí, kde študenti JAMU každoročne nacvičia najmenej dve opery. Stvárnil som tam postavy ako napríklad Geronimo z opery Tajné manželstvo (D. Cimarosa), Bartolo a Antonio z Figarovej svatby (W. A. Mozart), Pacuvio z opery La pietra del paragone (G. Rossini).
Ako sa ti podarilo dostať sa na Konzervatórium Santa Cecilia?
Ešte počas štúdia v Brne som sa zúčastnil kurzov, ktoré organizovala profesorka, u ktorej momentálne študujem. Pôvodne som na ne nechcel ísť, pretože som mal rozpracovanú iba jednu áriu v taliančine, a tej som sa veru obával. Môj klavirista ma, vďakabohu, prehovoril. Po kurzoch mi profesorka navrhla, aby som sa k nej prihlásil na Erasmus. Nakoniec som sa však rozhodol v Ríme ostať a doštudovať tam, čo bolo asi najlepšie rozhodnutie v mojom živote.
U koho aktuálne študuješ?
Mojou profesorkou je Amelia Felle, ktorá je vynikajúcou pedagogičkou. V minulosti debutovala v mnohých operných domoch po celom Taliansku, ale i v zahraničí.
Aké vidíš zásadné rozdiely v technike spevu na Slovensku a v Čechách oproti Taliansku?
Veľký rozdiel vidím napríklad v ponímaní slova. Kým sa človek neocitne v talianskom prostredí, veľa krát si ani neuvedomí mikro rozdiely vo výslovnosti. Nemyslím tým iba zdvojené slabiky, ale napríklad aj nevyslovenie jednotlivých vokálov. Ďalším príkladom je takzvané „šva“-neurčitý vokál, ktorý sa nepíše, no býva dodatočne vyslovovaný, predovšetkým na konci slova, ak končí na spoluhlásku. Precízne vyslovenie tohto vokálu prispieva k aktívnejšiemu nádychu pred nasledujúcou frázou. Sú to veci, s ktorými som sa na Slovensku ani v Česku nestretol.
Je štúdium hudby v Taliansku odlišné? V čom vidíš najzásadnejšie rozdiely?
Áno, zásadný rozdiel vidím v tom, že sa viac zameriava na praktické predmety. Navštevujem napríklad hodiny hovorených solfeggí, ktoré sa na Slovensku a v Česku nepraktizujú. Je to druh cvičení, kde má človek pred sebou notový zápis, a cieľom je vysloviť solmizačné slabiky jednotlivých nôt v správnom čase. Nie je to vôbec také jednoduché, pretože notový zápis voľne prechádza z kľúča do kľúča, a nachádzajú sa v ňom rôzne rytmické modely, takže zvládnuť to prečítať na prvý pohľad a v tempe dá zabrať. Každopádne má to vplyv na zlepšenie čítania z listu. Ako ďalšie pozitívum vidím možnosť zapísania si kurzov, ktoré sa zaoberajú fonetikou jazykov ako je napríklad nemčina alebo francúzština, kde sa zaoberáme hlavne výslovnosťou skladieb, ktoré spievame.
Máš možnosť prakticky skúšať svoje spevácke znalosti na opernom pódiu?
Profesorka Amelia Felle už dlhší čas spolupracuje s režisérom Giancarlom Nicolettim, a tak dáva mladým spevákom možnosť angažovať sa v praxi. Tento rok sme pracovali na Bohème (Puccini), v ktorej stvárňujem dve postavy, Benoita a Alcindora. Máme už za sebou dve predstavenia v Ríme, jedno v Piombine a v Bologni, v januári hráme v Ríme od 4. do 16. každý deň. Keďže nemám alternanta, bude to pre mňa dosť náročné. Je to však vynikajúca skúsenosť a možnosť spoznať samého seba.
Chýba ti Slovensko, prípadne plánuješ sa vrátiť možno i do Banskej Bystrice, ak by bola príležitosť spievať v divadle?
Momentálne sa chcem hlavne zdokonaľovať, aby som mohol robiť to, čo ma napĺňa, najlepšie ako dokážem. Umelecké chodníčky sú nevyspytateľné, takže sa neodvažujem predpokladať, kam ma vietor zaveje. Slovensko mi samozrejme chýba a určite by som si v budúcnosti rád zaspieval nejakú rolu v Štátnej opere.
Mal si už možnosť spievať v divadlách po Taliansku? Aké to bolo?
Mal som možnosť zaspievať si v rámci už spomínanej Bohémy vo viacerých divadlách, jednalo sa však o divadlá činoherného tipu. Je to zaujímavá skúsenosť, pretože takto hráme operu na miestach, kde sa bežne nehráva a pred publikum, ktoré je zvyknuté na činohru. To so sebou nesie zvýšené nároky na herecký prejav, v čom nám pomáha vynikajúca réžia Giancarla Nicoletti.
Aké sú tvoje krátkodobé ciele, kde sa ako spevák vidíš?
Mojím krátkodobým cieľom je hlavne ďalej sa zdokonaľovať v technike a vlastnom prejave. Kde sa vidím v budúcnosti si neodvažujem predpokladať. Každopádne, mojim snom je stvárňovať postavy ako napríklad Mefistofela z opery Mefistofele od A. Boita, alebo Dona Quichotta z opery Don Quichotte od J. Masseneta.
Ako by si zhodnotil situáciu a opatrenia v spojitosti s vírusom Covid 19 v divadlách?
Zatiaľ je v Taliansku všetko otvorené bez obmedzení iba pre očkovaných. Treba pripomenúť, že aj diváci sa správajú veľmi obozretne a dodržujú opatrenia. Po novom roku bude pre vstup do divadla povinný test aj pre všetkých očkovaných.
Rozhovor vznikol za podpory katedry Muzikológie FIFUK.
