8.6 C
Slovakia
piatok, 9 decembra, 2022
spot_img
RozhovoryJana Golis – Radšej som si vybrala Fragile!

Jana Golis – Radšej som si vybrala Fragile!

Jana Golis

Od vzniku Fragile bola prítomná pri všetkých skladbách, ktoré sa mali novo naštudovať. Ak bol nejaký nový projekt, aranžovala speváčka Jana Golis, ale aj Braňo Kostka, umelecký vedúci a cappella súboru, takže hneď na začiatku sa vykryštalizovala jej pozícia v kapele.

Ako sa začala tvoja cesta v skupine Fragile? Ako sa z teba stala ,,pravá ruka“ Braňa Kostku?

Keď som končila muzikológiu na Univerzite Komenského v roku 2005 a zároveň aj kompozíciu na konzervatóriu, rozmýšľala som, čo ďalej. Dlhodobo som sa angažovala v rôznych projektoch. Spievala som, dirigovala a  celé letá som chodila na turné s medzinárodným zborom The Continental Singers. Od začiatku štúdia na vysokej škole som mala súkromné hodiny spevu u Mirky Marčekovej, ktorá bola hlasovou pedagogičkou a účinkovala aj v divadle Nová scéna. Počas účinkovania v muzikáli so Zdenkou Studenkovou sa dozvedela, že jej partner Braňo zakladá à cappellovú skupinu a zháňa do nej speváčku. Mirka jej hneď posunula moje telefóne číslo. Braňo mi zavolal a dohodli sme si konkurz na konzervatóriu. Zistil, že študujem kompozíciu, muzikológiu, aranžovanie a podobne, takže ma asi uvidel ako ,,väčší balík“ než „len“ speváčku, ktorú pôvodne hľadal. A tak sa začala naša spolupráca.

Na Novej scéne si spievala v muzikáloch, aké boli tvoje pocity, keď si mala spievať svoj prvý muzikál?

Keď som nastúpila do kapely a keď sa vykryštalizovala naša finálna zostava, začali sme chystať náš prvý koncert. Dlho sme naň skúšali a dokonca sme zaň dostali aj honorár. Uvedomila som si, že na to, aby som sa dokázala uživiť hudbou, budem musieť rozhodiť siete aj inde. Mirka Marčeková, človek z prostredia Novej scény, motivovala svojich žiakov, ktorí inklinovali k muzikálu, nech skúsia šťastie na konkurze do divadla.  Môj prvý konkurz na Novej scéne bol do muzikálu Neberte nám princeznú a na moje veľké prekvapenie ma hneď vzali. Boli sme tam spolu s Nelou Pociskovou ako dve Mirkine žiačky. Nela okamžite zahviezdila v hlavnej úlohe, no a ja som si v Neberte nám princeznú zahrala niekoľko menších roličiek, ako kamarátku hlavnej postavy, vychovávateľku detí v detskom domove a ďalšie menšie postavičky. Ak chce človek rolu aj v ďalšom predstavení Novej Scény, musí ísť znova na konkurz. A tak som chodievala na konkurzy a nejako ma vždy vzali, takže som v muzikáloch hrávala niekoľko rokov. V divadle som mala vždy alternáciu, ale vo Fragile nikdy. Preto, keď sme postupne viac a viac koncertovali, začalo sa stávať, že mi termíny koncertov kolidovali s predstaveniami. Vtedy som si spravidla vždy „musela“ vybrať Fragile, ale robila som to rada. Čím ďalej, tým viac divadelných repríz som rozdávala svojim alternantkám, až som plynule z muzikálového sveta odišla. Áno, boli projekty, ktorých som sa kvôli Fragile musela vzdať, ale nič z toho neľutujem.

Kto bol/je tvojim hudobným vzorom alebo idolom? Čím ťa zaujal/i?

V súčasnosti sa žáner à cappella dostal vo svete viac do povedomia aj vďaka americkej skupine Pentatonix. Dúfam, že Fragile si môže trošku privlastniť fakt, že vďaka nám spoznali žáner à cappella aj širšie masy u nás na Slovensku. Nie sme prvá à cappellová skupina, ktorá tu kedy bola, ale sme prvá, ktorej sa podarilo etablovať v širšom kontexte. Napríklad tri roky po sebe sme vyhrali cenu OTO v kategórii hudobná skupina roka, čo sa pred tým nikomu z tohto menšinového žánru nepodarilo. Dlhé roky pred Pentatonix, kedy žáner à cappella ešte zďaleka nebol taký populárny, bola na scéne americká skupina Take 6. Oni boli vždy mojim totálnym vzorom. Šesť spevákov s nadpozemskými hlasmi, ikony à cappellového spievania a aranžovania, ktoré sú už 30 rokov neprekonateľnou špičkou v tomto žánri. Keď boli na Slovensku, mali sme to šťastie robiť im predkapelu a bolo nám samozrejme veľkou cťou spoznať sa s nimi. Čo sa týka mojich speváckych vzorov, sú to najmä Dianne Reeves, Cassandra Wilson a milujem aj Evu Cassidy, ktorá má nekonečný dych a je bezodnou studnicou nápadov vo frázovaní. Aj keď už zomrela, jej hudba je absolútne živá. Z aranžérov je mojím veľkým vzorom Vince Mendoza.

Venuješ sa aj vlastnej tvorbe alebo sa viac zameriavaš na úpravy a aranžovanie? Respektíve, čo ťa viac baví?

To je veľmi zaujímavá otázka. Vyštudovala som kompozíciu, takže áno, mám aj svoje kompozície, no primárne sa živým spevom a v menšej miere aj aranžovaním, či už pre Fragile alebo občas aj pre rôzne orchestre. Neviem si predstaviť, že by som robila to, čo robím, teda spev a aranžovanie bez toho, čo som vyštudovala, teda kompozíciu. Áno, primárne aranžujem, ale aranžmány Fragile častokrát pripomínajú skôr kompozície. Vezmem si nejaký originál, z ktorého vytiahnem základnú melódiu. Tú potom v každej slohe rozvediem, varírujem, nakomponujem medzihry a výsledok je niekde medzi aranžom a kompozíciou. Síce rozpoznávaš to staré, ale zároveň to považuješ za nové. Technicky vzaté, nemám vydané žiadne vlastné CD a dokonca ani na našich Fragile CD nemám žiadnu autorskú skladbu, čo by som asi mohla zmeniť a asi sa to raz aj stane, ale zatiaľ prevažne komponujem v rámci svojich aranžmánov.

Kde všade sme sa mohli stretnúť s tvojou aranžérsko-kompozičnou tvorbu?

Aranžujem prevažne pre Fragile, takže najviac na našich koncertoch alebo CD, ktorých máme dnes už desať. Prípadne v rámci rôznych hudobných spoluprác, ktorých bolo pomerne dosť. Najintenzívnejšia z nich bola spolupráca s Richardom Műllerom, s ktorým sme absolvovali krásne trojročné turné, kde sme jeho najväčším hitom dali à cappellovú tvár. Čo sa týka aranžov pre orchestre, dlhé roky som spolupracovala s Matejom Drličkom, dnes riaditeľom SND, ktorý pred tým viedol festival Viva musica! Vďaka jeho festivalu som mala možnosť zaranžovať pre orchester veľa krásnej hudby, vždy s nejakým zaujímavým podtextom. Koncertami sa vzdával hold rôznym hudobným osobnostiam, hudobným žánrom, obsadeniam, prípadne sa spájali rôzne druhy umenia. Zvykla som aranžovať pre súkromné produkcie, pre televízne galavečery s hudobnými číslami, pre spoločenské ankety typu Ceny Tatrabanky, Slovenka roka, Krištáľové krídlo a pod. Veľkým orchestrálnym počinom bol pre nás projekt Fragile Queen Symphony, v ktorom sme 20 najväčších hitov skupiny Queen zaranžovali pre 80-členný orchester, rockovú kapelu a 12 spevákov. Hlavným aranžérom bol Adrián Harvan, ale ja som si dopriala zaranžovať aspoň Bohemian Rhapsody.

A možno na záver zvedavá otázka. Máš/máte teraz rozpracovaný nejaký projekt, na ktorom práve pracuješ/te vo Fragile?

Radi by sme vydali jedno klasické CD. Zopár transkripcií klasiky máme už na našich dvoch vianočných CD, na každom z nich sú popri vianočných koledách aj 3-4 klasiky, no výlučne klasické CD zatiaľ nemáme. Určite nás v tom inšpiroval aj projekt Fragile a balet SND, ktorý sme v SND hrávali niekoľko sezón. Na naše úpravy diel Bacha, Händela, Čajkovského a pod., mal balet urobené klasické aj moderné choreografie. Máme aj iné nápady a plány, ale klasické CD je asi najviac na spadnutie. V širšom výbere skladieb naň už máme napríklad Arva Pärta, Julesa Masseneta a iných. Myslím, že vždy je dôležité mať pomenované, do čoho sa chceme v najbližšej dobe pustiť, nech vieme, na čo sa môžeme tešiť. A kým sa nám to celé podarí, budem si aj naďalej v byte po nociach hrávať na klavíri so slúchadlami. Možno, že aj z toho časom vzíde niečo pekné.

autorka: Pavlína Pavlusíková

Rozhovor vznikol za podpory katedry Muzikológie FIFUK.

muzikologia
muzikologia