8.6 C
Slovakia
sobota, 26 novembra, 2022
spot_img
RozhovoryPatrik Pašš – Cesta k The Beatles bola komplikovaná, ale bez nich by...

Patrik Pašš – Cesta k The Beatles bola komplikovaná, ale bez nich by nebol film o Dežovi kompletný

Ide o jeden z najzaujímavejších životných príbehoch, ale produkčne aj jeden z najnáročnejších slovenských projektov. Film Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (Trigon production) prichádza do našich kín predstaviť osud svetovej osobnosti – osobného fotografa The Beatles a ďalších umelcov, ktorá sa narodila na Slovensku. O vzniku tohto celovečerného dokumentu, peripetiách pri získavaní autorských práv a náročnom dobíjaní sa k žijúcim členom jednej z najslávnejších kapiel na svete, nám porozprával producent, autor námetu Patrik Pašš.

Ako vnímate prácu Mariána Paunera, ktorý bol jedným z tvorcov námetu, čo sa týka propagácie Deža Hoffmanna a jeho vzťahu k Slovensku? Vraj to bol jeho článok, ktorý vás nadchol a inšpiroval k tomu, aby ste sa začali zaoberať životom D. Hoffmanna.

Naša produkčná spoločnosť cieľavedome vyhľadáva výnimočné činy a osobnosti, ktoré môžu inšpirovať alebo posilňovať vedomie hrdosti na našu národnú identitu a v zložitej množine ľudských vzťahov objavovať brilianty ľudskosti a slušnosti. Či sa nám to podarilo, nech posúdia diváci.

A teraz k príbehu zrodu: Áno, kedysi pred dvanástimi rokmi Marián Pauer publikoval článok o Dežovi Hoffmannovi, v ktorom zdôraznil jeho celosvetovú výnimočnosť. Navyše, iný môj zosnulý priateľ Marian Sloboda, kameraman dlhodobo žijúci v Mníchove, pred viac ako dvadsiatimi rokmi natočil o Dežovi Hoffmannovi televízny dokument pre nemeckú televíziu. Tieto dve informácie sa v krátkom časovom slede spojili a vyvolali vo mne neudržateľnú energiu niečo spraviť, aby sme príbeh Deža Hoffmanna predstavili slovenskému divákovi.  

Týmto treba zmieniť aj zosnulého Mariána Slobodu, ktorý je ďalším spolutvorcom námetu, ktorý podľa vašich slov vám otváral dvere k dôležitým kontaktom spojených s The Beatles.

Marián Sloboda bol môj skutočný priateľ. Ja som bol ešte adolescent, keď on sa už pohyboval v serióznom hudobnom prostredí. S ním som chodil na prvé ročníky Bratislavskej lýry, cez neho som sa dostal blízko hviezdam pop music. A v umeleckom prostredí sa pohyboval aj po svojej emigrácii do Západného Nemecka. Vytvoril si tam pre nás nepredstaviteľné kontakty. Osobne poznal napríklad Paula McCartneyho. Práve to bolo veľkým prínosom aj pre film o Dežovi Hoffmannovi. Po jeho smrti sa tieto kontakty úplne prerušili.

V tlačovej správe vravíte o tŕnistej ceste plnej problémov – váš najnáročnejší film, čo sa týka produkcie – ktorú sprevádzala niekoľkoročná príprava nasledovaná niekoľkoročným nakrúcaním. Môžete to viac rozviesť, čo sa odohrávalo počas tohto obdobia?

Prvých päť rokov naši scenáristi skladali mozaiku – vyhľadávali príbehy, osobnosti, dokumentáciu, filmové a fotografické zdroje, o ktoré by sa dalo oprieť pri stavbe filmu. Paralelne producentský team pripravoval projekty, navštevoval festivaly, pitchingy, domáce a zahraničné televízie, aby sme získali finančné zdroje na realizáciu filmu. Začali sme nakrúcať prvé rozhovory s deťmi Deža Hoffmanna. A keď sa nám už podarilo presvedčiť asi 10 významných svetových televízií a zabezpečiť prijateľnú sumu, začala sa nečakane priazeň otáčať proti nám. Štáb už plánoval druhé nakrúcanie v Londýne, keď zrazu syn Georga Martina, zvukového majstra The Beatles, zavolal a ospravedlnil sa, že „piaty člen Beatles“ nečakane zomrel.  O niečo neskôr zomrel   Marián Sloboda. Títo dvaja kľúčoví ľudia, ktorí nám vybavovali nakrúcanie s členmi Beatles a otvárali dvere do uzavretého kruhu svetových hviezd tu odrazu neboli a časť dohodnutých natáčaní sa rozplynula. V dôsledku toho sa rozplynuli aj dohodnuté financie a rozplynul sa aj prístup k filmovým, fotografickým a hudobným archívom.

To, čo bolo opreté o priateľsky vzťah, sa stalo obchodom s nepredstaviteľnými cenovými hladinami. A my sme v dôsledku nových skutočností museli nanovo nakrúcať niektoré výpovede, v strižni meniť stavbu filmu aj prácu s archívmi, fotografiami, hudbou,  podriaďovať ich dostupnosti a našim finančným možnostiam.

A tak sa celý tím, niekto menej, niekto viac, vlastne stal spoluinvestorom, lebo v osobnom zápale vzdať hold Dežovi vkladali svoj talent, čas a energiu nad rámec dojednanej odmeny. Vyžadovalo si to nesmiernu trpezlivosť, sebazaprenie režiséra Patrika Lančariča, strihačky Alenky Spustovej, tímu rešeršerov, produkcie a invenčnosť všetkých, aby sme náš zámer zvládli dôstojne. Úplne netypicky bola do kreatívneho procesu zapojená ešte aj právnička na autorské právo, ktorá nám pomáhala hľadať medzierky a cestičky, ako získať nezískateľné. A veru aj to sa podarilo. 

Odcitujem „v príbehu Deža Hoffmanna sa odrazilo celé 20. storočie so všetkými civilizačnými vzostupmi a pádmi“. Je to natoľko dramatický príbeh, že by podľa vás mohol vzniknúť aj životopisný film? Máte ambíciu sa o to pokúsiť? Alebo máte nejaké indície, že sa o to už v zahraničí niekto pokúša / pokúšal?

Máte pravdu. Cez osud Deža Hoffmanna sa dá vykresliť celé dvadsiate storočie so všetkými civilizačnými peripetiami, vzostupmi a pádmi. Naši scenáristi už spracovali aj námet, o ktorý prejavila záujem jedna zahraničná televízia. Som však k tejto perspektíve trochu skeptický, pretože skúsenosti z práce na tomto filme mi hovoria, že súhlas na použitie mena alebo udalostí z osobného života  mega hviezd sú takmer nedosiahnuteľné. Nikdy však nehovor nikdy, keby „motyka vystrelila“ a podarilo sa zaujať mega hviezdy touto myšlienkou, tak reálne by to mohlo byť. Dokonca v takejto prizme by aj financie prišli takmer samé (smiech).

V ktorých archívoch ste hľadali zberný materiál, kto vám s tým všetko pomáhal a aký ste si zvolil postup, aby ste sa nestratili v stopách Deža Hoffmanna, ktoré sa zatiaľ nepodarilo zdokumentovať v presnej chronológii a sú tam určité medzery najmä vo vojnových konfliktoch, o ktorých nerád rozprával.

Hľadali sme úspešne v Anglicku, USA, Česku, Španielsku, na Slovensku. Režisér Patrik Lančarič veľmi dôsledne robil „audiovizuálnu archeológiu“ a neustále  triedil fakty a legendy. Pomáhal mu odborník z Vojenského historického ústavu. Príbehov máme dosť a všetko nazbierané sa do filmu ani nezmesti.

Ako prebiehala komunikácia so spoločnosťou Rex Features, ktorá ho zastupovala? Mali ste možnosť bez problémov a obmedzení vstúpiť do jeho archívov? Pýtam sa aj preto, lebo Dežo bol známy svojím ústretovým prístupom voči umelcom, ktorých fotil a či aj on chcel, aby bol tento archív prístupný verejnosti a odborníkom…

V Rex Features natáčal Marián Pauer cca pred desiatimi rokmi. Natočený materiál sme od režiséra Brachtla odkúpili. Natáčanie vtedy bolo ľudské, srdečné a  ústretové. Dnes však Rex Features splynul zo Shutterstockom a získať fotografie a videozáznamy sa už nedalo na základe vzťahov,  ale na obchodnom princípe a preto bolo aj značne nákladné.

Najväčšie komplikácie ste mali s použitím hudby a fotografiami The Beatles. Ako ste to vyriešili?

Získať niekoľko skladieb The Beatles je vylúčené. Navyše jedna minúta má takú cenu, akú RTVS poskytuje na dva dokumentárne filmy. V kinematografickej verzii preto pracujeme prevažne s komponovanou hudbou Vladimíra Martinku a archívnymi hudbami iných hudobných skupín, ktoré pre nás boli dostupné. Dokonca fotografie The Beatles sa nám napriek veľkému úsiliu ani nepodarilo vykúpiť. Aj tento mega problém opäť prekonala kreativita  právničky a režiséra. 

Celovečerný dokument Dežo Hoffmann – fotograf Beatles uvedie vaša spoločnosť TRIGON PRODUCTION už čoskoro do kín. Pripravuje sa aj uvedenie na rôznych filmových festivaloch? Zároveň sa pripravuje aj televízne uvedenie, čím sa bude líšiť televízna a kino verzia?

Licenčné práva na hudbu, fotografie a archívy mame aktuálne zaplatené len pre šírenie na území SR a ČR. Sme v rokovaní s filmovými festivalmi na Slovensku, radi by sme napríklad premietli film na festivale Cinematik v Piešťanoch.  Náš partner v Česku tiež nemá festivalové uvedenie zatiaľ uzavreté. Tretie krajiny, kam plánujeme vykročiť, čakajú na uzavretie koprodukčných dohôd vo veľkej Británii a Nemecku. Keď sa to vydarí, film poputuje do sveta. Rozdiel medzi verziami nie je veľký. Televízna verzia využije možnosť voľnejšie  pracovať s hudobným archívom a záver filmu je štylisticky formovaný k emočno-asociatívnej dramatizácii.

Budú nejaké špeciálne projekcie v priestoroch, ktoré sú bytostne spojené s Dežom? Napríklad v Žiline, kde je pomenovaná po ňom pasáž a prežil tam časť svojho detstva, alebo v rodnej Štiavnici, kde sa prednedávnom podarilo zrekonštruovať jeho rodný dom.

Nateraz je film v slovenskej kinodistribúcii a o špeciálnych projekciách sa rokuje. S určitosťou však viem potvrdiť, že už 1. júla bude film premietaný v Banskej Bystrici v rámci festivalu Kino v bazéne,  a to s osobnou účasťou režiséra.

spot_img