Amsterdam Dance Event sa z pôvodného undergroundového podujatia premenilo na najväčšie svetové stretnutie elektronickej hudby, pričom si zachovalo komunitného ducha. ADE v súčasnosti spája globálny hudobný priemysel, podporuje talenty a vytvára priestor pre budúce generácie elektronickej scény.
Amsterdam je svetovou európskou metropolou, kam sa nechodí len za historickými pamiatkami a múzeami, alebo sa len prechádzať po úzkych uličkách so všadeprítomným štipľavým dymom, kde si môžete kúpiť čokoľvek na rozptýlenie, jesť hranolky s majonézou a nechať sa opantať absolútne slobodnou atmosférou.
Mnoho návštevníkov sem prichádza práve za nočným životom, ktorý je korením veľkých metropol. V Amsterdame to platí obzvlášť – a to z viacerých dôvodov: rozvinutá domáca klubová scéna, tolerantný prístup autorít, pevne nastavené pravidlá, ktoré sa nezneužívajú, a predovšetkým miesta, kde možno organizovať veľké podujatia bez toho, aby rušili svoje okolie. Ide o industriálne budovy, bývalé fabriky či odsvätené kostoly – priestory, ktoré pôvodne slúžili na iné účely, no nový rozmer im vdýchli práve organizátori rôznych podujatí.
Amsterdam Dance Event je v tomto smere významnou platformou, ktorá vyrástla z undergroundového podujatia na najväčšie stretnutie elektronickej hudby na svete, pričom si zachovala svoj komunitný charakter. To sa odráža v tom, že sa do nej stále zapájajú aj malé nezávislé labely, rôzne obchodíky s platňami a DJskou technikou či promotéri, ktorí počas ADE pripravujú vlastné akcie.
Jedným z takýchto príkladov bola účasť veľkej osobnosti houseovej hudby, Louieho Vegu, ktorý bežne vypredáva veľké kluby, no už po niekoľkýkrát po sebe zahral z platní v malom obchode s vinylmi Rush Hour Store. Záujem bol obrovský – mnohí sa dnu ani nedostali. Práve limitované kapacity a veľký dopyt sú však v mestách ako Amsterdam bežným javom, na ktorý si jednoducho musíte len zvyknúť. Ak však máte delegátsky pas, na väčšiu podujatí sa dostanete.
Nadácia ADE, ktorá sa zameriava na podporu rozvoja, inovácií a talentu, spája globálny hudobný priemysel a kladie základy pre budúce generácie v oblasti elektronickej hudby. Je hlavným organizátorom tohto festivalu – akousi strechou, ktorá počas jeho trvania dáva príležitosť stovkám promotérov, klubov, koncertných značiek, parties, labelov a ďalších inštitúcií a organizácií zapojiť sa do tohto mamutieho kolosu.
Návštevník môže festival zažiť na viacerých úrovniach – môže ísť na štadiónové parties, kde tisícky ľudí s fosforeskujúcimi náramkami vytvárajú atmosféru veľkého festivalu, alebo sa ponoriť do malého undergroundového techno klubu, kde máš účinkujúceho doslova na dosah.
Tento rok vyše dvesto priestorov navštívilo šesťstotisíc ľudí, pre ktorých bolo pripravených tisícdvesto podujatí s viac ako tritisíc päťsto umelcami. Tí tvoria najdôležitejšiu súčasť celého podujatia – bez nich, bez tvorcov, by nebolo čo ponúkať ani predávať, či už prostredníctvom živých vystúpení alebo licencií na streamovacie služby, do televízie, filmov, videohier, divadiel či multimediálnych predstavení.
Ešte dôležitejšou súčasťou podujatia je globálna konferencia, ktorá odhaľuje celý ekosystém hudobného priemyslu – ten sa v posledných rokoch výrazne rozvinul, najmä v oblasti elektronickej hudby. Stretávajú sa na nej profesionáli aj nováčikovia z celého sveta, ktorí čerpajú inšpiráciu zo skúseností odborníkov a umelcov pôsobiacich v menších, ako aj svetových globálnych značiek.
Ako zaznelo aj tento rok, značka nie je niečo, čo si možno kúpiť – je to hodnota, ktorú možno len postupne vybudovať. Tento proces nemožno preskočiť, dá sa len občas urýchliť, no o tom nakoniec nerozhoduje samotný tvorca, ale jeho fanúšikovia a priaznivci, ktorí mu umožnia rásť. Príkladom takéhoto globálneho úspechu je brazílsky producent Mochakk, ktorý dnes dokáže predať vstupenky v hodnote stotisíc dolárov za jedno vystúpenie.
V diskusii na tému The Playbook for Building Brands in Music vystúpili David de Valera z Circulate a José Woldring, ktorý pripravoval kampane nielen pre Mochakka. Zdôraznili, že ak máte rastúcu fanúšikovskú základňu, kľúčové je, ako s ňou naložíte – akým spôsobom pripravíte kampaň, ako komunikujete, kde vystupujete a s kým sa ďalej spojíte, či už prostredníctvom umeleckej kolaborácie, alebo spoluprácami s globálnymi firmami.
Netreba však zabúdať ani na spoločenskú zodpovednosť, pretože umelci by nemali iba zarábať peniaze, ale aj nastavovať morálny kompas. V diskusii Music, Money, and Moral Lines napríklad Dan Lambert, manažér írskych hiphoperov Kneecap, rozprával o tom, ako ich ovplyvnilo obvinenie z terorizmu a podpory skupiny Hamas v súvislosti s násilím v Palestíne. Diskusia sa ďalej zameriavala na otázky firemnej etiky, investičných väzieb a geopolitických nespravodlivostí, pričom k téme sa vyjadril aj šéf festivalu DGTL, ktorý je pevnou súčasťou ADE.
Téma spoločenskej zodpovednosti je čoraz naliehavejšia a ovplyvňuje chod aj veľkých festivalov ako EXIT či SZIGET. Zasiahla napríklad aj Bratislavské Jazzové dni, keď The Comet Is Coming a Kamaal Williams odmietli v roku 2023 len pár hodín pred začatím festivalu, vystúpiť a pripojili sa tým k svetovému bojkotu Izraela. Aj také veci sa stávajú a či už s nimi súhlasíte, alebo nie, umelci majú právo na vyjadrenie svojho názoru.
Okrem prednášok a odborných workshopov, ktoré boli zamerané najmä na produkciu a DJing – a mali veľkú informačnú hodnotu, najmä keď vám taký Richie Hawtin ukáže, s akými nástrojmi pracuje a ako – boli veľmi prínosné aj stretnutia s agentmi, médiami, zástupcami vydavateľstiev, festivalov či promotérmi. Na tieto „speed meetingy“ sa však často čaká, preto je dobré dohodnúť si ich vopred a nespoliehať sa len na náhodu. Samozrejme, aj z náhodných stretnutí môžu vzniknúť nové priateľstvá, dohody, spojenectvá, výmena užitočných informácií alebo jednoducho príjemné rozhovory.
Nočný život je niečo, čo definuje skutočné mesto a jeho fungovanie ovplyvňuje aj globálny hudobný priemysel, v ktorom mestá ako Amsterdam, Londýn, Paríž, Berlín, Barcelona, New York, vytvárajú nové trendy a vítajú desaťtisíce návštevníkov v nočných kluboch. Kým väčšina ľudí spí, tam vonku sa odohráva paralelný svet – svet svetiel, hudby a energie. Nočný život prináša svoje nástrahy, ale aj nekonečné možnosti – zabaviť sa, zažiť niečo nové a možno pritom spoznať aj sám seba.
Práve o týchto témach sa diskutovalo na podujatí „Budúca vízia pre tvorcov a inovátorov nočného života“, kde sa stretli významné osobnosti z rôznych kútov Európy. Medzi nimi Joe Heys (Culture and Night Time Economy), Lutz Leichsenring (VibeLab), Nathan Pujadas (Brussels By Night), Sasha Ojeda Mendoza (Nightculture, Mesto Amsterdam) a Jalien van den Tweel (Nightcouncil Amsterdam). Diskusiu viedol Freek Wallagh, nočný primátor Amsterdamu, ktorý spojil rôzne pohľady na to, ako môže nočný život formovať budúcnosť miest, kultúry a kreatívneho priemyslu.
Zážitok z návštevy klubu sa začína už pri samotnom vstupe, kde vás personál dôkladne skontroluje, no robí to s maximálnou slušnosťou a rešpektom. Ide o miesto, kde môžete byť kýmkoľvek chcete – stačí, ak dodržiavate pravidlá a neobťažujete ostatných. Po záverečnej je však nutné klub opustiť a nesmiete ani postávať pred vchodom, aby sa predišlo zhromažďovaniu ľudí a prípadnému neporiadku.
Hoci nočný život v Amsterdame môže prinášať aj rizikové situácie, mesto k nemu pristupuje s veľkou mierou tolerancie – najmä pokiaľ ide o hluk. Táto sloboda sa však nezneužíva.
Tým, že je ADE globálnou platformou, usiluje sa prepájať rôzne svetové trhy a vytvára priestor pre ich vzájomnú prezentáciu. Tento rok sa výrazná pozornosť venovala brazílskej scéne, ale aj ázijskému trhu, ktorý má obrovský potenciál nielen vďaka početnosti krajín ako India, Čína, Južná Kórea či Japonsko. Práve Japonsku bola venovaná diskusia o tom, ako na tento trh úspešne preniknúť – najmä v kontexte tridsaťmiliónového Tokia.
Na paneli sa stretli popredné osobnosti tokijskej hudobnej scény, ktoré spojil kultúrny diplomat Aron Abem (KIIRO). Diskusia vychádzala z viac než štyristo rokov trvajúcej kultúrnej výmeny medzi Japonskom a Holandskom. Umelcom, ktorí sa chcú presadiť na japonskom trhu, dali panelisti dve základné rady: byť slušný a byť sám sebou. V praxi to znamená nebáť sa prezentovať svoju „západnosť“ – práve to je faktor, ktorý vás odlíši od domácich umelcov, ktorých má Japonsko dostatok, a to vo vysokej kvalite.
Dôkazom toho bolo vystúpenie rodáka z Tokia, Takuya Nakamuru, ktorý sa predstavil v klube Paradiso. Vo vypredanej menšej sále predviedol pôsobivú kombináciu živého hrania na trúbke s elektronickými mašinkami a beatmi, ktoré čerpali z jungleu, minimal techna či ambientu. Aj toto je jedna z tvárí ADE – platformy, ktorá dáva priestor aj nekonvenčnej a experimentálnej tvorbe.
Svätostánkom takejto hudby sa stal Bimhuis – kultové miesto, kde pravidelne znie jazz, experimentálna hudba aj improvizácia. V rámci ADE sa tu odohralo viacero koncertov, medzi nimi aj večer s názvom Nothing Here Now – Music for Nobody, v ktorom šestica hudobníkov skúmala samotné hranice zvuku.
Program pozostával z viacerých vystúpení, v ktorých sa striedali interpreti, producenti aj DJ-i, a zvuková nálada pretekala od surovej nepredvídateľnosti Moin, cez hypnotické groovy Susu Laroche & MOBBS, až po vizionársky prístup k hudobnej forme Fuuturejazz, a dotkla sa aj hlbokých afrických rytmov Bahati.
ADE sa zameriava aj na pôsobivé vizuálne projekty, ktoré premieňajú umeleckú víziu v nádherných priestoroch na dokonalú ilúziu toho, čo je ľudstvo schopné dosiahnuť – a práve ľudská kreativita technológie neuveriteľne posunula do ďalších smerov.
V planetáriu ARTIS došlo k spojeniu dychberúcich vizuálov Juliusa Horsthuisa, na ktorých pracoval viac než rok a pol. Vytvoril fascinujúci svet architektonických štruktúr fraktálov – komplexných obrazcov vznikajúcich pomocou matematických vzorcov. Vzniklo osem unikátnych svetov, z ktorých každý mal svoju vlastnú hudobnú identitu.
Pohľad na improvizáciu sa tento rok objavil v rôznych podobách – spomeňme aspoň dve z nich, ktoré ponúkli nový uhol pohľadu na elektronickú hudbu vo forme aj zvuku. Jednou z nich bolo jedno z najlepších vystúpení tohtoročného ADE: Tomorrow Comes The Harvest, projekt pripomínajúci spoluprácu Jeffa Millsa s už zosnulým Toným Allenom.
Jeff Mills posunul projekt do novej podoby, keď pôvodného klávesistu Jeana-Phi Daryho doplnil virtuóz na tablá Prabhu Edouard. Ako poznamenal na úvod priekopník detroitského techno soundu, všetko, čo diváci zažili, bola čistá improvizácia. Hudba sa plynule prelínala od nespútaného tranzu z world music až po veľkolepú párty, kde sa kombinovali živé nástroje s elektronikou. Mills pritom okrem elektroniky hral aj na elektronické bicieabongá, čím vytvoril jedinečné prepojenie rytmu, energie a spontánnosti.
Ďalší pohľad na improvizáciu priniesol očakávaný projekt Speedy J presents STOOR Live, ktorý sa uskutočnil v dvoch edíciách – v sobotu a v nedeľu – ako niekoľkohodinový hudobný maratón. Nedeľňajšia verzia sa pritom zaradila medzi najlepšie zakončenia tohtoročného ADE.
Počas ôsmich hodín sa po boku Počas ôsmich hodín sa po boku Speedy J predstavili Dasha Rush, Fadi Mohem, Planetary Assault Systems (Luke Slater) a Stanislav Tolkachev. Na pódiu dominovala spleť káblov zapojených do hardvérových mašín, z ktorých sa rodili frekvenčné chvenia, rytmické štruktúry, melódie i pulzujúce linky v neustále sa meniacej hardware jam session.
Celé vystúpenie sprevádzala ikonická LED obrazovka s vizuálmi od priestorového dizajnéra Karla Klompa, ktorá prepojila obraz a zvuk do pôsobivej audiovizuálnej symbiózy.
