8.6 C
Slovakia
sobota, 26 septembra, 2020
Home Reporty Blato na Topfeste atmosféru neohrozí, pop rock áno !!!! - report deň...

Blato na Topfeste atmosféru neohrozí, pop rock áno !!!! – report deň prvý

Topfest patrí medzi ľudové a obľúbené festivaly a ani počasie jeho dominantnosť neohrozí.  Pomerne nízka cena vstupenky, zahraniční headlineri, známe české a slovenské kapely a meno Topfest, je záruka sprofanovanej zábavy.  Tento rok až päť zahraničných skupín, jedna  česká kultová a množstvo malých skupín zbytočne doplnených Katkou Knechtovou, IMT Smile a No Name. Posledné menované „hviezdy“ máme česť stretnúť skoro každý víkend, na každom menšom festivale. Na čo ťahať Táslera a spol. na Topfest, keď za ich cenu by mohla byť jedna menšia zahraničná skupina, či české rockové legendy, alebo málo známe talenty.

Každý kto prišiel do areálu musel byť zhrozený nánosom blata. Vytrvalý dážď tomu výdatné pomohol. Tí, čo mali čerstvé správy z Facebooku, kde sa ozývali priam katastrofické vízie zo stanového mestečka sa stihli pripraviť. Najviac sa blatu tešili predajcovia gumákov (z Nového mesta nad Váhom – teda Tesco a ostatné obchody), ktorí zdvihli ceny a zachovali sa ako najväčšie krysy…

Topfest bol tento rok plný improvizácie a hľadania núdzových riešení. Napríklad pri presťahovaní parkoviska, či hľadaní vhodného miesta na stanovanie. Nakoniec z toho „prúser“ nebol a pohľad na ľudí dával poznať, že nepatríme k mäkkým národom utekajúcim pred nepriaznivým počasím na úkor zábavy. Topfest otvorili Bank of Joe, či Arzén. Prvým zaujímavejším menom bol pesničkár Xindl X. Ten ladenie a rozcvičovanie neúnosne pretiahol.  Musel byť uprosený jednou z organizátoriek, aby už konečne začal. Jeho set bol zaujímavý, ale kratší a s horším nazvučením, kde nevynikli nástroje jeho sprievodnej skupiny.   Je typom charizmatického pesničkára, ktorý mohol ponúknuť viac.

Skupiny hodiace sa do Topfest konceptu typu Horkýže Slíže neponúkli nič nové,  ale na experimentovanie nebol priestor, ani to po nich nikto nemohol očakávať. Diví španieli Locos nadviazali na úspech Ska – P. Ich spevák Pipi tu pred dvoma rokmi odohral koncert. Locos sú  vlastne predĺženou rukou tejto kapely. Majú  väčšie punkové tempo a menej inovačné dychy, ale ponúkajú skoro tú istú koncertnú šou s kostýmami.  Temperamentných španielov nahradili naoko chladní Severania. Pri Korpiklaani sa pódium zmenilo na divokú lesnú scenériu. Ponúkli zaujímavý pohľad na divokú škandinávsku prírodu a alkohol, ktorý je v týchto krajinách mierne povedané v prohibícii. Fínska metalová scéna bola odjakživa pestrá.  Korpiklaani nie sú výnimkou a ich metal poprepájaný domácim folklórom funguje nielen z nahrávok. Pred veľkým ťahákom v podobe WV sa predstavila ešte rockovo naladená Tublatanka. S hitmi, ako Pravda víťazí, či Loď do neznáma nemohol prísť nič iné než úspech.  Maťo Ďurinda opäť pritvrdil a poslal do ritnej diery všetkých politikov aj ,keď je v tom schizofrenosť ich názorov, keďže v temných 90. rokoch hrali pre Vladimíra Mečiara, SDĽ, či SNS.  Niekto im to zožerie, niekto v tom vidí rozpor, a iného zas zaujíma iba kvalitná hudba, ktorá naozaj v tých skladbách je, ale…. Celkovo je  publikum na Topfeste dosť mierne a niekedy by mohlo byť na výkony umelcov, alebo na prítomnosť niektorých interpretov tvrdšie… Vrchol prvého dňa prišiel s českou „lži sexy prachy, stříbrnejch stříkaček “ kapelou, občas spievajúcou s „Andělmi“. Skupinou, ktorá v Čechách a na Slovensku má neuveriteľný počet fanúšikov. Skupinou, ktorá vypredávala štadióny, pričom ignorovala médiá a ocenenia. Skupinou z ktorej vznikol ďalší dinosaurus –  Lucie..

Wanastowi Vjecy pritiahli na Topfest množstvo fanúšikov – mladších, skôr narodených, a veľký počet českých bratov. Po sľubnom úvode, ktorý mal ezoterický nádych strácala druhá polka koncertu na dychu. Bolo to vďaka priamočiarejším skladbám typu „Tak mi to teda nandey“, či coververziou „Bedna vod Whisky“. Tím síce pritvrdili a začali rockovu šou, ale osobne som preferoval temnejšiu prvú polovicu. Niektorým ľuďom sa  nepáčilo ani zaradenie skladieb od Lucie, keďže Wanastowi majú dosť vlastných skladieb a nemusia si pomáhať od ďalších skupín, aj keď sú s nimi bytostne spojené. Kodym pôsobil kozmicky, jeho hlas mal zvláštnu farbu  a komunikácia prebiehala na zaujímavej  spomalenej frekvenčnej úrovni. Kodym rozdal kus  zo seba a zo svojho vybavenia, keď jednej šťastnej slečne daroval svoju gitaru.

Po prvom veľkom headlinerovi hral ešte malí stage na ktorom sa už „tlačil“ menší počet ľudí, ktorí boli unavení z veľkého cestovania po blate, či naberajúc sily na ďalší deň s ďalšími zvučnými menami.

(pokračovanie nabudúce)