8.6 C
Slovakia
piatok, 27 novembra, 2020
Home Reporty Byť subjektívny sa v prípade Son Lux oplatí

Byť subjektívny sa v prípade Son Lux oplatí

autor: Richard Kinier; fotografie: Simona Babjaková; interpreti: Son Lux, SK Kakraba; 11.10.2018; MMC – Bratislava

Newyorský experimentálny triplet Son Lux sa 11. októbra predstavil v bratislavskom Majestic music clube. Koncert sľuboval skvelý experimentálny zážitok. Bolo to však skutočne tak?

Kapela Son Lux prišla po troch rokoch od svojej slovenskej premiéry po tom, čo im vyšla aktuálne piata štúdiova nahrávka Brighter Wounds.

Viacero hudobných portálov akciu ašpirovalo na jeden z najlepších koncertov jesennej sezóny. Pár desiatok ľudí oddeľujúcich koncert od úplného vypredania iba podčiarkovalo túto domnienku.

Večer otváral multiinštrumentalista SK KAKRABA pôvodom z Ghany, v súčasnosti žijúci v Los Angeles. Jeho vystúpenie bolo vlažné a príliš nenadchlo publikum, ktoré nebolo naladené na africkú domorodú hudbu.

Krátko po deviatej hodine už začala hrať kapela Son Lux zoskupená okolo multiinštrumentalistu a mozgu celého projektu Ryana Lotta s úvodnou hitovkou Easy. Nasledoval prierez ich diskografiu, kde dominovali skladby z aktuálneho albumu. Otvorene sa priznávam, že nie som veľký fanúšik tejto kapely, takže som čakal čo predvedie.

Pri termínoch, ktoré lietajú okolo nich ako post rock a experimental, prevládala zvedavosť so skepsou, keďže fakt, že interpret si hodí tri reverby na gitaru a párkrát buchne mimo štandardného rytmu, na ktorí je bežný poslucháč navyknutý, ešte z neho nerobí experimentálnu ani post rockovú kapelu.

Bohužiaľ , moje obavy sa naplnili a Son Lux naservírovali presne to, čo som od nich aj očakával. Hudba síce kvalitná, no nie príliš experimentálna a šmrncnutá post rockom tak maximálne v  troch či v štyroch piesňach, aj to len ako minoritný prvok.

Nevadí, kapela aj tak priniesla zaujímavý barokový pop, ktorý sa nebojí vybočiť zo zabehnutých koľají súčasného alternatívneho zvuku. V istej paralele mi prišli ako viac zasnení, melancholickejší ALT-J. Na tých, ale oceňujem, že sa ani nesnažia tváriť experimentálne.

Uznávam,  spontánne inštrumentálne sólo vsuvky, čí už gitaristu ale najmä bubeníka, boli milé osvieženia, inak relatívne pre mňa nie moc záživnej show. Často som sa pristihol, že myslím na úplne iné veci , a výkon trojice predo mnou sa  len zlieval do veľkej neurčitej kulisy.

Fanúšikovia si to však užívali a vďaka dobrým výkonom hudobníkov dostali nadštandardný hudobný zážitok. Ak vás baví dobrý alternatívy pop so štipkou post rocku a v neštandardných zvukových aranžmánov, tak Son Lux si nenechajte ujsť za žiadnych okolností.

V mojom prípade ďalší koncert asi vynechám, ale aj v tom spočíva krása hudby a subjektívnosť hudobného vkusu.