8.6 C
Slovakia
streda, 2 decembra, 2020
Home Reporty Dialógy s elektrickou gitarou a slovenská hymna – aj taký je Šeban...

Dialógy s elektrickou gitarou a slovenská hymna – aj taký je Šeban na aktuálnom turné

Andrej_Šeban_NM_2016 (9 of 44)

V piatkový večer, 18.11.2016, sa v novomestskom hudobnom klube Blue note predstavil slovenský skladateľ a multiinštrumentalista Andrej Šeban v rámci svojho turné „Život je krásny Tour 2016“. Spoločnosť na pódiu mu robili Ján Fabrický na bicie, s ktorým ako 16 ročný odštartoval svoju hráčsku kariéru v kapele Demikát. Na basgitaru ho sprevádzal o 30 rokov mladší talentovaný Michal Šelep.

Plnému klubu s tradične výborným zvukom sa toto trio počas takmer dvojhodinovej šou ukázalo vo výbornej forme. Okrem noviniek odzneli v nových tanečných aranžmánoch piesne z albumov „Čo dom dal (1993)“ a „Bezvetrie (2000)“, ako aj pieseň Koniec sveta, ktorú Šeban zložil na rovnomenný album Richarda Müllera. Nedá sa povedať, že by mal večer svoj vrchol, pretože tých tam bolo hneď niekoľko. V unikátnom až mrazivom prevedení zaznela pieseň Vyletel vták, ktorú zložil Jaro Filip. Šebanova hudba, ktorá stiera medzigeneračné rozdiely, pritiahla do klubu študentov i staršie generácie. Fanúšikovia v tichosti načúvali hudobníckym improvizáciám a pokyvovali hlavami v rytme známych skladieb. Andrej sa ako kráľ pódia posúval po malých hudobných krôčkoch cez improvizáciu k experimentovaniu. Hral na gitaru, spieval a do toho si brnkol občas i na druhú gitaru, zahral inštrumentálne aj úryvky zo slovenskej hymny a so svojou kvíliacou kráskou (rozumej gitaru) si strihol na pódiu aj dialóg, kedy mu na jeho spievané otázky odpovedal sled akordov. Netreba však zabúdať ani na ostatných členov tria. Ján Fabrický, ktorý na bicích decentne doprevádzal speváka počas večera si vyslúžil dlhý (a rozhodne nie vlažný) potlesk po tom, čo svojím asi dvojminútovým úchvatne vygradovaným sólom na bicie umlčal aj Andrejovu gitaru. Celé to hudobne dopĺňal energický Michal Šelep so svojou basou.

Andrej Šeban – Aranka

Sklamaní určite neostali ani náročnejší poslucháči, pretože zaznelo aj niekoľko technicky a kompozične náročných skladieb, pri ktorých hudobníci potvrdili svoju bezchybnú zohratosť a „obhájili“ svoje prvenstvá v slovenskej hudobníckej špičke.