8.6 C
Slovakia
piatok, 11 októbra, 2024
spot_img
ÚvodReportyDiktát poľského prízraku - Obscure Sphinx v bratislavskej Fuge

Diktát poľského prízraku – Obscure Sphinx v bratislavskej Fuge

0004740135_10

Posledný aprílový deň sa v bratislavskej Fuge zišli priaznivci extrémneho metalu. Dvojica trnavských skupín Ohen a Dysanchely, domáci Holotropic a poľský ťahák Obscure Sphinx, sa predstavili práve v tomto poradí.

Obscure Sphinx nie sú na scéne žiadnym nováčikom a pomerne rýchlo sa im podarilo etablovať medzi žánrovú elitu. Naposledy ich slovenskí fanúšikovia mohli vidieť na festivale Gothoom a skoro presne pred rokom v Nitre, v klube Cockroach, ktorý je dnes už minulosťou. V rámci turné The Light Once Forgotten bola Bratislava prvou zastávkou, na ktorej experimentátori Obscure Sphinx prezentovali nový materiál z ich pripravovaného albumu. Podľa našich informácií by mal byť dostupný už o mesiac. Poďme však po poriadku. Tento večer nepatril len očakávaným poľským hosťom, ale aj našej domácej scéne.

Sobotný koncert bol pre Trnavčanov Ohen špeciálny, pretože sa lúčili so svojím súčasným bubeníkom „Alahom“. Už v ten večer ho na koniec setu vystriedal jeho motivovaný nasledovník, s ktorým kapela nacvičuje materiál na nový pripravovaný  album. Kombinácia rôznych jazykov, žánrov (hoci príbuzných) a personálne zmeny, dodávali na celkovej „rozháranosti“ otváracieho setu. Interpretačné nedokonalosti miestami neprekážali a len dodávali správny špinavý feeling, naopak, inokedy rozbíjali nápadité skladby, ako bola pre mňa Morning Star. Treba povedať, že Ohen divákov bavili a prijemne otvorili sobotňajší večer.

Dysanchely vystúpili ako druhý a odprezentovali ďalšiu old school produkciu. Razantný death metal koketoval so škandinávskou melodikou. Skupina Dysanchely je na scéne už od roku 1995 a je to aj cítiť. Technicky nebolo čo vytknúť. Set bol zahraný s vervou a dobrým zvukom. Kiežby bolo viac skladieb, ako posledná avizovaná, ktorá bola nie moc presvedčivo odprezentovaná ako „trochu anticirkevná“. Breaky, zmeny tempa či košatejšia melodika sa núkali aj v ďalších piesňach. Po výmene názorov som s monotónnosťou nemal problém len ja.

Po desiatej sa zatvára terasa a klub sa o to väčšmi plní na domácich Holotropic. Členovia tejto skupiny utvárajú užšie jadro tvorivých hudobníkov, ktorý to na Slovensku s muzikou myslia naozaj vážne. Očakávania boli vysoké. V plnom klube som si hľadal správne miesto na nerušený posluch. Holt, náročná hudba vyžaduje svoj komfort. Holotropic od začiatku spustia nekompromisnú záplavu, či lepšie povedané, hudobný pretlak. Z albumu znejú skvelo, no dnes nie je čosi v poriadku. Zvuk bol na moje pomery nevyrovnaný a niektorý z gitaristov mal počas celého koncertu problém so silným napísakavaním (vždy v pauzách, kedy mali dostať priestor ostatné nástroje a „ticho“ priestor). Z ostaných kapiel koncert Holotropic poznamenal zlý zvuk. Z tohto dôvodu nechám hodnotiace súdy bokom a budem sa tešiť, keď si kapelu budem môcť pozrieť nabudúce, pretože ich tvorba a zatiaľ jediný album Permeate, si pozornosť naozaj zaslúžia!

Holotropic – Traveller

Obscure Sphinx nenechali nič na náhodu. Vlastné svetlá, technici a zvukár opäť priniesli na Slovensko unikátnu ritualizovanú podobu ponurého post-metalu. Prvá trojica skladieb pochádza z pripravovaného albumu. Ak naposledy svojimi osemstrunovými monštrami svoje kompozície len zdobili, v tomto prípade tvorili ich gro. Masívny „prazvuk“ pôsobil až fyzicky (tancujúci pohár na pódiu nebol žiadne kúzlo patriace k show). Neuniesol som to a zbytok koncertu som si pozrel zo zadnej línie. Aj napriek neúnosnej hlasitosti bol zvuk výborný a čitateľný. Novinky boli typickým rukopisom Obscure Sphinx, avšak mal som pocit, akoby sa oproti predchádzajúcej tvorbe ešte viac obrátili k jednoduchosti, hypnotickej repetícii a prehľadnosti. Aspoň taký bol bezprostredný pocit. Zaplnená Fuga sa nechala unášať strhujúcim prejavom frontmanky Wilebnej, ktorá si nemusela pomôcť medzi skladbami žiadnym komentárom. Zvyšok tvorili už známe skladby zo zvyšných dvoch albumov Anaesthetic Inhalation Ritual (2011)Void Mother (2013), ktoré publikum dôverne poznalo. Grandiózny záver patril výbornej pestrej skladbe Lunar Caustic, ktorá sa vytratila do ticha ako prízrak. Okamžite po koncerte sú dlhé reči zbytočné. Všetci sme spracovávali metalovú katarziu.

Obscure Sphinx – Lunar Caustic

Niečo pred jednou hodinou bol celý metalový večer na svojom konci. Pre Burn Booking to podľa ich slov bola prvá väčšia akcia. Výberom kapiel, atmosférou a hlavne návštevnosťou to bol veľmi podarený začiatok.

spot_img
Predchádzajúci článok
Ďalší článok
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img