8.6 C
Slovakia
pondelok, 21 septembra, 2020
Home Reporty Fenomén 27 zachytený Valihorom a Henry Tóthom

Fenomén 27 zachytený Valihorom a Henry Tóthom

henry 27koncert Henryho Tótha, Martina Valihoru a ich hostí – 10.10.2013 Bratislava, Nu Spirit Club

Magický dátum 10.10. je ako stvorený pre niečo výnimočné a práve taký bol koncert gitarového esa Henryho Tótha a internacionálne rešpektovaného bubeníka Martina Valihoru, ktorý zorganizovali na počesť legiend, akými boli Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison a Kurt Cobain.

Urban Legends – Rock stars died 27 years

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=rCC5vNrE5is’]


 

Okrem geniality ich totiž spájal vek sladkých 27 rokov, v ktorom opustili tento svet a odobrali sa do muzikantského neba. HenryMartinom si na túto veľmi špeciálnu príležitosť prizvali vskutku exkluzívnych hostí – speváka Rasťa Šulca (ex-Doriay Grey), bývalú členku dievčenskej kapely Margot Dadu Viktóriu Matejkovú, víťaza niekoľkých amerických hendrixovských súťaží – gitaristu Reného Lacka, fenomenálneho ústneho harmonikára Ericha Boboša Procházku a zo susedného Česka klon zosnulého frontmana Nirvany Martina Hájeka.

Nirvana – Lithium

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=pkcJEvMcnEg’]


 

deviatej večer už praskal klub vo švíkoch. Kapela doplnená o dvoch striedajúcich sa basistov – Kristiána Kadlečíka a Ľuba Šimkoviča – a klávesáka Ivana Jelenčiča spustila osvedčené pecky od The Doors, Jimiho Hendrixa, Janis Joplin a už spomenutých kráľov štýlu grunge okolo charizmanického Kurta Cobaina.

Nirvana – Smeels like teen spirit

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=hTWKbfoikeg’]


 

O úvod sa spevácky postaral Rasťo Šulc a jeho rockový vokál nabudil dobre komunikujúce publiku na správnu teplotu. Po ňom opanovala pódium reinkarnácia Janis Joplin a bolo jej na neveľkom stejdži skutočne plno. Dada Matejková neostala svojmu speváckemu idolu nič dlžná. Bola patrične uhrančivá, exaltovaná, nešetrila ani emóciami, ani hlasom a ľudí si získala vynikajúcim podaním joplinkiných peciek.

Janis Joplin – Cry Baby

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=eDIaDS9HhMw’]


 

Potom už bratislavský Nu Spirit Club privítal českého hosťa, ktorý spoza cobainovsky blonďatej štice pozdravil auditórium a spustil najznámejšie hity Nirvany. S gitarou šiel pri sólach do kolien a hoci jeho spev mierne zaostával za image, celkový dojem bol predsa len pôsobivý i vďaka kapele, ktorá šliapala ako dobre namazaný stroj a v ničom si nezadala s niekdajšími Cobainovými sidemanmi Dave Grohlom a Kristom Novoselicom.

Nirvana – Come As You Are

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=vabnZ9-ex7o’]


 

Po krátkej pauze sa schyľovalo ku kongeniálnemu duelu dvoch non plus ultra gitaristov našej scény. Hostiteľ večera Henry Tóth privítal slovenského kríženca Jimiho HendrixaSteve Ray Vaughana Reného Lacka a spolu vystrihli niekoľko skvostných hendrixoviek, medzi ktorými azda najviac mrazilo pri skladbe Little Wing. Pri dialógu plačúcich stratocasterov stáli chlpy na rukách takmer každého z prítomných a mnohí sa pristihli, že miestami zabúdali dýchať. Empatický Martin Valihora famózne sprevádzal, neokázalou vitruozitou nikoho nenechával na pochybách, že hrával s fenomenálnou Hiromi po boku guru fussion basgitary Anthonyho Jacksona oprávnene.

Jimi Hendrix – Purple haze

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=AeY1ehJjR3M’]


 

O záver večera sa postaral bluesový hráč na ústnu harmoniku Boboš Procházka. Jeho formát je bez preháňania európsky, premyslene poloskreslený sound, plnokrvné frázovanie, samozrejmá intonácia i technika – to sú atribúty, ktoré zdobia tohto pána muzikanta známeho predovšetkým z domovského projektu Frozen Dozen. Henryho zastihol večer v pozoruhodnej forme, dobrom rozmare (zábavný polosarkastický konferans) a veľkej chuti na muzicírovanie. Nielenže úžasne hral a v sólach striedal kontemplatívne pasáže (Raiders in the Storm) s kozmicky rýchlymi sekvanciami, ale aj pozorne načúval svojim kolegom, empaticky s nimi viedol hudobný dialóg, inovatívne narúšal metrá, aby ozvláštnil ostentatívny a tak trochu nenávidený „bum-čvach“ na štyri – skrátka – muzicíroval ako zrelý hudobník so všetkým, čo treba.

The Doors – Riders on the storm

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=DED812HKWyM’]


 

Publikum opúšťalo klenbový tunel spokojné a v priestoroch klubu ešte hlboko do noci analyzovalo koncert. Okrem chvály na výkony umelcov zaznievalo zrejme najčastejšie toto: V čom spočíva kúzlo hudby prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a jej ozveny z rokov deväťdesiatych (Nirvana) a aká by asi dnes bola hudba jej protagonistov, keby predčasne neskončili svoju kariéru tragickou smrťou? Ktovie. Ešteže tu sú hudobníci, ktorí vedia vzkriesiť aspoň ducha ich hudby, keď už nie ich samotných. V neposlednom rade patrí vďaka občianskemu združeniu Slovakia Musica za jedinečnú ideu a perfektnú realizáciu tohto ojedinelého koncertu.

| autor: Andrej Turok