8.6 C
Slovakia
nedeľa, 29 novembra, 2020
Home Reporty Hradby Samoty VIII – spojenie neobyčajných individualít do jedného organizmu

Hradby Samoty VIII – spojenie neobyčajných individualít do jedného organizmu

Opar mystickej aury, tajomnosti, dotyk s odvrátenou stranou estetiky, kontroverzia, brutalita, extrém, slepé uličky, ale aj inšpiratívne pozastavenia. Množstvo, naozaj nepreberné množstvo asociácií sa derie na povrch pri festivale Hradby samoty.  Keď vás napadne akýkoľvek konvenčný prívlastok letného festivalu otočte ho naruby a pravdepodobne sa priblížite k predstave, čo má byť formou aj obsahom tohto obskúrneho happeningu.

Po našom prvom redakčnom ročníku v Jelšave sa festival vrátil na overenú lokáciu. Kaštieľ v Rosiciach je malebným miestom, ktoré však postrádalo príťažlivého ducha, zubom času skúšaného kaštieľa v Jelšave. Na druhej strane formát putovného festivalu núti objavovať nové zaujímavé lokality, ktorých je v našich česko-slovenských končinách neúrekom. A čo môže byť lepšie ,ako dať týmto priestorom nový účel, zažiť ich v neobvyklej situácií, „ochytať“ si ich, a vôbec tráviť v nich niekoľko dní v spriaznenej komunite. 

Na organizáciu z minulého roka sme si zvykali dlho, a tak nás neprekvapilo, že tento duch sa preniesol aj do Rosíc. Minuloročné rozčarovanie nahradil akýsi podivný druh zhovievavosti a sympatie. Ak sa však niečo vymkne z rúk, všade dookola je nápomocná komunita, v ktorej sa stierajú hranice medzi návštevníkmi, usporiadateľmi alebo umelcami. Milé, sympatické a pri srdci hrejúce D.I.Y. v čírej podobe. Od všeobecného ku konkrétnemu. A priznám sa mám obavy. Čo vystupujúci umelec, to iná paradigma. Od kontinuálneho hluku, vizuálnych abstrakcií, explicitnosti, videomappingu vo vnútri nádvoria, pohybových performance k tradičnému obsadeniu rockovej kapely.V kocke – všetko čo sa dotýka experimentálneho audio-vizuálenho umenia.

Prvým koncertným zárezom je jednočlenný projekt s vydareným názvom USNU? Čo všetko sa dá použiť ako generátor zvuku? To je otázka, ktorá počas troch dní neprestane udivovať. USNU? si otázky kladie rád a svojim frenetickým noisom za nás vykričal všetko, na čo sme aspoň na chvíľu zabudli. Úsmevný a zapamätateľný bol najmä záver, keď elektronicky snímaný hluk radikálne prerušoval jeho vlastný zbesilý rev. MATRA je kolaborácia autorov 900písek a KRAGROWARGKOMN a.k.a G#. Technicky vzaté – spojenie industiálnych hlukov a valivej (bas)gitarovej hradby. Pozvoľne gradujúci začiatok sa prevalil do hlukových orgií, ktoré, prvýkrát preverili akustiku hlavného pódia – miestnosti „Divadlo“. Skúsenosť s kapelou Swans, povestnou ako najhlučnejšou, v tomto bode stratila význam. Napriek tomu som väčšmi ocenil prvú časť, ktorá mi na festivale chýbala. Budovanie či striedanie atmosfér počas vystúpení, namiesto čistokrvného noisu, ktorý po niekoľkých vystúpeniach omrzí. Treba dodať, že sa sťažujem na nesprávnom mieste. Som totiž v bašte noisu.

NIESNER&MERTA je príjemné spojenie gitarového a elektronického ambientu, ktorý sa rozpínal na viac smerov. Dvojica pôsobila veľmi muzikálne, citlivo a komunikatívne. Veľmi osvežujúco pôsobili post-rockom nasiaknuté vyhrávky, ktoré pridávali zvukomalebnej abstrakcii uchopiteľnejší tvar. Potešený sa presúvam z Podzemia naspäť do Divadla. Vystúpeniu SKY TO SPEAK už dominuje videoprojekcia. Opäť veľmi silná zvuková zložka, na pomedzí konkrétnych zvukov, tónov a clustrov, ale aj zasnených plôch. Spätne si však vybavujem skôr len prchavú atmosféru, ako konkrétne momenty. To je v tomto prípade (zrejme) správne. Možno to má na svedomí aj veľa podnetov, ktoré sa už po niekoľkých vystúpeniach začnú prekrývať.

Sky To Speak – And Ruin Comes After

Po experimentálnej produkcii nastáva návrat naspäť na zem. Nástroje si rozložili DROM z Liberca a pred pódiom sa priestor slušne zaplnil. Prvá kapela s bicou súpravou a začínam sa v priestore s rezonujúcou akustikou obávať o zvuk. Na moje prekvapenie je zvuk čitateľný, ale aj vďaka zohranej kapele. Na pretrase sú piesne z nového albumu Tady bůh není! a čím dlhšie kapelu pozorujem, tým viac sa utvrdzujem, že vo svojom žánri patrí medzi elitu. Drom hrajú viac-menej post-metal, ktorý vzišiel zo silného českého HC podhubia. Aj napriek náročným zvukovým podmienkam DROM držia spolu a valivé pasáže si podmaňujú tie atmosferické. Po koncerte sa dohadujeme na spoločnom interview a ľudský rozmer si podáva ruku s kvalitou produkcie hudobnej.

Dnešný deň sa ešte mihnem na chorvátskom projekte TEHÔM, podľa ohlasov zvučného mena dark ambientu. Welschova anestetika nie je výmysel, a ja sa len márne snažím vnímanie premôcť k ostražitosti. Z prvého dňa ešte nemožno opomenúť workshop nadšencov z BASTL INSTRUMENTS. V útrobách atómového krytu si mohol každý zostrojiť svoj vlastný D.I.Y mix, či zvukový generátor do vrecka. V prvý deň sa festival len pozvoľna napĺňal a v prospech BASTL INSTRUMENTS bohužiaľ nehral čas workshopu: 16:00-19:00.

TeHÔM – Perilous Depth

Mimo náš záber ostalo pódium s názvom Hlbina, ktoré sa rozprestieralo v exteriér kaštieľa. Jeho silné momenty ešte len prídu. O tom však viacej v druhej časti.