8.6 C
Slovakia
streda, 25 novembra, 2020
Home Reporty Jesenná farba sa stala symbolom dráždivej prehliadky svetovej alternatívy

Jesenná farba sa stala symbolom dráždivej prehliadky svetovej alternatívy

2 (13)

Po roku sa opäť ohlásil festival s jednou z najkreatívnejších dramaturgií. Poľský OFF Festival priniesol do Katovíc počas troch dní, hviezdy alternatívnej a avantgardnej hudby.

Tento rok bol celkový dizajn festivalu zladený do červenej farby. Logá, zástavy a stage evokovali jesennú farbu, ktorá kontrastným spôsobom zapasovala do areálu prekvitajúceho zeleňou. Akoby to symbolizovalo rozkvitnutie v prchavosti okamžiku. Zorientovať sa v areáli katovického letiska je veľmi jednoduché. Stačí na to absolvovanie jedného ročníka. Ale po hudobnej stránke vedia organizátori vždy poriadne prekvapiť a šokovať. Pretože po veľmi jemne ladenom jazze sa roznáša agresívny death metal, na čo zaznie temperamentné world music a hneď na to brutálne temná elektronika. Proste miešanina, ktorá predchádza stereotypom. Otváracie – poludňajšie koncerty patrili poľským interpretom. Ich vystúpenia prišli streamovať redaktori z prestížnej americkej rádiostanice KEXP. V piatok ich istotne potešila poľská speváčka s nemeckými koreňmi Olivia Anna Livki a jej hravý indie pop seknutý afrobeatom, post punkoví Nagrobki, či garáž rocková formácia Tania O.

Mierna dilema nastala pri rozhodovaní, či sa ísť radšej pozrieť na svieži závan poľských štyridsiatnikov, alebo na radikálneho priekopníka tamojšej elektronickej scény. Pablopavo a jeho Ludziki ponúkli moderné prepojenie hudobných štýlov. Spevák zo známej kapely Vavamuffin, vo svojom bočnom projekte spojil reggae s hiphopovým feelingom, swingom a folkom.

Pablopavo i Ludziki – live at OFF Festival 2015

Wladyslaw Komendarek je zase neprehliadnuteľná persóna, kúzelná postavička so svojským imidžom lesného mužíčka. Na scéne krytého stagu bol obklopený monochromatickou projekciou a rôznymi mašinkami. “Zažratý” do svojej tvorby dával najavo svoje emócie veľmi kompulzívnym spôsobom. Škrípanie zubami, euforické výkriky ešte viac upriamili pozornosť na charizmatickú tvár lemovanú mapami vrások, nad ktorými sa týčili neupravené dredy. Komanderekov set nebol hlučný, museli ste ho pozorne načúvať z blízky jeho spojenie analógovej elektroniky s prvkami jazzu a artificiálnej hudby inšpirovanej Stockausenom.

Wladyslaw Komendarek – live at OFF Festival 2015

Novinári začínajú byť ku kapele Young Fathers poriadne kritickí, už im neprepáčia tú ich mladícku dravosť a svieže nápady. Zdá sa, že po treťom vydanom albume nasiakli rutinou. Mnohým poslucháčom prekáža ich hlučnosť a taká tá “neurvalosť, ale práve to bolo vždy ich koncertnou prednosťou, čím sa prezentovali aj v Katoviciach. Zemité podanie hiphopu bez popových manierov prišlo až u americkej formácie Ho9909. Ich vystúpenia sú divokou zmesou tantrického opojenia sexu, drog a násilia. Filozofiou kapely je, aby  každý poslucháč, ktorí navštívi ich koncert, pocítil určitú nepríjemnosť, pohnutie, pretože iba vtedy sa môže prebrať z letargie. A to ešte dvojnásobne platilo na poľské publikum, ktoré pôsobilo rozospatým dojmom. Organizátori dopredu neohlásili čas ani miesto ich vystúpenia, pre prekvapenie, nakoniec vystúpili na improvizovanom malom pódiu, pripomínajúci skôr lešenie, čo ešte viac podčiarklo ich punkový duch.

Austrálsky gitarista Mick Harvey priniesol na otvorenej scéne stíšenie s projektom skladieb francúzskeho šansoniéra Serge Gainsbourga. Spoluzakladateľ Bad Seed ponúkol zaujímavé spojenie austrálskej buše so zaváňajúceho  dymu parížskeho salónneho bohémstva.

Mick Harvey plays Serge Gainsbourg – live at OFF Festival 2015

Dunenie afrických rytmov sa natriasalo so senzáciou tohtoročných festivalov, world music formácie Songhoy Blues. Pochádzjú zo starodávneho malijského mesta Timbuktu, ale momentálne sídlia v Londýne, odtiaľ je predsa, len bližšie k prestížnym vydavateľstvám a koncertným promotérom. Ich africký blues s pocitmi radosti aj plaču – dvojnásobne prežívaný, bol ozvláštnený krásne rytmicky vychýlenými vokálmi. Iný druh vibrácii ponúkli jedna z najčudesnejších kapiel súčasnosti Sunn O ))) Ich avantgardné poňatie drom metalu bolo založený na nepatrnom pohybe gitarových súčinností. Vychádzali z gregoriánskeho chorálu, ktorého monotónnosť je založená na pohybe dvoch, troch tónov. Celé javisko a časť z areálu zaplavila hustá hmla, trčali z nej iba časti z mníšskeho odevu. Silný zážitok, ktorý však nebol pre každého. Niektorým stačilo iba zopár minút, no a tí čo vydržali až do úplného konca boli odmenení náhlou zmenou – k tej smerovali hudobníci po celý čas hodinového koncertu.

Ale ani to nebol koniec tzv. konceptuálnemu umeniu. Headlinerom prvého dňa bola americká kapela The Residents so svojím novým multimediálnym projektom. Na pódiu vystúpila trojica zamaskovaných muzikantov v kostýmoch kostier, či stiahnutého svalstva. V ich “skladbách” vytŕčali repetetívne gitarové linky a medzi ich prestávkami sa intermezzo s video art a performatívneho umenia. The Residents vedia zaujať aj v dvadsiatom prvom storočí, nepotrebujú na to žiadne špeciálne technológie. Stačí iba kus mysterióznosti, poriadnej dávky fantázie a odvahy prekročiť hranice zabehnutých šablón.

The Residents – live at OFF Festival 2015

Tých sa zbavuje aj britský hudobník Dean Blunt. Mnohých irituje v podstate žiadnou interakciou s fanúšikmi. Nepreniknutie do jeho podstaty, drží si škrupinku, a iba občas do nej ťukne. V krytoch stagi ho zahalilo úplné šero, ktorá sa na konci premenila na divoké epileptické blikanie červeného svetla. A to všetko zaťažené v expresívnej sónickosti. V Bluntových textoch, či skôr epizódnych fragmentoch, ktoré neustále opakoval sa prejavovala jeho nedôvera v biely svet. A ten ho za to počúva s nesmiernou vážnosťou a záujmom.