Instantné pesničkárstvo zažije úspech, ale z dlhodobého hľadiska nemá šancu prežiť. Mať pekný hlas nestačí. Musíte mať aj obsah. Existuje množstvo príkladov, kedy pesničkári ani čisto neintonovali, no svojím charizmatickým prejavom sa prihovorili tisíckam poslucháčov – Bob Dylan, Tom Waits, Neil Young… Damien Jurado síce nemá takú veľkú poslucháčsku základňu, ale má takmer kultový charakter. Jeho koncert v Londýne patril k neopakovateľným zážitkom.

Ak chcete byť dobrým pesničkárom, mali by ste mať niekoľko vlastností, ktorými svoje obecenstvo zaujmete, aby vás sledovalo a počúvalo so zatajeným dychom. Musíte vedieť od komunikovať vír myšlienok a preniesť ich z vášho vnútorného do toho vonkajšieho sveta. A často sú to tie najintímnejšie pocity a ťažoby, ktoré vás niekedy prinútia vypnúť v tej najnevhodnejšej chvíli. Svoje by o tom vedel povedať Damien Jurado, ktorý odišiel počas svojho koncertu v Austrálii v roku 2014.

Americký hudobník Damien Jurado prišiel do Londýna na svoj zatiaľ najväčší anglický koncert – do Emmanuel Centre v srdci Westmister, ktoré bolo navrhnuté Sirom Herbertom Bakerom a otvorené už v roku 1928. Elegantná stavba slúži na konferencie, ale zriedkavejšie aj na koncerty, má impozantnú tisíc miestnu sálu s dubovými lavicami, oltárom a dominantným anglickým nápisom lemujúcim celý polkruh auditória. 

Vycítená nervozita z dua Dana Gavanski a jej sprievodného gitaristu sa naozaj potvrdila už po pár pesničkách, kedy ju priznala aj samotná speváčka. Jej verejný prejav ešte nie je dostatočne preverený, síce pri spievaní mala istý hlas, ale mnohé nápady by si zaslúžili rutinérskejší aranžérsky prejav. Svoj prvý EP album speváčka nahrala v Kanade, ten druhý vychádza na anglickom labeli Full Time Hobby.

Nie je tak ďaleko od pravdy, keď publicisti nachádzajú v jednoduchých až introvertných piesňach Damiena Jurada paralely v plachom Nickovi Drakovi. Z Boba Dylana tam nie je až tak mnoho prítomného, ale napríklad pri Leonardovi Cohenovi by sa podobnosť našla v hrubšom odtieni hlasových dispozícií, s Johnny Cashom ho spája tragika príbehov, inokedy zase poslucháč cíti prítomnosť Belle and Sebastian, alebo obdobnú melancholickosť britských indie folkových kapiel.

Zo Seattlu do Londýna je dlhá cesta a dlhá je aj púť medzi tým, čím si Jurado prechodil vo svojej dvadsaťročnej kariére. Skúsenosti s vyzretým pohľadom na svet prinášajú silné príbehy – niektoré z vlastného života (sťahovanie, rozpady kapiel, kríza, podlomené duševné zdravie) , iné ako mystifikácia s tragickým koncom.

JURADOV VNútorný svet je plný démonov a bolesti, o ktorú sa delí so svojimi poslucháčmi… V londýne ich rozcítil, ale aj pobavil

Damien vyzerá na javisku zachmúrene až nasrdene. Tento štít obranného mechanizmu sa prekvapujúco pootvoril už po tretej pesničke, kedy sa začal častejšie prihovárať publiku. Zo začiatku prehodil iba zopár slov z čoho sa vyvinula plynulá konverzácia a v polovici koncertu už odpovedal na kolo otázok, aký je jeho obľúbený film, čo ho inšpiruje, ale rozprával aj na závažné témy ako duševné zdravie človeka. Komunikáciu mal pod kontrolou, len na chvíľu sa nechal vtiahnuť do diváckej pasie, keď skomolil jednu otázku na „Where is my shoes? a už z toho boli pokriky prerušujúce spevákove príhovory. Ale neodbil ich drzými poznámkami. Naopak s divákmi vtipkoval a povedal, že sa po koncerte môžu s ním odfotiť. S humorom jemu vlastným dodal, že za desať libier.

Damien sa zveril, že celkom nechápe, prečo si ľudia vyberajú jeho skladby na svadby, keď sú plné násilia, smrti a nešťastných koncov. Príbehy akoby vystrihnuté z denníka Nicka Cava, zo smutno-tragických filmov Woodyho Allena a istotne by boli zaujímavé pri stanovení diagnózy seriálového psychiatra Frasiera. Každá pieseň Damiena Jurada je osobnou výpoveďou, hoci zosobňovaná vo vymyslených charakteroch. Temné miesta v piesňach sú pomyselnou anamnézou na siahodlhú históriu duševných chorôb v hudobníkovej rodine. V nežnosti, s akou dokáže priblížiť tak depresívne a smutné nálady, poslucháči nachádzajú aspoň záblesk nádeje na konci tunela.

Koncert pozostával z posledných albumov The Horizon Just Laughed a In the Shape of a Storm, ktorý vznikol v pesničkárovom prechodnom období, kedy sa sťahoval z daždivého Seattlu do slnečného Los Angeles. Toto hektické obdobie bolo zvýraznené aj tým, že nové piesne vznikli rýchlo a už za dve hodiny boli v štúdiu nahraté. Všetko sa v nich sústreďuje iba na hlas sprevádzaný akustickou gitarou so zvláštnym šelestom cinkajúcich strún. Juranove hranie na gitare bolo precízne a tlmené, aby umožnilo vyniknúť jeho barytónovému jemne lepkavému vokálu. Bez podpory kapely nabralo vystúpenie nový rozmer. Sprievodných muzikantov si na turné nezobral nielen z dôvodu, aby ušetril veľké náklady, ale aj kvôli novému prístupu k skladbám.

Damien Jurado je kvalitný pesničkár s peknými pesničkami a dobrými koncertmi, na ktoré len tak nezabudnete. Aj on vycítil, že neodohral obyčajné vystúpenie. Na záver totiž dodal, že na Londýn bude ešte dlho spomínať. A či už bol „terapeutom“ on, alebo publikum, ktorému sa mohol vyspovedať, na tom vôbec nezáležalo. Ten vzťah bol rovnocenný.

autor: Daniel Hevier ml.

interpret: Damien Jurado, Dana Gavanski/ 21.02.2020/ Emmanuel Centre/ Londýn