8.6 C
Slovakia
piatok, 25 septembra, 2020
Home Reporty Odťažitý headliner, nostalgia aj africká radosť v oáze alternatívnej hudby - OFF...

Odťažitý headliner, nostalgia aj africká radosť v oáze alternatívnej hudby – OFF Festival 2014 prvý deň

DSC_0021Katowice sa počas troch dní premenili na oázu milovníkov alternatívnej a avantgadnej hudby. Prístup organizátorov predčil všetky očakávania, keď vytvorili v krásnom areáli výnimočnú ľudskú atmosféru. Počas sedemdesiatich dvoch hodín sa na štyroch stagoch premietlo toľko zaujímavej muziky, o ktorej môže našinec iba snívať. OFF Festival 2014 priniesol kvalitnú súčasnosť, legendárne reuniony a výnimočnú poľskú tvorbu.

Ešte pred začatím festivalu organizátori ponúkli oficiálny warm up, ktorý sa odohral na štyroch rôznych miestach so štyrmi odlišnými koncertami. Podujatia mali veľký úspech a boli vypredané niekoľko dní dopredu.

OFF Festival – ATP Party Warm Up Teaser 2014


 

V prostredí evanjelického kostola Parafii Ewangelicko Augsburskiej zaznela sugestívna tvorba poľského elektro akustického skladateľa Eugeniusza Rudnika, ktorý sa pre zdravotné problémy nemohol osobne zúčastniť. Po tomto transcendentálnom vedecko – transformačnom zážitku sa predstavila americká hypnotická skupina Earth, ktorá extaticky pripravila svoj stupňujúci pohľad na gitarový minimalizmus. Zažiť elektrické gitary v priestoroch chrámu bol nezvyčajným a oslobodzujúcim zážitkom.

Earth –  live at Katowice Evangelical Protestant Church 2014


 

V štaromeštiackom kine Rialto odohral poľský solitér Normal Echo (David Sczesn) svoj intímny set, väčšiu dynamiku priniesli kanadskí experimentátori Dirty Beaches a na záver sa predstavila jedna z najvýznamnejších amerických post punkových kapiel Tuxedomoon. V ich piesňach sa prelínali znaky free jazzu, elektronickej senzibility a maskulárnej performancie.

Tuxedomoon – In a Manner of Speaking

[yframe url=’https://www.youtube.com/watch?v=pclN0M6q6_M’]


 

Klubový priestor Kipnoza rozvibroval svojou folkovou jemnosťou Adam Repucha, ktorý nadväzuje na silnú tradíciu poľských pesničkárov, zaujímavé vystúpenie ponúkol aj americký spevák Adam Dunes a večer uzatvoril Dean Wareham, známy z pôsobenia z kultovej kapely Galaxy 500. Priaznivci inteligentného DJingu zavítali do KATO baru, kde na nich čakal Barry Hogan, španielsky producent Fran Soler a Artur Rojek. Po koncertoch sa aj napriek divokému počasiu mnohí presunuli do stanového mestečka, kde prečkali v stanoch, či otvorenom bare až do rána. Tí solventnejší sa presunuli do neďalekých hotelov a hostelov, ktorých je v Katowiciach viac než dosť.

Dean Wareham – The Dancer Disappears


 

Marazmus z predchádzajúceho upršaného dňa zahnali raňajšie slnečné lúče a okolitá nálada. Vďaka kvalitnému staviteľskému riešeniu nebol festivalový areál (ktorý sa nachádzal v priestranom parku Katowice pri letiskovej dráhe) vôbec podmočený ani blatový. Okolo trávnatých plôch s pokoseným trávnikom sa nachádzali asfaltové cesty, ktoré spríjemňovali šliapanie. Piatkový program otvorilo hneď niekoľko poľských skupín, no väčší záujem vzbudilo až duo The Dumplings. V ich tvorbe sa prelínali syntetizátorové harmónie s nezameniteľným frenetickým vokálom Justyny Swies. Aj, keď obaja hudobníci vyzerali ešte ako neplnoleté deti, v skutočnosti robia zaujímavú, aktuálnu a vyzretú muziku. Program prebiehal paralelne na dvoch otvorených veľkých (Scena M Bank, Scena Lesna) a v dvoch krytých stanoch (Scena Trójki, Scena Eksperymentalna). Práve v krytom priestore odpálili svoju nadupanú šou poľské trio Kaseciarz,  v tej najčistejšej post punk rock and rollovej podobe.

Kaseciarz – live at OFF Festival 2014


 

Poľský jazz má vo svete skvelú reputáciu, jeho výnimočné postavenie dokladujú také veľké osobnosti ako Krysztof Komeda, Zbigniew Namyslowski, či Jerzy Milian. Práve jemu bola tento rok na festivale venovaná koncertná pocta,  v unikátnom interpretačnom spojení štyroch vibrafonistov a dychového ansámbla. Jerzy Miliana poznalo dobre aj československého publikum, vďaka spolupráci s Big Bandom Gustava Broma, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a jeho osobne venovanej nahrávke Blues for Praha. Táto kľúčová postava poľskej jazzovej scény tvorí most medzi východnou melódiou a zasnenou exotickou bossa novou. Jerzyho skladateľský génius objavila aj súčasná poľská mládež vďaka rôznym elektronickým projektom, v ktorých sa objavujú vysamplované časti z jeho nahrávok. V nabitom stane sa niesol tento zvláštne poskladaný big band v ohnivej nálade  s priezračným zvukom vypointovaných vibrafónových melodických štruktúr.

Tribute Jerzy Milian – live at OFF Festival 2014


 

Svoj kultový status si dlhé roky drží aj tuzemská hardcore punková scéna, prezentovaná kapelami ako Pidźama Porno, Dezerter, Blade Loki,  Farben Lahre a predovšetkým Inkwizycjou, ktorá v Poľsku spolu implementovala subkultúrny straight edge. Vždy stavala na originálnom zvuku, vďaka čomu sa vyvíjala autonómnejším hudobným smerom, keď stretávala viac alternatívnych a psychadelických prvkov. Ich temný sound aj naživo smeroval až do goticko – metalových možností s dvomi rovnocennými gitarami.  Na festivale sa predstavili už v ustálenej zostave, ktorú minulý rok posilnili dvaja noví členovia. No najdôležitejšou postavou zostal charizmatický kazateľ Dariusz “Ex Pert” Eckert, ktorý dokázal démonizovať aj hipsterské publikum.

Inkwicizja – Stwórcy live at OFF Festival 2014


 

V Katowiciach sa predstavilo mnoho hudobníkov, ktorých estetické vlnobitie nepreráža serióznu škrupinku, preto mnohých ľudí potešila aj prítomnosť takých kapiel ako Black Lips. Títo veční rebeli pochádzajúci z amerického severozápadu berú život s ľahkosťou a s provokačným humorom. Pre svoje sugestívne až agresívne vystupovanie mávali dlho problémy, keď kam prišli tam zničili pódium, backstage, či hotel. Preto majú dodnes na mnohých miestach zákaz vystupovať. Rokmi síce už skrotli, usadili sa, no mnoho z ich fanúšikov si všimlo, že iskra a nervozita sa z ich pohľadu ešte úplne nevytratila. Dôkazom bolo aj zaradenie známej piesne Bad Kids, z ktorej sa stala akási hymna “produktu mŕtvych otcov pasívnej generácie”. Aj, keď sa v britkých textoch odvracajú od amerického sna svojich predkov, v hudobnej inšpirácii oživujú svoje staré rockabilly vzory Buddy Hollyho, Gene Vincenta, ktoré zvýrazňujú južanským country, bluesovým akcentom a punk rockom v štýle The Ramones. Práve podobnosť s vokálom Joeyho Ramona najviac vytŕčal z ich skladieb, inak spoločné vokály harmonizovali na spôsob The Sonics, aj keď boli prítomné aj melodické náznaky surfing rocku The Beach Boys.

Black Lips – Bad Kids


 

Hudobný rok 2014 priniesol hneď niekoľko retrospektívnych zážitkov, jedným z nich bolo nostalgické pripomenutie pionierov elektronickej hudby. Kraftwerk vystúpili na mnohých festivaloch (medzi inými aj na našej Bažant Pohode), OFF festival však vsadil na úplne iného koňa. Michael Rother bol chvíľu bočným členom legendárnych robotov, no neskôr sa od nich oddelil. Do Katowic priniesol projekt, v ktorom spojil svoje dve kultové záležitosti – už neexistujúci NEU! a znovuobnovených Harmonia. Michael sa vždy snažil vo svojich kompozíciách prinášať prehľadné melódie a zjednodušiť tak formu rockovej skladby do jednotného minimalistického štvorštvrťónového rytmu. A v ňom zvukovo zintenzívniť rôzne digresie,  avšak so stupňujúcim sa pravidelným tempom. Na veľkom pódiu tzv. Lesna Stage sa mu podarilo so sprievodnou kapelou dosiahnuť kvalitné ozvučenie, kde gitara so svojim syntetizátorovým charakterom stupňovala Rotherovu fascináciu mystickým drónom.

Michael Rother – presents the music of Neu! and Harmonia live OFF Festival 2014


 

Svojich priaznivcov si našli aj fínski avantgardní metalisti Oranssi Pazuzu, energická pesničkárka LyLa Foy so svojim hippie folkovým prejavom a hypnotickými tlmenými piesňami, androgénni Perfume Genius so zvýraznenými lyrickými subtílnymi harmóniami, alebo americká formácia Cerebral Ballzy s podobnosťou old school hardcore typu Black Flag a Fugazzi.

Cerebral Ballzy – Another Day


 

Trochu exotiky vniesli Orchestre Polyrythmo de Cotonou z Beninu, ktorí sa venujú úprave tradičných ľudových piesní do modernej world music podoby. Používajú pri tom také žánre, ako afrobeat z ktorého čerpajú basové groove linky a funky s priznanou slabosťou pre Jamesa Browna. Do dychovej sekcie miešajú tradičný africký štýl soukous, ktorý spája lyriku, tanec a vášnivú adaptovanú rumbu. Hoci tento hudobne pestrý koktejl hrá skupina už dlhé roky, až v poslednom období ich objavilo aj európske publikum. Ľudia privítali formáciu s nadšením a hudobníci im za to pripravili dlhý tanečný žúr a zároveň ukázali, ako sa vedia Afričania spontánne baviť aj na veľkom javisku.

Orchestre Polyrythmo de Cotonou – Se Ba Ho


 

Omnoho chladnejším dojmom zapôsobil headliner prvého hracieho dňa, americká indie rocková legenda Neutral Milk Hotel. Títo lo-fi muzikanti si snažia držať odstup nielen od novinárov (zákaz natáčania, fotografovania a žiadne poskytnutie rozhovorov), ale trochu aj od svojich fanúšikov. Kapela, ktorá začínala na regionálnej báze s vybudovaným vysokoškolským fanúšikovským zázemím sa stala kultovou, ale po takmer desiatich rokov sa rozpadla. Nikdy nemali veľký dosah na hudobný priemysel, ale napriek tomu ovplyvnili obrovské množstvo kapiel. Ich druhý štúdiový album In the Aeroplane Over the Sea patrí dodnes k najdôležitejším albumom deväťdesiatich rokov.

Neutral Milk Hotel – Two Headed Boy


 

Trochu folkovú naivitu zmierňujú mariachi prvky z dychovej sekcie, ktorú ma na starosti Scott Spillane. Ten mení charakter hudby s vysokým šelestom trúbky, či hlbokým zvukom trombónu. Napriek jednoduchým nápadom zanechávajú ich piesne hlbokú emocionálnu odozvu, na jednej strane tam srší istá barokovať, no na druhej jednoduchá krása a surová úprimnosť. Aj naživo pôsobili nedokonale, ale autenticky, v čom je sila ich prirodzeného lo-fi. Dlhé roky sa okolo ich kapely nič nedialo, členovia sa rozpŕchli do iných projektov a Jeff Mangum sa venoval rôznym sólovým aktivitám (medzi iným aj zbieraniu ľudovej bulharskej hudby v teréne) a potom sa na istý čas s verejným vystupovaním odmlčal. Už sa zdalo, že ich návrat zostane v ríše nesplnených prianí a Neutral Milk Hotel odídu do nezabudnuteľného zabudnutia. Ale ich nečakaný minuloročný reunion vzbudil veľký ohlas, motivoval aj samotnú kapelu a v Katowiciach ponúkli krásny, aj keď trochu odťažitý zážitok. Opäť tak ľuďom interpretovali ich vlastnú zranitelnosť pomocou silnej melodiky a zvláštnej lyriky zasadnej do príbehov z intelektuálneho prostredia.

Neutral Milk Hotel – Through My Tears


 
 pokračovanie nabudúce
 
| autor: Daniel