Začiatkom apríla sa centrum Haagu opäť premenilo na pulzujúcu mapu experimentálnej hudby. Festival Rewire 2025 (3. – 6. apríla) rozvinul svoj program naprieč koncertnými sálami, kostolmi, klubmi aj galériami a podľa oficiálnych zdrojov ponúkol rozsiahly multižánrový line-up zahŕňajúci koncerty, premiéry, špeciálne spolupráce aj interdisciplinárne projekty. Rewire tak znovu potvrdil svoju pozíciu platformy, kde sa stretáva súčasná kompozícia, avant-pop, noise, improvizácia aj multimediálne umenie.
Jedným z výrazných bodov programu bola svetová premiéra novej koncertnej podoby švédskej skladateľky a organistky Anna von Hausswolff. V rozšírenom obsadení so sedemčlenným ansámblom predstavila intenzívnu, rituálne pôsobiacu hudbu, kde sa jej charakteristické organové drony a temné harmonické plochy stretli s novým materiálom. Monumentálnosť zvuku tu nebola samoúčelná – pôsobila ako fyzická skúsenosť priestoru.
Intímnejšiu, no rovnako koncentrovanú polohu priniesla Arooj Aftab. Jej tvorba, prepájajúca jazz, tradičné juhoázijské vplyvy a súčasnú kompozíciu, v kontexte festivalu vyznela ako meditácia o hlase – o jeho krehkosti aj sile. Jemné aranžmány a dôraz na atmosféru vytvorili kontrast k hlučnejším či konceptuálne náročnejším projektom programu.
K sakrálnej dimenzii zvuku sa festival vrátil aj prostredníctvom Kali Malone, ktorá uviedla dielo z albumu All Life Long v monumentálnom priestore Grote Kerk. S vokálnym ansámblom Macadam, brassovou sekciou a spoluprácou so Stephenom O’Malleyom vytvorila hutnú, pomaly sa rozvíjajúcu štruktúru, kde sa minimalizmus menil na hlbokú, takmer telesne vnímanú rezonanciu.
Intenzitu iného druhu priniesol saxofonista Colin Stetson. Jeho vystúpenie, postavené na rozšírených technikách hry, cirkulárnom dýchaní a vrstvení motívov, pôsobilo ako fyzický zápas s nástrojom – repetitívne figúry sa postupne menili na hypnotické štruktúry s emocionálnym nábojom.
Záverečný akcent festivalu patril priekopníčke experimentálnej hudby Laurie Anderson. V koncertnej sále Amare predstavila multimediálnu performance spájajúcu hovorené slovo, elektroniku a vizuálne prvky. Jej vystúpenie nepôsobilo ako klasický koncert, ale ako rozšírená naratívna kompozícia – reflexívna, jemne ironická a hlboko osobná.
Festival však nestál len na sólových menách. Projekt Matmos opäť potvrdil, že hranice medzi hudobným nástrojom a objektom každodennosti sú relatívne. Ich konceptuálna práca so samplingom a zvukovými zdrojmi mimo tradičnej hudobnej sféry rozšírila dramaturgiu o hravý, no precízne konštruovaný rozmer.
Jedným z vrcholov programu bola kolaboratívna formácia Osmium – spojenie islandskej skladateľky Hildur Guðnadóttir, indonézskeho vokalistu Rully Shabara, producenta Sam Slater a skladateľa James Ginzburg. Ich performance kombinovala akustické nástroje, elektroniku a extrémne vokálne techniky do kompaktného, temného zvukového organizmu. Výsledkom bol surový, vrstvený a dynamicky sa meniaci tvar – skôr proces než tradične vystavaná skladba.
Popovejšiu, no stále experimentálnu rovinu zastúpil Panda Bear, ktorý na festivale uviedol projekt v plnohodnotnej koncertnej podobe. Jeho psychedelicky zafarbené melódie a rytmická repetitívnosť priniesli do programu svetlejšiu, introspektívnu energiu.
Na opačnom póle spektra stáli YHWH Nailgun so svojou surovou, perkusívne orientovanou „body music“. Ich set pôsobil ako explózia fyzickej energie – rytmicky naliehavý, hlučný a konfrontačný.
Rewire 2025 opäť ukázal, že experimentálna hudba nie je uzavretý žáner, ale otvorený ekosystém. Od monumentálnych organových kompozícií cez introspektívny vokálny minimalizmus až po radikálne kolaborácie a surové rytmické výboje – festival vytvoril dramaturgický oblúk, ktorý prepájal tradíciu s radikálnou súčasnosťou.
V Den Haagu tak nevznikla len séria koncertov, ale súvislý príbeh o tom, kam sa môže hudba posúvať, keď má priestor riskovať. Rewire zostáva miestom, kde sa zvuk nielen počúva, ale skúma – ako materiál, ako myšlienka, ako skúsenosť.
