8.6 C
Slovakia
utorok, 27 októbra, 2020
Home Reporty Slávka Zámečníková nadchla publikum áriami a piesňami plných citov

Slávka Zámečníková nadchla publikum áriami a piesňami plných citov

photo credit by Ján Lukáš

Pravdepodobne na dlhší čas posledným za prítomnosti publika v hľadisku počas druhej vlny pandémie bol recitál jednej z najväčších súčasných operných talentov, dvadsaťosemročnej rodáčky z Bánoviec nad Bebravou a mimoriadne úspešnej sopranistky Slávky Zámečníkovej, ktorý odznel 28. septembra 2020 v Slovenskej filharmónii.

Laureátka prestížnych titulov a víťazka medzinárodných súťaží, Slávka Zámečníková, absolvovala bratislavské Konzervatórium v triede Boženy Ferancovej a berlínskú Hochschule für Musik Hanns Eisler. Jej prvý celovečerný recitál na domácej pôde, keďže je známejšia väčšmi v zahraničí než doma na Slovensku,  mal pôvodne odznieť už v máji. Z dôvodu opatrení počas prvej vlny pandémie sa jeho realizácia presunula na neskôr.

Vzhľadom na jej pracovné vyťaženie v novom pôsobisku vo Viedenskej štátnej opere padla pri výbere nového termínu konania voľba na september. Jej recitál zaradili do programu prestížneho medzinárodne sledovaného festivalu Bratislavských hudobných slávností. Ten začiatkom septembra kvôli ohláseným opatreniam Slovenská filharmónia zrušila a pre návštevníkov z programu zrušeného 56. ročníka festivalu pripravila päť komorných koncertov (o ktorých sme Vás informovali TU).

Z dôvodu opätovného sprísnenia opatrení a zákazu konania hromadných podujatí platného od 1. októbra sa jeden koncert zrušil, jeden presunul na neskorší termín a ostatné sa uskutočnia podľa najnovších opatrení. Tento pondelňajší koncert sa uskutočnil 28. septembra 2020 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.

photo credit by Ján Lukáš

Prilákal návštevníkov a upútal sledovateľov online streamu

Úspechy a ocenenia mladej slovenskej opernej hviezdy Slávky Zámečníkovej i uznávaný nemecký koncertný pianista Matthias Samuil, spolupracujúci s veľkými menami operného sveta, prilákali početné publikum nielen na miesto diania, do Koncertnej siene Slovenskej filharmónie. Svojich fanúšikov si recitál našiel aj počas online streamovaného koncertu dostupného TU.

Odznel na ňom retrospektívny a selektívny výber piesní a operných árií, ktoré mladú umelkyňu sprevádzali jej doterajšou kariérou, na speváckych súťažiach a koncertoch na Slovensku i v zahraničí. Vystúpenie zohranej dvojice bolo skoncipované do dvoch častí. Kým v prvej zazneli piesne, v druhej pre zmenu operné árie. Obe časti boli akoby pretkané dvoma predelmi, klavírnymi sólami Matthiasa Samuila.

Piesne s dávkou empatie

Program otvorila účinkujúca dvojica baladou krásnej, ale i hrozivej nešťastnej rusalky Lorelei Franza Liszta, ktorá zabezpečila mladej speváčke už v roku 2019 nielen finálový postup, ale prispela aj k jej skvelému umiestneniu na medzinárodnej speváckej súťaži Stanisława Moniuszka. Niet sa čo čudovať jej niekdajšiemu úspechu. Rovnako aj na pondelňajšom recitáli vokálne i výrazovo presvedčivo stvárnila celý rad nálad nešťastnej rusalky.

Nasledoval výber štvorice známych piesní skladateľa Richarda Straussa. Piesne Die Nacht a Zueignung z Ôsmych poém, op. 10, patriace k najznámejším a najhranejším Straussovým piesňam, odzneli v prvotnej koncepcii pre spev a klavír. Z jeho opusu Štyri piesne, op. 27, ktoré dokončil v roku 1948, mohli prítomní počuť nielen pieseň Morgen! (Ráno!) spracovanú na text Johna Mackaya, ale aj pieseň Cäcilia (Cecília) s ľúbostným textom básnika Heinricha Hardta.

Recitál pokračoval prvým klavírnym sólom Matthiasa Samuila, skladbou Elégia es mol z Morceaux de fantaisie, op. 3 č. 1 skladateľa Sergeja Rachmaninova. Rachmaninov v klavírnej tvorbe nadviazal na Fryderyka Chopina, a tak aj ich diela vykazujú podobné črty v melodike, harmónii či v technickej brilantnosti a vo výraze. Asi aj preto ďalšie klavírne sólo, ktoré zaznelo počas druhej časti recitálu, bolo práve známe Chopinovo Nocturno cis mol.

Rachmaninova Elégia bola zároveň aj akousi pomyselnou introdukciou k nasledujúcemu výberu ruskej piesňovej tvorby. Slávka Zámečníková si na svoje bratislavské vystúpenie vybrala interpretáciu piesní ruských skladateľov vyjadrujúcich širokú škálu emócií od nežnej lyriky po dramatickosť a temperament, o ktoré rozšírila svoj repertoár. Piesne Nie vietor povievajúci z výšky (Ne veter, veya s vysoty, op. 43, č. 2) a Zvučnejšie než spev škovránka (Zvonche zhavoronka pengye, op. 43, č. 1) Nikolaja Rimskij-Korsakova, známeho skôr operného než typického skladateľa piesní, ešte naša sopranistka Slávka Zámečníková nezaspievala na žiadnom z festivalov.

Na recitáli v Slovenskej filharmónie uviedla aj Šialene noci (Nochi bezumnye, op. 60 č. 6), jednu z kolekcie 12 romancí Piotra Iľjiča Čajkovského, nabitú emóciami vnútorného sveta zmäteného človeka. Poslednou z ruských piesní bola romanca Sergeja Rachmaninova Jarné vody (Vesennie vody, op. 14 č. 11), z ktorej na poslucháčov sršala radosť i optimizmus.

Od Mozarta cez belcanto až k Verdimu

Po prestávke sa niesol program už v znamení operných árií, pri ktorých sa krásne zrkadlil hlas mladej sopranistky od koloratúry, cez lyriku až k mladodramatickému odboru. Najprv odzneli árie z dvoch opier velikána Wolfganga Amadea Mozarta. Prvou bol recitatív a ária Grófky „Dove sono“ z Figarovej svadby, s postavou ktorej Slávka Zámečníková v aktuálnej sezóne debutovala na doskách Viedenskej štátnej opery. Stvárnila ju s nádhernými farbami túžby a noblesnej melanchólie a prepožičala jej celú paletu citovosti. Druhou Mozartovou áriou bola ária Donny Anny „Non mi dir…“ z  Dona Giovanniho.

Prv než než Matthias Samuil zahral druhé klavírne sólo, známe Chopinove Nocturno cis mol, odznela ešte kavatína Noriny „Quel guardo il cavaliere… So anch´io la virtù“ z opery Gaetana Donizettiho Don Pasquale. Poslednými dielami koncertu boli známa Verdiho romanca Nanetty „Sul fil d´un soffio etesio“ z 3. dejstva opery Falstaff, a napokon scéna a ária Amálie z opery I Mansaderi „Dall´infame banchetto… Tu del mio Carlo“. Zámečníkovej Nanetta bola na vysokej technickej úrovni. Sopránové výšky slávnej árie spievala čisto s príkladným frázovaním a opojnou mäkkosťou.

Melanchóliou vyčariť úsmev v ťažkých časoch

V prítomnom publiku bolo spočiatku i počas prestávky cítiť napätie, zármutok a istú dávku nespokojnosti vyplývajúcich z najnovšieho rozhodnutia štátnych orgánov v súvislosti s druhou vlnou pandémie korony. No len čo sopranistka s podmanivou farbou hlasu zamatového lyrického timbre s ohromne sviežimi a mladistvými výškami ako v piane, tak vo vyšších dynamických hladinách, začala spievať, tie ihneď pominuli. Jej bratislavské vystúpenie vyznačovalo príkladné frázovanie, plynulé prepojenia registrov bez forsírovania tónov, rôzne nuánsy, exaktné koloratúry či bohatá dynamika.

Opäť sa prejavil zmysel Slávky Zámečníkovej pre štýl i výborný prednes zrkadliaci duševný stav tej-ktorej postavy, zachovajúc vždy skvelú artikuláciu. Pianista Matthias Samuil preukázal svoje vysoké interpretačné umenie nielen ako skvelý sólista, ale počas sprievodu, kedy bol bez pochýb výbornou oporou a rovnocenným partnerom Slávky Zámečníkovej, ktorý v opernej časti recitálu nádherne nahradil orchester.

Neutíchajúcimi búrlivými ováciami si nadšení diváci vyžiadali ešte dva prídavky – Dvořákovu pieseň „Když mne stará matka“ a  „Vtedy sa mi prisnejú“ skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského. Výnimočný zážitok z recitálu a špičkový výkon sopranistky Slávky Zámečníkovej i pianistu Matthiasa Samuila sa nepochybne vpísal do sŕdc i myslí obecenstva na dlhú dobu.

photo credit by Ján Lukáš