8.6 C
Slovakia
utorok, 22 septembra, 2020
Home Reporty Vráťme sa ešte na chvíľu do Trenčína -takto sme si vyskladali našu...

Vráťme sa ešte na chvíľu do Trenčína -takto sme si vyskladali našu Pohodu 2018

Pohodu môžete preflákať, pokúsiť sa vypočuť si čo najviac skupín a interpretov, predebatovať so známymi, prediskutovať na prednáškach, alebo sa iba nechať strhnúť atmosférou, ale stále to bude iba vaša Pohoda. Tri dni oddychu. Tri dni strávené na inom Slovensku. Teraz vám priblížime tú našu Pohodu 2018.

Už samotná príprava na festival má svoje čaro. Niekto sa balí celý týždeň a pomaly rozoberie celú svoju chatársku a záhradnú výbavu. Rybárska stolička či altánok, pod ktorý sa schová  partia, pomôže pri festivalovom oddychu. Tí ďalší cestujú naľahko. Pohoda má tú výhodu, že si viete na ňu zobrať iba svoju bankomatovú kartu a všetko ostatné si zabezpečiť priamo na festivale. Trenčín ponúka možnosť komfortne stráviť festival v pohodlí hotelov a prenajatých bytov, ale aj tak väčšina návštevníkov volí klasickú cestu so stanom a mnohí sa na to celý rok tešia.

Rodiny s deťmi, podnikatelia, ktorí chcú opäť prežiť svoju mladosť, študenti aj umelci. A samozrejme aj novinári. Celoročné koncerty a letné festivaly si vyberajú svoju daň a práca na Pohode vyčerpáva. Ale všetci sa na ňu tešíme. Sme priateľmi a kolegami, nevnímame sa ako konkurencia. Dávame si rady, rozprávame si historky, vyčkávame trpezlivo na rozhovory a fotenie, pričom väčšina účinkujúcich sa snaží vyhovieť naším požiadavkám.

Chodiť po areáli je namáhavé, ale neotravuje. Nie sú to tie zúfalé presuny z jednej kapely na druhú, ako poznáme z niektorých masových festivalov. Na Pohode splyniete s davom a jeho atmosférou. Ukolíše vás a vtiahne do deja. Vážna hudba, elektronika, jazz, world music, subkultúrne žánre a stierajúci kontrast medzi avantgardou a popom. Pohoda ponúka na prvý pohľad nesúrodý hudobný mix, ktorý drží pohromade funkčná dramaturgia. Možností je viacej a kombinácie, ako stráviť svoj festivalový čas, neúrekom: počúvanie, zahľadenie, jedenie, alebo len tak ležanie v tráve a nasakovanie impresií vlastnej pohody.

Iná je denná a iná nočná Pohoda. Obe majú odlišné tempo. Mentálne náročnejšie aktivity idú do úzadia a ľudia sa chcú viac baviť a tancovať. Západ slnka prerieďuje rodiny s deťmi a starších ľudí a ich miesto postupne nahradzujú nočné sovy tešiace sa na poriadnu dávku elektroniky. Vítanie slnka v tvárach prezradí, kto sa vracia z neskorého flámu, a kto sa stihol riadne vyspať.

Najpočetnejší koncert – Slovenský komorný orchester

Hneď na úvod festivalu sa predstavil Slovenský komorný orchester a komorná hudba vyrástla na najväčší festivalový ansámbel v histórii Pohody. Bohdan Warchal by sa iste pousmial, keby videl, čo dokázal jeho nástupca Ewald Danel v spolupráci s Michalom Kaščákom stvoriť. Rozjímanie dvesto päťdesiatich zborových spevákov v intímnych Dvořákových Biblických piesňach (odkaz tým, čo si myslia, že Pohoda prijíma iba liberálne tendencie), Suchoňovej Aká si mi krásna a katarzný účinok Mozartovho Ave verum corpus a Vivaldiho Leto zo Štyroch ročných období – obľúbené diela Jána Kuciaka.

Najväčšia produkcia – Chemical Brothers

Šou, svetelné efekty, zvukový mrakodrap a najviac ľudí pod pódiom. Die Antwoord by sa mohli od nich priučiť, ako sa nadupaná elektronika robí naživo. Rovnako aj Moby či Fatboy Slim, ktorým chýbala práve vlastnosť, ktorou dokážu Chemical Brothers spojiť fanúšikov z rôznych žánrov. Hoci dnes v elektronike diktujú trendy iné mená, Tom Rowlands a Ed Simons sa vedia ladne pohybovať na vrcholných priečkach hitparád a zároveň osloviť klubové publikum. Ich koncert si vychutnali aj tí, čo netancujú. Slovenský fanúšik už má pozitívnu skúsenosť s Underworld, ale Chemical Brothers sú na piedestáli ešte o čosi vyššie.

Najľudovejší koncert – Billy Barman & SĽUK

Ak pominieme účinkovanie samotných folklórnych súborov, tak na ľudový charakter zanôtil projekt skupiny Billy Barman a formácie SĽUK – zavŕšenie spoločného turné Potichu. Na rozdiel od veľkolepého poňatia folklóru v podaní IMT Smile, ktorý s Lúčnicou vytvorili epické hudobné divadlo, tu sa išlo komorne, bez efektov. Juraj Podmanický zužitkoval svoje deväťročné pôsobenie v súbore Dovinka a úspech na turné aj na festivale Pohoda, iba potvrdil, že mladí ľudia folklórom stále žijú, aj keď ho prežívajú inak. Hľadajú v ňom inakšie súvislosti: niečo moderné, zaktualizované a pre nich atraktívne.

Najpolitickejšie vystúpenie – Pussy Riot Theatre

Už sa stalo akýmsi pravidlom, že aspoň jeden akt, alebo účinkujúci, rozčúli tých, čo na Pohodu nadávajú, hoci tam nikdy neboli, a vzbudí kontroverzie. Nie je za tým motív šokovať, ale otvoriť dialóg, ktorý má spájať – nie rozdeľovať. Pussy Riot ležia mnohým v žalúdku. Trollovia im posielajú tie najhoršie nadávky, politická a represívna moc v Rusku ich posiela do väzenia. Na Pohodu prišla zakladajúca členka Marija Aľochinová so svojím putovným Pussy Riot Theatre, s projektom Riot Days, ako rekonštrukcia ich najznámejších akcií. Stalo sa tak len pár dní pred ďalšou veľkou akciou Pussy Riot uskutočnenou na Majstrovstvách sveta vo futbale konaných v Rusku.

Najväčšie prekvapenie – Rebel Babel & Textilanka

Poliaci a Slováci, hip hop a dychovka? Rebel Babel sa dajú nahovoriť na hocičo, vedia spraviť všeličo a vždy to má kvalitnú úroveň. Líder zoskupenia, raper L.U.C., už dychovku použil v skladbe Iluzji łąka a týmto vystúpením dokázal, že hudba je univerzálny jazyk, ktorému rozumie každý a je jedno z akého prostredia pochádza. Stačí otvoriť myseľ a inšpiráciou pre vás môže byť aj dychovkový súbor, v tomto prípade Textilanka. Silné basové tóny sa liali do emotívnych výkrikov a punkových bicí, pričom roztvorili beaty mladým aj starým. L.U.C. rozvibroval celé publikum, ktoré následne rozdelil na dve mávajúce skupinky, aby ich potom zjednotil do jednoliateho zabávajúceho sa orchestra.

Najprepracovanejší koncert – Onuka

V programe tohtoročnej dramaturgii visel na nenápadnom mieste, pritom by ukrajinskej skupine Onuka slušal aj veľký stage. Autorské duo Naty Zhyzchenko a Eugen Filato tvorí do detailov prepracované skladby, v ktorých sa interpretácie zhosťuje väčší ansámbel. Zvuk panovej píšťalky sprevádza harmonický sprievod inštrumentov bandura a sopilka a do tohto zasahujú elektronické bicie a syntetizátory. Toto epické divadlo, na ktoré sa dobre pozerá a ešte lepšie počúva, zaujalo miešaním štýlov, prepracovanými vokálmi a konfrontáciou dávnej minulosti a preexponovanej hudobnej súčasnosti. Vynikajúce!

Najhlučnejší koncert  – Helena Hauff

Postarala sa oň nemecká producentka a vychádzajúca hviezda z undergroundu Helena Hauff. Vo svojej tvorbe prenáša atmosféru zatuchnutých klubov a vyberá z nich zabudnuté klenoty – najmä z osemdesiatych rokov. Nad všetkým kraľuje techno sound. V krytom stane sa ľudia cítili ako na paľbe v Subclube. Za guľometom stálo útle žieňa, ktoré búšilo do nabudeného davu. Ozvenu bolo počuť po celom areáli. Takto sa robí hudba bez kompromisov.

Najlepšia párty – GusGus

Kandidátov bolo viacero: inteligentný set škandinávskych Little Dragon, fiesta od Calexico, drum and bassové šialenstvo B-Complexa, či techno misia Peala, ale my sa prikláňame k islandským mágom GusGus. Ak aspoň každý tretí Islanďan verí na Trollov, tak všetci v Európe musia vedieť, že Island je dôležitou exportnou hudobnou destináciou. GusGus sú ozdobou tamojšej scény a stále vedia prekvapiť. Dnes fungujú už iba ako dvojica, ale stále im to ide. Birgirove vokálne a pohybové schopnosti dopĺňa za laptopom sediaci Daniel a vy ako divák rozmýšľate, či tá chémia medzi nimi je súrodenecká, milenecká, kamarátska, alebo čisto profesionálna.

Najpestrejší koncert – St. Vincent

Jej cesta za slávou začala spoluprácou s Davidom Byrnom, s umelcom, ktorý vie, že byť jednostranne naklonený iba k jednému žánru, nie je tou pravou zábavou. St. Vincent začala svoj koncert pozvoľna, nie ako indie popová princezná, ale ako jej nenápadnejšia sesternica, ktorá nemá ambíciu byť v užšej kráľovskej rodine. Skôr si chce robiť, čo sa jej zaumieni, lebo má na to prostriedky a slobodu. Vystúpenie postupne temnelo a na jeho konci už bolo cítiť riadnu bluesovú melanchóliu. Prekvapila najmä tých, čo čakali, že za bláznivými kostýmami sa bude skrývať prázdny obsah. St. Vincent patrila k vrcholom festivalu, hoci mnohí nevedeli, ako jej koncert uchopiť.