Tento rok si pripomíname 500. výročie narodenia významného renesančného skladateľa Giovanniho Pierluigiho da Palestrinu. Krásu jeho polyfonických diel bude možné zažiť na dvoch koncertoch – 16. a 23. októbra 2025 o 18:00 v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Hudbu tohto polyfónneho majstra bude interpretovať vokálny súbor Vox Cantoris – jeho zakladateľ a umelecký vedúci Daniel Gabčo nám o tom viac porozprával v našom rozhovore.
Pri príležitosti 500. výročia pripravujete dva koncerty v Katedrále sv. Martina. Kedy vznikla táto myšlienka a čím budú tieto dva večery výnimočné?
Táto myšlienka vznikla minulý rok, nakoľko sa blížilo významné výročie narodenia Palestrinu, množstvo jeho repertoáru spievame počas bohoslužieb v Katedrále sv. Martina v Bratislave, takže tieto koncerty sú prirodzeným vyústením našej snahy v interpretácii jeho diela.
Prvý koncert s názvom The Liturgical Year in the Music of Palestrina predstaví výber skladieb viazaných na liturgický rok, zatiaľ čo druhý koncert Missa Papae Marcelli and Motets ponúkne slávnu omšu spolu s motetami v podobe vernej historickej interpretácie. V čom sa tieto dva koncerty dramaturgicky líšia a čo ich naopak spája?
Koncerty sa líšia svojím zameraním. Na prvom z nich zaznejú motetá z Palestrinovej tvorby, ktoré symbolicky predstavujú jednotlivé obdobia liturgického roka – Advent, Vianoce, Pôst a Veľkú noc. Publikum si vypočuje napríklad Ave Maria, Dies sanctificatus est, Miserere, Popule meus, Exsultate Deo a ďalšie. Koncert vyvrcholí známym šesťhlasým motetom Tu es Petrus. Druhý koncert je dramaturgicky vystavaný okolo jeho najznámejšieho diela – Missa Papae Marcelli. Zároveň na ňom zaznie aj svetoznáme Sicut cervus, Super flumina Babylonis a moteto pre mužský zbor Confitemini Domino.
Pôsobíte pri Katedrále sv. Martina, preto bolo prirodzené zvoliť si tento priestor aj ako miesto koncertu. Ako hodnotíte jeho akustiku z pohľadu zborového účinkovania? Ako často máte možnosť realizovať koncerty mimo liturgického rámca a nakoľko je tomu Bratislavská arcidiecéza naklonená?
Akustika Katedrály je veľmi dobrá, realizovali sme už množstvo nahrávok a CD z našej produkcie, napr. CD Missa Sanctae Dei s Jozefom Chabroňom a Slovak Brass Quintet, CD Dominus pascit me, Spevník Pane, počuj môj hlas a mnoho ďalších. S Bratislavskou arcidiecézou sa veľmi dobre spolupracuje a o. arcibiskup Zvolenský je týmto aktivitám mimoriadne, pozitívne naklonený.
Čo nové ste v jeho diele objavili ako interpret? V čom vidíte jeho skladateľskú jedinečnosť?
Zdá sa, že cesta k interpretačnej praxi liturgickej hudby 16. storočia vedie predovšetkým cez štúdium renesančnej notácie – pomocou semiologických a semiografických postupov – a zároveň cez každodennú interpretačnú prax, v ktorej možno hypotézy overovať a skúšať rozličné riešenia. Takto sa môžeme v dnešnom chápaní dopracovať k rozumným a overeným kompromisom medzi teóriou a interpretáciou, zohľadniť vokálny prejav, rozsahy jednotlivých hlasov, tempo, dynamiku, diminúcie apod. Samozrejme, nik nemôže s istotou povedať, ako sa renesančná hudba v skutočnosti interpretovala – v celej Európe určite neexistovala jednotná tradícia. Jediné, čo môžeme, je usilovať sa, aby naša interpretácia pôsobila aspoň vierohodne.
Bolo náročné vybrať konkrétne skladby z jeho rozsiahlej tvorby? Čím podľa vás môže jeho hudba osloviť aj dnešného poslucháča?
Nebolo, keďže na koncertoch odznie len malá, no reprezentatívna časť z jeho rozsiahlej tvorby. Ide o diela, ktoré patria k tým, čo napísal v zrelom období svojej tvorby, keď už komponoval spôsobom, ktorý môžeme obrazne nazvať „palestrinovský“. Domnievam sa, že práve prostredníctvom úsilia o hľadanie estetickej autentickosti — skrze štúdium, tvorivú prácu a interpretačnú prax — možno uchovávať a oživovať dedičstvo posvätnej hudby: prinášať do dnešnej liturgie zvuk starobylý, a preto vzácny, ktorý dokáže zostať aktuálny a – práve preto, že je živý – pomáhať aj dnešnému človeku na ceste viery.
Existuje aj nejaká medzinárodná iniciatíva či významnejšie podujatia, ktoré si pripomínajú toto jubilejné výročie na svetovej úrovni?
Po celej Európe si zbory pripomínajú toto výnimočné výročie sériou koncertov a rôznych podujatí, čo potvrdzuje aj letmý pohľad do Googlu. Keďže na Slovensku sa jeho dielo reflektuje o niečo menej, snažíme sa aj týmto spôsobom prispieť k väčšej poznateľnosti a recepcii jeho hudby.
Zbor pravidelne účinkuje na liturgiách a slávnostných bohoslužbách v Katedrále sv. Martina v Bratislave – ako vnímate význam takýchto vystúpení?
Snažíme sa vnímať túto povinnosť ako poslanie s veľkou mierou zodpovednosti a to či už v kontexte propagácie sakrálnej hudby ako takej, či ako spôsob formovania a kultivácie účastníkov liturgie prostredníctvom priamych prenosov, či prítomnosťou veriacich na liturgii priamo v katedrále. Zbor pravidelne uvádza diela renesančných majstrov, klasikov, skladateľov 20. storočia ale i súčasnú svetovú či slovenskú hudbu. Pravidelné uvádzanie týchto diel je v prostredí liturgie vzácnym javom, keďže je uvádzané primárne v priestore, kde bola určená.
Ako hodnotíte uplynulú sezónu súboru Vox Cantoris?
Uplynulá sezóna bola pre zbor Vox cantoris mimoriadne bohatá, nakoľko sme nahrali profilové CD, uviedli sme nahrávku Hymnu k jubilejnému roku 2025 Pútnici nádeje, mali koncertné vystúpenia v rámci Bratislavských korunovačných dní. Tiež sme premiérovali a následne nahrali dielo Missa da Pacem od slovenského skaldateľa Lukáša Borzíka. V neposlednom rade zbor pravidelne účinkoval pri bohoslužbách v Katedrále sv. Martina.
Aké sú ďalšie plány s ďalším repertoárom?
V priebehu nasledujúcej sezóny sú plánované dva koncerty na jar, z diel slovenských skladateľov. V priebehu budúceho roka budeme tiež nahrávať nové CD, na ktorom bude uvedená Missa cum Jubilo od Maurice Duruflého pre mužský zbor a organ.
