8.6 C
Slovakia
štvrtok, 25 júla, 2024
spot_img

Henry Rollins – Pri cestovaní hľadám hlbšie porozumenie ľudskej existencie

spot_img

Hudobník, herec, rozprávač, spevák a spisovateľ Henry Rollins nám porozprával o jeho pohľade na život a pracovnú motiváciu. Čo ho naučilo cestovanie po svete a ako dopadla spolupráca s neslávnym Charlesom Mansonom? Rozhovor vznikol pri príležitosti jeho šou Good To See You, s ktorou príde 04. februára do bratislavského MMC.

V prvom rade treba povedať, že pri pohľade na Vašu kariéru, je ťažké uveriť, že človek dokáže vytvoriť tak veľa v priebehu jedného života. A stále neprestávate! Čo Vás ženie dopredu v práci či už ide o hudbu, herectvo, šou v rádiu? Aká je vaša motivácia a stimulácia?

Som osoba, ktorá sa orientuje na dosiahnutie niečoho. Verte-neverte, nič z tohto nerobím pre peniaze. Ide mi o to chytiť sa dákeho nápadu, čohosi v mysli a transformovať to do niečoho fyzického. Dostanem nápad na knihu a pustím sa do toho. Niekedy, možno o niekoľko rokov neskôr, je kniha dokončená. Keď je dokončená, môžem sa pustiť do niečoho iného. Tým to pre mňa začína a hasne. Príde mi to zaujímavé a mám šťastie, že môžem všetky tieto veci až doposiaľ robiť a mám publikum. Vedieť alebo aspoň dúfať, že niekomu sa veci, ktoré robím páčia, je pre mňa jediná motivácia, ktorú potrebujem. Som vďačný, že ich môžem rok čo rok robiť. Ak v mojej brandži nie je publikum, bolo by to všetko iba hobby.

Vaša kariéra začala hudbou, ale postupne ste sa dostali k herectvu, hovorenému slovu, moderovaniu šou v rádiu, spisovateľstvu. Čo pre Vás tieto kreatívne procesy znamenajú? Vnímate všetky umelecké aktivity ako súčasť jedného univerza alebo ich skôr vidíte ako rôzne sekcie, ako napríklad venovanie sa rozličným športom?

Pre mňa sú všetky procesy rovnaké v tom, že vyžadujú oddanosť, sústredenie, disciplínu a nemožno sa vzdať niekde uprostred. Niektoré z týchto vecí vyžadujú obrovské množstvo času a musíte sa rozhodnúť, že toto je naozaj to, čo budete v živote robiť. Ja robím veci až dovtedy, dokým ma neopustí posadnutosť nimi. Napríklad hudba pre mňa mala „dátum spotreby“. Bola to záležitosť času a miesta a akonáhle som už nepremýšľal lyricky, prestal som s tým. Ak som už nemohol s daným médiom nič spraviť, nevidel som zmysel v tom, aby som pokračoval. Myslím, že všetky veci, ktoré robím, majú takýto konečný dátum a posnažím sa, aby som čo najlepšie pochopil, kedy je čas skončiť.

V živote ste sa už veľa nacestovali. Existuje bežná fráza „cestovanie rozširuje obzory“. Ako zmenilo cestovanie Vás? Ako Vás spravilo cestovanie iným človekom a čo Vám dalo?

Myslím si, že vďaka cestovaniu som oveľa lepšie porozumel ľudským podmienkam. Nieže by USA, kde žijem, bola dáka bublina, ale „Západ“ žije veľmi inak než napríklad krajiny v strednej Afrike. Je ľahké vidieť ľudí a ich očakávania od života iba z vášho vlastného pohľadu. Ja som pri cestovaní do Strednej Ázie, na Blízky Východ, cez celú Afriku, Juhovýchodnú Áziu a kdekoľvek inde hľadal hlbšie porozumenie ľudskej existencie a od toho sa odrazil k tomu, aby som si rozšíril idey toho, kto vlastne „sme“ a myslím si, že sa mi to podarilo. Moje cesty mi ukazujú ľudské trápenie. Často sa musia pasovať s poľutovaniahodnými okolnosťami a napriek tomu to nazývať životom. Spravilo ma to oveľa viac tolerantným než som bol zamlada. Nenazval by som sa múdrym, ale viem toho oveľa viac než voľakedy, práve vďaka cestovaniu.

Ako trávite čas v lietadle? Čítate, objavujete novú hudbu alebo niečo iné?

Čítam, pracujem na počítači. Veľa počas letov spím. Taktiež robím veľa korektúr.

Počúvať Vaše rozprávanie o živote a o Vašich zážitkoch je skutočne inšpiratívne. V šou „First We Feast“ ste súhlasili s výrokom Muhammeda Aliho a povedali ste, že nevidíte svet rovnako, ako keď ste mali 20 rokov. Platí to aj pre Váš postoj k hudbe a v pohľade na ňu?

Vždy sa snažím rozvinúť moje uznanie pre hudbu. Pre mňa to znamená aj prácu. Zaujímam sa. Ak niečo počujem, viem, že sa mi to bude páčiť ešte viac, ak sa niečo naučím o daných kapelách, o kultúre, atď. Toto mi pomohlo viac oceniť hudbu. Ak máte šou v rádiu, nie je zlé prinášať nové pesničky do obehu. Často počujem pre mňa nové kapely a všetky sa mi páčia. Neviem, či sú naozaj „dobrí“ alebo sa páčia iba mne, takže nikdy neviem, či som ten, čo má „dobrý vkus“ na hudbu. Ale radšej budem v mojom veku ten, čo má otvorenú myseľ než ten, čo tvrdí, že „všetko bolo lepšie za mojich čias, keď som bol mladý“. Tých, ktorí sa tak okolo mňa správajú, je niekoľko. Takže sa cítim mladý, keď som s nimi alebo aspoň nie taký zaseknutý.

Už uplynula celkom dlhá doba, odkedy sme počuli hudobný album z Vašej dielne či už sólo alebo s kapelou. Máte v pláne vydať nejaký album v dohľadnej budúcnosti?

Nie. S hudbou som už pred nejakým časom skončil.

V 80. rokoch ste sa podieľali ako producent na albume neslávneho Charlesa Mansona, hoci napokon nikdy nevyšiel. Ako vnímate s odstupom času celú situáciu? Prečo ste sa rozhodli s ním spolupracovať a ako tá spolupráca vyzerala?

SST Records mali v pláne vydať ten album. Ja som spravil editáciu z prvých dvoch kaziet, ktoré mi poslal Mansonov právnik. Stal sa z toho môj projekt a myslel som si, že znel dobre. Zmasterovali sme nahrávku a potom začali SST dostávať smrteľné vyhrážky, tak sa z projektu stiahli a celý sa napokon prerušil. Mohlo to SST narobiť dosť problémov, ak by ten album vydali. Šiel som na Discogs a vidím, že teraz je tam veľa Mansonových albumov. To som netušil.

Zmenila sa podľa Vás punková scéna od jej začiatkov? Stále vnímate punk ako formu rebelstva proti systému a akúsi slobodu prejavu mladej generácie skrz punk?

Myslím si, že keď punk začal, mal akoby väčšiu razanciu, pretože nebol až natoľko známy. V čase, kedy ste si v obchodoch už mohli kúpiť punkové oblečenie, bol punk akosi skrotený kapitalizmom. Stále si myslím, že je to dobrý prostriedok na vyjadrenie sa a na to, aby spolu mladí ľudia viac komunikovali. Myslím si, že dnes to môže už byť skôr „forma“, ktorú si niekto privlastní, ale to neznamená, že to nemôže byť dobré. Myslím, že najlepší aspekt toho je, že mladí zoberú do ruky hudobný nástroj a niečo spravia a dajú do toho svoje srdcia. O tom to celé pre mňa je.

Vaša vydavateľská a nahrávacia spoločnosť 2.13.61. podporovala a vydala mnohých umelcov, medzi inými napr. Nick Cave alebo Exene Cervenka. Ako sa rozhodujete, ktoré knihy vydáte? Robíte tieto rozhodnutia Vy osobne alebo máte tím, ktorý spolupracuje?

Vydávali sme práce iných. Koho vydáme bolo často moje rozhodnutie, ale aj ostatní vo firme mali nejaké nápady a niektoré z nich sme uskutočnili. Už dávno sme prestali pracovať s inými spisovateľmi. Teraz robíme len moje veci. Je to malinká operácia, ale sme zaneprázdnení a stále dávame veci von.

A čo témy, ktoré rozoberáte počas Vašich šou hovoreného slova? Ako sa rozhodujete a vytvárate obsah týchto šou?

Musí to byť materiál, ku ktorému si publikum nájde cestu. Nemôžem byť príliš nezrozumiteľný. Nechcem tým povedať, že to musím zjednodušovať ako pre blbcov, nie som taký múdry, ale nemôžete žiadať od ľudí, aby prišli do nejakej miestnosti, potom prísť na pódium a nechať publikum tápať. Ak má príbeh nejaký aspekt ľudskosti, s ktorým sa dá stotožniť, tak ho zaradím do šou. Takéto šou robím už od roku 1983 a v tomto bode už mám celkom dobrý prehľad v tom, čo môžem publiku predostrieť. Moja šou musí byť ako dobrý film, do ktorého sa zažeriete až do konca. Teda o to sa aspoň snažím.

Zahrali ste si úlohu „bachara“ vo filme režiséra Davida Lyncha „Lost Highway“. Nech je pán Lynch akokoľvek vynikajúci režisér, Lost Highway je najviac mätúci film, aký som kedy videl. Videli ste ho celý? Ak áno, rozumeli ste mu?

Nikdy som ho nevidel. Málokedy sa dívam na niečo, v čom som hral. Ale to, čo o filme vravíte, som už veľakrát počul.

Ak by ste si na opustený ostrov mohli zobrať päť albumov na počúvanie, ktoré by to boli?

Raw Power od The Stooges, Low alebo Scary Monsters od Davida Bowieho, The Black Album od The Damned, Perverted By Language od The Fall a I Won’t Love You Till You’re More Like Me od The Snakes.

Okrem Vášho nabitého programu na prvú polovicu roku 2023, aké sú Vaše plány na zvyšok roka?

Snažím sa dokončiť editáciu dvoch kníh, aby vyšli tento rok. Jednu z nich určite vydám, no neviem, či zostane čas aj na druhú, ale snažím sa. Tieto dva projekty budú vyžadovať veľa času. Mám ešte zopár vecí, na ktorých budem pracovať.

Mohlo by ťa zaujímať

Simona Šaturová – V piesni má každé slovo, každý nádych, každá čiarka svoj význam a interpret musí využiť tieto možnosti na maximum

V jednom rozhovore ste spomínala, že máte rada harmóniu a vyváženosť. Vo svete vážnej hudby, by poslucháč očakával práve takéto naplnenie, ale je to rôznorodý svet...

Jan Rokyta ml. – Súčasná hudba má v Holandsku väčšiu prioritu, v Strednej Európe si zase viac ceníme jej históriu

Už onedlho vystúpite na festivale Pro Musica Nostra. Vraciate sa často na Slovensko?Veľmi pravidelne – jednak v rámci už pätnásť rokov trvajúcej spolupráce so súborom...

Cello Republic – Vážna hudba má výhodu aj nevýhodu v tom, že spracováva zložitejšie prežívanie a na to je potrebné mať vyhradený nejaký čas

Petr Špaček (violončelo), Jan Zemen (violončelo), Matěj Štěpánk (violončelo), Ivan Vokáč (violončelo) sú štyria violončelistu, ktorí tvoria kvarteto Cello Republic a prepájajú vážnu hudbu s ďalšími...

Dušan Šuster alias Marakama Planet – Tri, štyri minúty udržíte pozornosť, preto som urobil housový album v koncentrovanej podobe

Marakama Planet je projekt Dušana Šustera, v ktorom sa prediera húštinou house music. K tomuto žánru sa stavia z rôznych uhlov pohľadu – či...