8.6 C
Slovakia
piatok, 9 decembra, 2022
spot_img
RozhovoryMarián Lejava – Stará hudba je stále aktuálna, nová hudba má byť...

Marián Lejava – Stará hudba je stále aktuálna, nová hudba má byť súčasťou každodennej interpretačnej praxe

Marián Lejava na Pohoda festival 2019 photo by David Majerský

Na tohtoročnom Melos-Étos – Medzinárodný festival súčasnej hudby – pod patronátom Hudobného Centra – sa zhostil úlohy člena festivalového výboru a zároveň uzatvorí šestnásty ročník festivalu koncertom so Slovenskou filharmóniou a sólistom Milanom Paľom. Dirigent Marián Lejava v rozhovore priblížil detaily tohto slávnostného vystúpenia, ktoré sa uskutoční 17. novembra v Redute, rozhovoril sa o odkaze Juraja Beneša a spomenul čo ho zaujíma na súčasnej hudbe.

HOMMAGE je podtitulom tohtoročného festivalu Melos-Étos. Festivalový výbor chcel týmto názvom reflektovať návštevy významných zahraničných skladateľov, ako aj význam dvoch zakladajúcich osobností festivalu: Roman Berger, Juraj Beneš. A práve od Juraja Beneša zaznie vo vašom naštudovaní kompozícia Allegro per orchestra.

Hudbu Juraja Beneša radím k najdôležitejším „hlasom“ slovenskej hudby vôbec a som nesmierne rád, že môžeme jeho dielo hrať a zdieľať jeho krásy publiku. S odstupom rokov vidím priamy kontext s kolegami vtedajšieho „západného“ sveta a chápem, aký bol Beneš aktuálny a ako dokázal v prostredí dusiaceho akýkoľvek progres stáť mimo, nad a krok vpred.

Vždy je veľmi zaujímavé na porovnanie, keď zaznie hudba učiteľa a jeho žiaka ako v prípade Ianisa Xenakisa (Ata, pre 89 hráčov) a Pascala Dusapina (Aufgang, koncert pre husle a orchester). Aké paralely ste našli v kompozíciách oboch skladateľov?

Ich hudba je veľmi svojrázna a na prvý pohľad aj počutie od seba vzdialená. No duch ich slávneho predchodcu Messiaena môžeme vystopovať u oboch – tie krásne, žiarivé a neustále sa premieňajúce farby orchestrálne zvuku, ako jeden zo zjavných znakov, ktorý na nás „dýchne“ hneď od úvodných taktov diel dnešného večera.

Práve Milan Paľa bude sólistom večera, ktorý interpretoval a nahral dielo Pascala Dusapina. Ako sa vám s ním spolupracuje a čo sa snažíte vytiahnuť z umelcov typu Milan Paľa (ich charakterové vlastnosti, kvalita zvuku, precítenie) pri ich interpretácii súčasnej hudby?

S Milanom Palom spolupracujeme už dlhé roky, je to umelecké spojenie, doslova partnerstvo, ktorého hlavnou devízou je spojenie na vyššej úrovni vedomia: spoločná estetika, cítenie, chápanie hudby a rozmýšľanie o nej sú len zlomkom prepojenia. Z Milana netreba nič vyťahovať – on je tak umelecky bohatý a prajný, že z neho čerpáte na dlhé obdobie po každej  spoločnej práci. Tým, že sme neustále v kontakte, naša umelecká „dielňa“ neustále plodí idei a ich produkty.

Nepochybne emotívnym momentom bude aj uvedenie diela od ukrajinskej skladateľky Viktorie Poleva. Aký máte vzťah k ukrajinskej hudbe?

V zásade mám rád akúkoľvek hudbu, nerobím v nej rozdiely pokiaľ nesie dielo názor, tvár a dušu svojho autora, resp. autorky. Dielo NULL Viktorie Polevy je veľmi impresívne, určite mu ešte dodáva hĺbku kontext súčasného diania na Ukrajine. Estetika diela, často opakovaná tu však je silným, autentickým hlasom. A to je moment, ktorý ma zaujíma a inšpiruje.  

Je náročné pre vás ako dirigenta sledovať vývoj súčasnej hudby? Akú máte v tomto metodiku – vyhľadávate aktívne novú hudbu, alebo sa k vám dostáva sprostredkovane prostredníctvom vašich spolupracovníkov? Ako to vnímate z pohľadu dirigenta a z pohľadu skladateľa?

Ja som hudbou obklopený denne, či už vlastnými skladateľskými projektami, alebo dielami, ktoré študujem a dirigujem. Samozrejme je tu potom obrovská skupina diel, ktoré denne pre seba objavím a následne, vo voľnom čase sa nimi zaoberám. Takže hľadanie partitúr a ich čítanie je mojim takmer každodenným chlebom.

Je pre vás náročnejšie naštudovať skladbu, ktorú každý pozná – ako napríklad významné dielo od Beethovena, alebo predstavuje pre vás väčšiu výzvu uviesť novú skladbu, ktorú možno predtým nikto nikdy naživo nepočul….

Ku každému dielu pristupujem rovnako: priamo s množstvom otázok. Mojim krédom je hrať tzv. starú hudbu, ako keby bola skomponovaná včera a novú hudbu, ako by tu bola stáročia. Stará hudba je stále aktuálna a má právo znieť čerstvo a neopočúvane a nová hudba má právo byť súčasťou kánonu a našej každodennej interpretačnej praxe.

Vy ste aj veľmi činným v oblasti nahrávania. Je pre súčasnú hudbu podstatnejšie, aby sa zaznamenávala na nahrávkach, alebo aby sa viac objavovala naživo v koncertných sálach?

Aj, aj. Naživo je zážitkom, na nahrávke dôležitým dokumentom doby a nás samotných.

Ako vyzerajú vaše skladateľské projekty, čo môžu poslucháči v roku 2023 počuť nové od skladateľa Mariána Lejavu?

O týždeň ma čaká autorský koncert v Prahe, kde predstavím časť komornej tvorby z pandemických rokov 2020-21. Minulý rok som premiéroval tri orchestrálne skladby z toho istého obdobia. Momentálne mám niekoľko diel na pracovnom stole. Predpokladám, že budúci rok veľkú časť z nich dokončím. Potom budú pripravené zaznieť na koncertných pódiách.