8.6 C
Slovakia
utorok, 27 októbra, 2020
Rozhovory Sisa Fehér – Tento rok som skladala bez všeobjímajúceho tlaku okolia

Sisa Fehér – Tento rok som skladala bez všeobjímajúceho tlaku okolia

Sida Fehér / foto kredit: Sam Golmic

Jazz, funk, blues, alternatíva, elektronika, hip hop, swing či ľudovky, v každom z menovaných žánrov je Sisa Fehér doma. Úspešná slovenská speváčka, textárka a skladateľka je známa svojim výrazným, energickým, a zároveň i jemným hlasom. Vystupuje nielen sólo, v skladateľskom duu s Vladkom Miklášom, ale aj so svojimi formáciami Fehero Rocher či Myo v Anglicku. V prvý októbrový piatok mala vystúpiť s projektom Bardo na EX:CLASS 2020 v Bratislave, ktorého termín sa nateraz posunul a čoskoro bude známy aj verejnosti. Nielen o tom, ako trávila a trávi „rok korony“ a čo chystá, sme sa porozprávali s vždy usmiatou a elánom sršiacou košickou rodáčkou Sisou Fehér.

Ste úspešnou multižánrovou speváčkou i skladateľkou a multiinštrumentalistkou. Ako by ste Vy osobne charakterizovali svoju tvorbu?

Povedala by som, že to je niečo ako môj zápisník, kde si bez kalkulu a hanby môžem vyliať z duše čokoľvek. Verím, že hudba má vychádzať z vnútorného pnutia. A keďže moje vnútro je také premenlivé a entropické, a intenzívne všetko prežíva, tak taká je asi aj moja hudba. Mnoho z nej je taktiež výsledkom spolupráce s rôznymi umelcami, takže to tomu pridáva ešte ďalší level nesúrodosti, ktorý sťažuje moju tvorbu nejako dohromady charakterizovať.

Tvoríte a spievate piesne naprieč žánrami. Vo Vašej tvorbe cítiť predovšetkým spojenie jazzu a alternatívy, ale nemožno prehliadnuť prvky soulu a world music či folklóru. Zostáva jazz stále Vašou „srdcovkou“?

Asi áno, vždy sa k nemu vraciam. Jak keby som bola z iného storočia… nerozumiem ani mladým, ale ani starým. (smiech)

Na Vašom albume Cirrus sme mohli počuť úpravy ľudových piesní i autorský jazzový repertoár. Na albume Bardo ste spolu s Vladkom Miklášom predstavili vlastnú tvorbu s folklórnymi inšpiráciami. Ako sa na tieto albumy pozeráte s odstupom času?

Na Cirrus sa dívam trochu kriticky. Niektoré skladby mám doteraz rada, niektoré ma rozčuľujú hlavne kvôli textu alebo banálnosti. A hoc´ sa mi tie úpravy ľudových skladieb veľmi páčia, nepáči sa mi, že som svojou troškou prispela k tomu násilnému prepieraniu slovenského folklóru, ktorý sa niekedy v tej dobe zrodil. Vtedy som sa práve vrátila z Londýna, kde som chvíľu žila, do Prahy a chcela som spievať slovenské ľudovky z clivosti. Ale verím, že táto skúsenosť vlastne pomohla tomu, aby sa zrodilo Bardo. Skrz ľudovky v Cirruse som hľadala ako vlastne spievať v slovenčine, aby to neznelo afektovane ale ani folklórne. Necítim v ňom okrem pokrikov Oj a Ej veľa z folkóru, ale budiž. Mám radšej, keď v tom niekto počuje vplyv Deža Ursinyho. V každom prípade som dojatá, že sme s Vladkom vytvorili takýto album a som naňho hrdá. Zaslúžil by si ale lepší zvuk, aspoň taký, ako má Cirrus. (úsmev)

V piesňach z albumu Bardo cítiť vzťah k prírode i k životnému prostrediu. Poslucháča núti zamyslieť sa, spytovať si svedomie. Bolo Vašim cieľom upriamiť pozornosť na problém ochrany prírody? Ako vlastne vznikla pieseň Neberte lesy?

Pieseň Neberte Lesy vznikla v krčme počas diskusie o krušnej situácii so slovenskými lesmi. Bolo určite účelom tej skladby upriamiť pozornosť na tento problém. Na koncertoch som zvykla zbierať petíciu Lesoochranárskeho združenia VLK za 10% bez zásahového územia, ktoré dúfam, že raz bude.

Študovali ste jazzový spev na Konzervatóriu a VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe. Ľudia majú v detstve rôzne predstavy o svojom povolaní, z mnohých zostanú len sny. Ako to bolo u Vás? Chceli ste sa vždy vydať na hudobnícku, spevácku dráhu? Čo bolo pre Vás impulzom?

Mala som veľa predstáv o mojom povolaní – od architektúry a psychológie až po herečku (čo by mi šlo asi najhoršie zo všetkého). Aj napriek tomu, že som si písala pesničky od mala a venovala sa hudbe, mi vlastne nenapadla možnosť byť profesionálnym muzikantom alebo skladateľom. Impulzom venovať sa tomu intenzívnejšie, bol pre mňa až týždňový workshop s jazzovými muzikantami, ktorý som absolvovala keď som mala 16. Vtedy som vlastne celkom bez ambícii šla skôr na výlet do Bratislavy s kamarátkou, ktorá mi o tom povedala, než na ten konkurz. Dokonca si pamätám, že som si to i rozmyslela, že pôjdem preč, ale niektorí z nich tam pred vchodom fajčili a zastavili ma.

Ako si spomínate na svoje hudobnícke – spevácke a skladateľské začiatky?

Nespomínam, zas som len na nejakom ďalšom začiatku.

Vašim najnovším projektom je Used to be a sofa. Môžete nám ho bližšie predstaviť?

Used to be a sofa je mojá prvá popová kapela. Založili sme ju s Vladkom Miklášom niekedy dávno tak trochu zo srandy i tak trochu navážno. Potom sme ale skrz roky urobili repertoár skladieb, s ktorých sme mali veľkú radosť. A vyústilo to do toho, že koncom jesene by mal výjsť album Chasing Serotonin pod vydavateľstvom Slnko Records.

Takže chystáte nový album! Prezradíte nám, na akých ďalších projektoch pracujete a či budú aj nové albumy?

Áno, tri! Do konca tohto roku dúfam, že vyjde album Chasing Serotonin od Used To Be a Sofa. Taktiež do konca roku by malo výjsť EP s mojou londýnskou kapelou Myo, a následne album budúci rok. A niekedy okolo marca budúceho roku vyjde aj album KHI, ktorý bude môj čisto autorský, zvukovo najbližšie k Cirrusu. Žánrové zaradenie nechám na špecialistoch na žánrové zaraďovanie.

Milujete tvorbu básnika Ivana Kraska. Kde ešte hľadáte a nachádzate inšpiráciu?

Je to tak! Ak sa mi stane, že hľadám inšpiráciu, tak si pustím väčšinou niečo z romantizmu. Myslím ale, že život – s mojím besným prežívaním ho – je zväčša dostatočnou inšpiráciou.

Počúvate hudbu rôznych žánrov? Ktorého speváka či speváčku máte najradšej?

V posledných rokoch som počúvala zo spevákov Lauru Mvulu, Lianne La Havas, Oumou Sangare, či Hiatus Kayiote (speváčka Nai Palm). Ale nedá sa povedať, že by som niekoho mala najradšej. Momentálne počúvam skôr inštrumentálnu hudbu, alebo staré rocksteady či starý rocknroll.

Je niektorý žáner, ktorý naozaj “nemusíte” počúvať?

Neužívam si temnú experimentálnu elektronickú hudbu a noise. A i napriek tomu sa nejako nezmyselne často ocitám na miestach, kde sa tomu nevyhnem. Ktovie, možno ma to časom inšpiruje… Takisto nedávam vyprodukovaný umelý pop s autotunom na trojtónových melódiach. Ten ma isto neinšpiruje. Vďakabohu, na ten nenatrafujem tak často, ako na noise. (smiech)

Pochádzate z Košíc. Žijete v Prahe. Tak povediac, doma ste nielen na Slovensku a v Českej republike, ale aj v Spojenom kráľovstve. Ako sa Vám hrá na Slovensku v porovnaní s Anglickom a Českou republikou? Pociťujete nejaký rozdiel?

Momentálne žijem pre zmenu v Kodani, kde študujem European Jazz master a venujem sa tam hlavne kompozícii. Doma sa cítim všade a všade sa mi aj hrá dobre. Rozdiel pociťujem koncert od koncertu, nie na základe toho, v ktorej krajine hrám.

Často koncertujete aj v zahraničí. Cestujete rada?

Často je asi silné slovo. Párkrát do roka. Cestujem rada, najradšej šoférujem môj transporter, kde nikdy nepúšťam klímu. (úsmev) Keď sa veziem už ktorýmkoľvek prostriedkom tak je to trochu menej radostné, ale po tých rokoch som si už zvykla a vôbec mi to nevadí. Je to neodlúčiteľná súčasť toho, čo chcem robiť a čo robím rada.

Aký bol doposiaľ pre Vás tento rok, ktorý možno pokojne nazvať „koronový“ a ako ste trávili nútenú pauzu, keď sa život nás všetkých zastavil?

Mala som vynikajúci rok. Bola som veľa v prírode, veľa som skladala, dostala som sa na super školu. A to hlavne kvôli tomu, že som mala čas, priestor a pokoj na to premýšľať a skladať bez všeobjímajúceho tlaku tohto konzumného života, ktorý mi ináč neustále šepká do ucha o čo všetko práve teraz prichádzam, keď sedím doma.

Kde Vás mohli priaznivci počuť hrať po uvoľnení opatrení?

Prvé koncerty v júni po uvoľnení boli v Žiline v Novej Synagóge a v Kyjove s Bardom a sólo som zahrala v kníhkupectve Artfórum v Košiciach a v Podivnom Barónovi v Púchove.

Mnohí speváci sa vyhýbajú šeptaniu a kriku, klíme a nedajú dopustiť na Vincentku alebo iné pomôcky. Ako sa Vy udržiavate v hlasovej kondícii?

Na hlas mám takú krátku účinnú rozvičku, ak ma čosi trápi pred spievaním. Ale čo sa týka klímy, globálne otepľovanie ešte nedospelo do bodu, aby som mala rada klimatizácie.

Ako najradšej relaxujete?

Rada chodím po skalách, neplánovane sa kúpem v jazerách a riekach, pečiem, hrám na hudobné nástroje, na ktoré neviem hrať, rada improvizujem komplet na jam session a rada chodím na skialp aj ako biedny lyžiar, akým som.

Ďakujem za rozhovor.

Taktiež ďakujem!