Headlinerom festivalu Ozveny: Folklór inak bude medzinárodná formácia Barcelona Gipsy balKan Orchestra, ktorú tvorí sedem hudobníkov zo štyroch krajín. Vystúpia 4. októbra 2025 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, kde predstavia aj skladby z nového albumu 7. Nielen o tom, ale aj o fungovaní tejto jedinečnej skupiny, sme sa rozprávali s ich gitaristom Julienom Chanalom.
Vo vašom ansámbli sa stretávajú hudobníci z Katalánska, Španielska, Talianska, Srbska či Ukrajiny. Čo vás všetkých spája – ako ľudsky, tak hudobne?
Spája nás zvedavosť a láska k hudbe. Pochádzame z rôznych kultúr, ale keď hráme, spoznávame sa navzájom. Hudobne nás spájajú tradície, ktoré skúmame, a túžba posúvať ich ďalej. Osobne je to priateľstvo, humor a zážitky zo spoločného života na cestách, čo nás spája ako jednu rodinu.
Pri komponovaní sa pohybujete medzi rôznymi štýlmi a kultúrami. Ako viete, čo do skladby ešte patrí a čo už by bolo príliš? Riadi sa vaše hudobné spájanie skôr príbuznosťou kultúr alebo práve ich kontrastmi?
Dôverujeme svojim ušiam a srdciam. Pieseň musí pôsobiť ucelene a úprimne – ak niektorý prvok neslúži emócii, nemá v nej miesto. Niekedy nás vedú podobnosti medzi kultúrami, inokedy kontrasty vytvárajú nové farby. Rovnováha prichádza z toho, že sa navzájom počúvame a nechávame hudbu, aby rozhodla sama.
Kapela vznikla počas osláv Medzinárodného dňa Rómov v roku 2012. V čom konkrétne vás rómska kultúra inšpiruje?
Rómska kultúra bola vždy jadrom balkánskej hudby. Sila, odolnosť a neuveriteľná muzikálnosť rómskeho ľudu nás hlboko inšpirujú. Ich piesne nesú radosť aj smútok s rovnakou intenzitou – a práve túto dvojtvárnosť si nesieme aj do našej vlastnej hudby.
Jam sessions sú pre hudobníkov často nevyhnutnou súčasťou tvorby. Prečo sú pre vás také dôležité? Čo sa v nich ujasňuje, nachádza – a čo vás cez ne spája?
Pretože sú to momenty slobody. Pri džemovaní neexistuje žiadny plán – len počúvanie, reakcia a objavovanie. Mnohé z našich aranžmánov či dokonca pôvodných nápadov vznikli práve takto. Džemovanie nás udržiava prepojených ako hudobníkov a pripomína nám hravú stránku hudby.
Ako funguje váš ansámbel v každodennom živote?
Sme ako rodina na cestách. Trávime spolu viac času než oddelene – delíme sa o dodávky, jedlo, letiská, hotely. Samozrejme, niekedy je to intenzívne, ale naučili sme sa smiať, dopriať si priestor, keď ho potrebujeme, a užívať si tú cestu. Práve priateľstvo je to, čo udržiava kapelu silnou.
Váš najnovší album „7“ symbolizuje sedem hudobníkov, sedem kultúrnych príbehov, sedem ciest, ktoré sa zbiehajú do jednej spoločnej. Ako vznikal tento projekt?
Po rokoch pretvárania tradície sme cítili, že prišiel čas urobiť nový krok. Album 7 vznikal pomaly – počas turné, skúšok a dlhých spoločných nocí. Každý člen priniesol svoj vlastný príbeh a týchto sedem ciest sa spojilo do piesní, ktoré sú zároveň naše aj všetkých.
Na albume „7“ prvýkrát dominuje autorská tvorba aj po textovej stránke. Prečo práve teraz prišiel ten čas?
Pretože sme boli pripravení. Doteraz sme sa vyjadrovali najmä cez melódie a aranžmány. S albumom 7 sme pocítili potrebu dať našim emóciám aj slová. Bola to prirodzená evolúcia – nie rozhodnutie na papieri, ale niečo, čo prišlo zvnútra.
Balkánska hudba má v sebe veľkú silu spojenia a energie. Ako ju vnímate vy – čo pre vás znamená a čo vám umožňuje povedať publiku?
Pre nás je balkánska hudba jazykom pravdy. Umožňuje nám vyjadriť emócie v ich najčistejšej podobe – lásku, túžbu, smútok, oslavu. Na pódiu vytvára priamu väzbu s publikom. Je to hudba, ktorá je úprimná, a preto oslovuje toľko sŕdc.
V čase, keď sa mnohé krajiny uzatvárajú, vy cestujete a rozprávate svoj príbeh cez hudbu. Je dnes pre vás ešte dôležitejšie prinášať túto otvorenosť do sveta?
Áno, ale nie ako „posolstvo“, ktoré plánujeme – skôr ako spôsob života. Pochádzame z rôznych krajín, a predsa každý deň vytvárame niečo spoločné. Tým ukazujeme, že rozmanitosť je bohatstvo. Publikum to cíti, a to je najsilnejšia forma otvorenosti, ktorú môžeme ponúknuť.
Hovoríte, že ste „hudobníkmi 24 hodín denne“ – je to váš život aj práca. Ako sa vám darí žiť takto intenzívne hudobne?
Nie je to vždy jednoduché – život na cestách je náročný. Ale hudba nie je len naša práca, je to náš spôsob bytia. Aj keď sme unavení, hudba nám dodáva energiu. Výziev je veľa – nekonečné cesty, málo spánku – no okamih, keď vkročíme na pódium a cítime reakciu publika, všetko dostáva zmysel.
Your ensemble brings together musicians from Catalonia, Spain, Italy, Serbia, and Ukraine. What connects you all – both musically and personally?
What connects us is curiosity and love for music. We all come from different cultures, but when we play, we recognize ourselves in each other. Musically, we are connected by the traditions we explore and the desire to carry them forward. Personally, it’s friendship, humor, and the experience of living on the road together that binds us as one family.
When composing, you move across different styles and cultures. How do you decide what still belongs in a song and what would be too much?
We trust our ears and our hearts. A song must feel coherent and honest—if an element doesn’t serve the emotion, it doesn’t belong. Sometimes similarities between cultures guide us, sometimes the contrasts spark new colors. The balance comes from listening to each other and letting the music itself decide.
The band was formed during the celebration of International Roma Day in 2012. In what ways does Roma culture inspire you?
Roma culture has always been at the core of Balkan music. The strength, resilience, and incredible musicality of Roma people inspire us deeply. Their songs carry both joy and sorrow with equal intensity, and that duality is something we carry into our own music.
Jam sessions are often essential to the creative process. Why are they so important for you?
Because they are moments of freedom. In a jam, there is no plan—just listening, reacting, and discovering. Many of our arrangements or even original ideas were born like this. Jamming keeps us connected as musicians and reminds us of the playful side of music.
How does your ensemble function in everyday life?
Like a traveling family. We spend more hours together than apart—sharing vans, meals, airports, hotels. Of course, it can be intense, but we’ve learned to laugh, to give each other space when needed, and to enjoy the ride. The friendship is what keeps the band strong.
Your latest album, 7, symbolizes seven musicians, seven cultural stories, seven paths that come together as one. How did this project come to life?
After years of reinterpreting tradition, we felt it was time to take a new step. 7 grew slowly, during tours, rehearsals, and long nights together. Each member brought their own story, and those seven paths merged into songs that are both ours and everyone’s.
For the first time, the album 7 features original lyrics. Why was now the right moment?
Because we were ready. Until now, we had mostly expressed ourselves through melodies and arrangements. With 7, we felt the urge to put words to the emotions we were carrying. It was a natural evolution, not a decision on paper, but something that came from within.
Balkan music carries a powerful energy and sense of connection. How do you perceive it – what does it mean to you?
For us, Balkan music is a language of truth. It allows us to communicate emotions in their rawest form—love, longing, sadness, celebration. On stage, it creates a direct bond with the audience. It’s music that doesn’t lie, and that’s why it speaks to so many hearts.
You travel and share your story through music. Is it important today to bring this message of openness to the world?
Yes, but not as a “message” we plan—more as a way of living. We come from different countries and yet we create something together every day. By doing so, we show that diversity is richness. The audience feels it, and that’s the most powerful form of openness we can offer.
You’ve said that you are “musicians 24 hours a day.” How do you manage such an intense musical life?
It’s not always easy—life on the road is demanding. But music is not just our work, it is our way of being. Even when we are tired, it gives us energy. The challenges are many—endless travels, little sleep—but the moment we step on stage and feel the audience’s response, everything makes sense.
