Škótske duo Arab Strap sa na novom albume Half-Told Tales vracia k svojim obľúbeným témam starnutia, frustrácii, osamelosti a absurdne každodenného života. Aidan Moffat ich podáva svojim typickým napoly hovoreným prejavom, v ktorom sa cynizmus a čierny humor prirodzene prelínajú s úprimnou melanchóliou. Malcolm Middleton mu vytvára pestrý hudobný podklad, ktorý siaha od elektroniky až po hlučnejšie gitarové pasáže.
Album otvára skladba I Get Noise, ktorá naznačuje, že tentoraz nepôjde len o pomalé rozjímanie nad životom. Výrazné bicie, saxofón a naliehavý prejav vytvárajú takmer chaotickú atmosféru, ktorá dokonale podčiarkuje Moffatovu frustráciu zo sveta plného hluku a nevyžiadaných názorov.
Na ňu nadväzuje You You You, jedna z najvýraznejších skladieb albumu. Pod elektronickým rytmom sa skrýva sebaironická výpoveď o starnutí a pocite, že človeku pomaly dochádza energia.
Práve kontrast medzi hudbou a textami je jednou z najväčších predností albumu. Fighting For You prináša dravú, takmer hymnickú energiu, ktorou Arab Strap dávajú najavo svoj nesúhlas s politickými manipuláciami a falošnými spasiteľmi.
V Glamour Magick si zase berú na mušku posadnutosť mladistvým vzhľadom a snahu zastaviť starnutie za každú cenu. Moffat pritom nepotrebuje moralizovať ani prednášať dlhé kázne. Stačí mu niekoľko trefných poznámok, dávka sarkazmu a jeho nezameniteľný prejav, aby pomenoval absurdity súčasného sveta.
Album ale nestojí iba na kritike spoločnosti. Výraznejšie než na niektorých predchádzajúcich nahrávkach tu vyniká aj osobnejšia poloha dua. Be A Man je citlivou skladbou o otcovstve, dospievaní a obavách z toho, čo čaká vlastné dieťa vo svete plnom neistoty.
Podobne Sunsong prináša pokojnejší, takmer optimistický pohľad na život. Nie je to síce optimizmus, ktorý by Arab Strap zrazu menil na veselú indie kapelu, no práve tieto drobné záblesky nádeje dodávajú albumu potrebnú hĺbku.
Hudobne je nahrávka pestrá a miestami poriadne nevyspytateľná. Middleton sa nezdráha kombinovať elektroniku, gitarový rock, klávesy či saxofón a jednotlivé skladby tak získavajú vlastnú atmosféru.
Kým Dollar Park stavia na drsnejších gitarách, Under Offer a Mr. Splitfoot dávajú viac priestoru rozprávačskému talentu Moffata. Ten zostáva hlavnou postavou celého albumu. Vďaka jeho polohovorenému prejavu pôsobia texty ako osobné spovede, ktoré niekedy pobavia, inokedy zneistia a občas zasiahnu presne tam, kde to človek nečaká.
Záverečná Beats Per Minute potom vracia pozornosť k téme, ktorá sa albumom nenápadne tiahne od začiatku. K času a konečnosti. Po všetkých sarkastických poznámkach, hlučných gitarách a spoločenských výpadoch prichádza pomalšie, melancholickejšie rozlúčenie, ktor= dáva predchádzajúcim skladbám nový rozmer.
Half-Told Tales nie je album, ktorý by sa snažil Arab Strap zásadne pretvoriť alebo ich odtrhnúť od vlastnej minulosti. Namiesto toho rozvíja všetko, vďaka čomu je toto duo také osobitné a pridáva k tomu viac hudobnej dravosti a nečakanej nežnosti.
„Aj po troch desaťročiach zostávajú Arab Strap verní svojmu osobitnému štýlu, v ktorom sa cynizmus, čierny humor a melanchólia stretávajú v úprimnej výpovedi o ľudskom živote.“
Štrnásť skladieb síce prináša množstvo nápadov a občas môže pôsobiť trochu roztrieštene, no Moffat a Middleton stále vedia spojiť cynizmus s úprimnosťou spôsobom, ktorý znie prirodzene a presvedčivo.
Aj po troch desaťročiach zostávajú Arab Strap verní svojmu osobitnému štýlu, v ktorom sa cynizmus, čierny humor a melanchólia stretávajú v úprimnej výpovedi o ľudskom živote.
