Zanechal po sebe neuveriteľne plodnú prácu. Bol mimoriadne pracovitý, ale jeho sústredená činnosť nevynikala iba kvantitou, ale aj kvalitou. V skladaní i v zbieraní ľudových piesní. Folkloristike sa Béla Bartók venoval celý svoj život a okrem maďarských, tureckých a rumunských piesní, zozbieral aj tie slovenské.
Venoval sa im medzi rokmi 1906 až 1918, medzitým stihol skomponovať napríklad sláčikové kvarteto č.1 i jednoaktovú operu Hrad kniežaťa Modrofúza. V prípade Bártoka teda nešlo o dve separátne obdobia, ale o navzájom sa prelínajúci celok, čím ešte viac priblížil k sebe svet folklóru a vážnej hudby. Dá sa povedať, že v zbieraní ľudovej hudby skladateľ zabúdal na svoju osamelosť. V malebných dedinkách sa stretával s ľuďmi, počúval ich príbehy, zaznamenával svedectvá a piesne, ktoré nahrával na svoj fonograf. „Najšťastnejšie roky môjho života boli tie, ktoré som prežil na dedine, medzi sedliakmi,“ tento Bártokov citát môžeme nájsť na unikátnej nahrávke Slovenské spevy, o ktorú sa svojimi transkripciami postaral slovenský skladateľ Vladimír Godár.
Iva Bittová & Mucha Quartet – Zahrádka by Béla Bartók
Z veľkého množstva Bártokom zozbieraných a upravených slovenských piesní vybral z tretieho a štvrtého zošita klavírneho cyklu Deťom, ktoré doplnenil dielami Štyri slovenské ľudové piesne, Tanec slovenských mládencov a Ej, popred naše dvere. Upravil ich pre sláčikový súbor Mucha Quartet a Ivu Bittovú, pre ktorú je to už štvrtá spolupráca s Godárom. Bittová predstavuje slovenskú pieseň ako živé a temperamentné ohnisko, z ktorého šľahajú veselé plamienky v podobe piesní Stará baba zlá, ale i zostávajú v ňom smutné uhlíky ako v žalospeve Ej hory, hory, hory, dve hôričky zelené či z lúčiacej Ešte raz sa obzrieť mám. Bittovej ohybný vokál tak zapáli iskru, ktorú rozdúcha spomínané sláčikové kvarteto. Tí sa ocitli aj v úlohe spevákov, keď Juraj Tomka, Andrej Barana, Veronika Prokešová aj vedúci súboru Pavol Mucha dostali na starosť niektoré sólistické i zborové spevácke party.
Ľudová pieseň je úprimná a spoveď ľudu neprikrášlená. Bártok si dobre uvedomoval, že musí zachovať silu jeho posolstva. Vladimír Godár to teraz pretlmočil do novej podoby. Vznikla tak nenápadná, ale o to silnejšia nahrávka.
