Mumford & Sons vydávajú necelý rok od comebackového albumu Rushmere ďalšiu novinku s názvom Prizefighter. Na albume skupina potvrdzuje návrat k indie folkovým koreňom a fanúšikovia sa môžu tešiť hneď na štrnásť nových skladieb a pomerne bohaté množstvo spoluprác.
Prvý singel Rubber Band Man vydala skupina už počas turné k albumu Rushmere. Hneď prvá ochutnávka nového materiálu predstavovala spoluprácu. Na skladbe sa k Mumford & Sons pridáva Hozier, ktorého hlas je pre skladbu ako stvorený. Singel tak taktiež znamenie, že skupina zostáva v podobnom zvuku ako na predchádzajúcej kolekcii.
O niečo pokojnejšie potom vyznieva druhý rovnomenný singel Prizefighter. Ale aj takáto pokojnejšia akustickejšia poloha kapele svedčí. Tretí a zároveň posledný singel The Banjo Song je potom tým pravým návratom k vlastným začiatkom.
Okrem pomerne silných singlov ale rozhodne stoja za vypočutie aj ostatné skladby. Album otvára country ladená Here, v ktorej sa k skupine pridáva americký country spevák Chris Stapleton, ktorý skladbe pridáva ten správny Nashvillský šmrnc. V o niečo pokojnejšej Icarus sa zase v úlohe hosťa predstavuje mladá americká speváčka Gigi Perez.
V clivej a jemne popovej Badlands, ktorá je výborne doplnená klavírom, sa zase k skupine pridáva speváčka a dcéra režiséra J. J. Abramsa, Gracie Abrams. Štvorica spoluprác sa tak dá rozdeliť na svižnejšie country folkové skladby s hosťami a jemnejšie a pokojnejšie skladby s hosťkami. Prvá i druhá kategória ale funguje na výbornú.
Zo skladieb bez hostí je ťažko vybrať tie ktoré stoja za vypočutie. Problém je v tom, že sú to všetky. Či už tie, ktoré čerpajú inšpiráciu zo začiatkov skupiny ako Run Together, Begin Again, Stay či Shadow Man.
Alebo tie, ktoré pôsobia ako pokračovanie tichšej časti albumu Rushmere ako napríklad Conversation With My Son (Gangsters & Angels), Alleycat, I’ll Tell You Everything či záverečná Clover, ktorá tak trochu pripomína Falling Slowly Glena Hansarda a Markéty Irglové.
„Hlavne pre priaznivcov prvých dvoch albumov skupiny pôjde o ďalšiu dávku výborných skladieb, ktoré asi museli dozrieť podobne ako ich interpreti.“
Mumford & Sons kopla múza v poslednej dobe očividne silno. Po výbornom Rushmere prichádzajú s možno ešte o kúsok lepším Prizefighter. Album svojim spôsobom drží viac pokope no pritom pracuje s podobnou rovnicou ako jeho predchodca.
Hlavne pre priaznivcov prvých dvoch albumov skupiny pôjde o ďalšiu dávku výborných skladieb, ktoré asi museli dozrieť podobne ako ich interpreti.
Zostáva iba veriť, že sa z Prizefighter časom nestane iba akýsi prílepok k Rushmere, pretože si zaslúži byť vnímaný ako plnohodnotný album, ktorý stojí za vypočutie.
