Robbie Williams vydáva desať rokov od svojho posledného autorského albumu The Heavy Entertainment Show novinku Britpop. Jeho vydanie bolo naplánované na jar minulého roku, neskôr posunuté na začiatok tohtoročného februáru aby bol nakoniec neočakávane vydaný už v polovici januára.
Pilotným singlom sa stala na Williamsovu tvorbu pomerne ostrá skladba Rocket. O gitarový podklad a riffy sa postaral Tony Iommi z Black Sabath. Energická skladba album rovnako otvára a lepšie miesto si skladba vyslúžiť nemohla.
Druhým singlom sa stala skladba Spies, ktorá už o niečo viac pripomína štýl, podľa ktorého je album pomenovaný. V o niečo emotívnejšom treťom singli Human sa v úlohe hosťa predstavuje mexické popové duo Jesse & Joy. Na gitare a klavíri zase môžeme počuť Chrisa Martina z Coldplay.
Predposledný singel Pretty Face sa znova vracia ku gitarovému zvuku a chytľavému refrénu i celkovej melódii. V deň vydania albumu sa singlom stala aj skladba All My Life. Jedna z najlepších skladieb na albume je zároveň britpopu najbližšie.
Po hudobnej a textovej stránke môžeme počuť inšpiráciu Oasis a Williamsov vokál pripomínajúci frázovanie Liama Gallaghera túto inšpiráciu iba potvrdzuje. Hlavne trojica vydarených singlov Spies, Pretty Face a All My Life ukázala, že sa Williams na svojej novinke odvráti od popu, ktorému sa na posledných albumoch venoval.
Robbie Williams doprial fanúšikom štedrú nádielku silných singlov, no zostatok albumu rozhodne nie je iba vatou. Trojica energických skladieb Bite Your Tongue, Cocky a You, v ktorej Williams predvádza niečo ako rap na štýl Damona Albarna v skladbe Boys & Girls, spoločne ladia, nenudia a sú akýmsi spojovacím prvkom.
S ľahkými orchestrálnymi prvkami a mierne naivnou melódiou potom pracuje pozitívne ladená It’s OK Until Drugs Stop Working. Po zvukovej stránke stojí oproti ostatným synth-popová skladba Morrissey. Aj napriek svojmu odlišnému zvuku ide o jednu z najlepších na albume.
Na skladbe, v ktorej texte sa Williams prevteľuje do úlohy stalkera bývalého frontmana The Smiths, spolupracoval so svojim niekdajším kolegom z Take That Garym Barlowom. Štandardnú verziu albumu uzatvára skladba Pocket Rocket, ktorá je minimalistickou verziou úvodnej Rocket, čo vytvára zaujímavé prepojenie medzi začiatkom a koncom albumu.
Deluxe verzia albumu ponúka hneď šesticu ďalších skladieb. Selfish Disco začina ako akustická balada no postupom času sa premieňa do plnohodnotného diska a v závere znova do balady.
Veľmi dobre funguje aj trojica ostrejších skladieb G.E.M.B, Comment Section a 100% Beau. Deluxe verziu albumu potom uzatvára oficiálna hymna FIFA, v ktorej sa k Williamsovi v španielčine pridáva Laura Pausini.
„Album sa ako celok po zvukovej stránke nedá označiť za britpopový počin no to nemení nič na tom, že sa Williamsovi vydaril a ide o pomerne príjemné prekvapenie a silný kúsok v jeho diskografii.“
Robbie Williams vydal po takmer troch dekádach od svojho debutu album, ktorý nenudí a prináša so sebou jemný retro nádych gitarových kapiel deväťdesiatych rokov, ktoré ale nie sú na prvú kopírované či vykrádané. Zároveň ide zrejme o najlepší Williamsov album za posledných dvadsať rokov, ktorý vďaka svojmu ostrejšiemu zvuku môže osloviť aj iných ako popových fanúšikov.
Album sa ako celok po zvukovej stránke nedá označiť za britpopvý počin no to nemení nič na tom, že sa Williamsovi vydaril a ide o pomerne príjemné prekvapenie a silný kúsok v jeho diskografii.
Britpop je navyše Robbieho šestnástym albumom číslo jedna v Británii, čím porazil aj samotných The Beatles, čo je iba ďalším dôvodom dať albumu šancu.
