Tridsaťdva rokov je v živote človeka dlhá doba. Kým jeden za ten čas splatí hypotéku, druhému vypadnú všetky vlasy. Coroner sa po rovnakom období prebúdzajú zo zimného spánku a len tak mimochodom oznamujú nový album.
Švajčiarske trio nikdy nezapadalo do šablóny. Zatiaľ čo ich thrashoví rovesníci riešili pivo a kožené bundy, oni navštevovali hodiny deskriptívnej geometrie, aby si premerali každý riff skôr, než ho vôbec zahrali. Bifľoši, ktorí z thrashu spravili exaktnú vedu, sa však v polovici deväťdesiatych rokov vytratili. Metalovým štamgastom zostalo v rukách len spomínané pivečko – čo je síce fajn, ale časom človeka aj pečienku omrzí.
Keď už to vyzeralo, že v kluboch ostane len pena na dne pohára, Coroner sa vracajú so studenou novinkou Dissonance Theory. „Nepozerali sme sa späť, ideme dopredu,“ tvrdia týpci, ktorých posledná doska Grin (1993) vyšla v ére VHS kaziet.
Pôvodná zostava prešla zmenou po tom, čo Marquisa Markyho nahradil na pozícii bubeníka Diego Rapacchietti. Doplnil tak gitaristu Tommyho Vetterliho aj basáka a vokalistu v jednej osobe Rona Brodera. Ten na novinke dokazuje, že vrásky mu svedčia – nielen na prstoch, ale aj na hlasivkách. Ani náznakom by ste nepovedali, že títo traja mušketieri spolu vošli do štúdia nahrávať album po prvý raz. A už vonkoncom nie, že ide o návrat po tridsiatich dvoch rokoch.
Coroner sa rozhodne v minulosti nezasekli. Zvuk na doske je moderný, a zároveň stále ich – progresívny a plný nápadov. V skladbách ako „Symmetry“ pôsobí prirodzene a drží album pokope.
Organový záblesk v „Prolonging“ naznačuje, že skupina nemá problém – ako nikdy – jemne vybočiť z thrashovej linky, keď si to skladba vyžaduje.
Dissonance Theory je sebavedomé dielo, ktoré môžeme bez väčších ceremónií označiť za metalový comeback roka. Starí fanúšikovia azda čakali viac experimentov na spôsob kanadských Rush, ale Coroner – tak ako to sami avizovali – za sebou jedny dvere zatvorili, aby mohli otvoriť ďalšie. A čo je najdôležitejšie: nestratili pritom vlastnú tvár.
Voči návratom kapiel po dlhých rokoch som väčšinou skeptický, pretože v nich vidím dva dôvody. Buď si členovia chcú popri dôchodku ešte čosi privyrobiť, alebo ich manželky v rámci ponorkovej choroby vyženú z gauča a pošlú späť k tomu jedinému, čo im za mlada išlo.
„Ak je to posledná kapitola, páni ju uzavreli tak, ako sa patrí. Ak je to nový začiatok, chcem vedieť, čo bude ďalej.“
Netuším, či v prípade Coroneru zohral faktor manželiek nejakú rolu, ale ak áno, môžeme nežným polovičkám švajčiarskych metalistov len poďakovať.
Ak je to posledná kapitola, páni ju uzavreli tak, ako sa patrí. Ak je to nový začiatok, chcem vedieť, čo bude ďalej.
