Ako len prísť na to, pochopiť maďarskú dušu? Možno cez hudbu? Maďari sa veľmi radi medzi sebou rozprávajú, počúvajú a vymýšľajú príbehy. Súvisí to s ich rečou, ktorá je v izolácii od ostatných národov. Napriek tomu je nesmierne rozmanitá.
Jeden pojem sa dá povedať, interpretovať a pochopiť hneď niekoľkými spôsobmi. Netreba zabúdať ani na viazanosť s inými národnosťami, o čom spieva vo svojich piesňach aj maďarská kapela MásKÉP. Pochádzajú z mestečka Csongrád, ktoré patrí k dôležitým epicentrom maďarskej kultúry. Folklór prežíva v tomto regióne v dvoch podobách: tradičnej a modernej. „Adaptérom“ medzi starým a novým svetom je zoskupenie MásKÉP. V tvorbe tejto nesmierne zaujímavej kapely sa prelína množstvo vplyvov a syntéz. Ich piesne zvyknú odkazovať na historický pojem Karpatská kotlina – krajín bývalého Rakúsko- Uhorska – kde sa odrážala diverzita kultúr.
O tom by dokázal rozprávať skladateľ Béla Bartók, ktorý nachádzal v tomto geografickom priestore veľký inšpiračný zdroj. Nadnesene môžeme konštatovať, že MásKÉP sú novodobými „bartókmi“. Hľadajú inšpiráciu a nachádzajú harmóniu kultúr, melódiu národov a rytmus sveta a to vo vplyvoch rumunského, bulharského, ale aj vzdialeného afrického hudobného pradiva. Diverzita sa zrkadlí aj zo samotného rozloženia zostavy, keď jeden pochádza zo sveta vážnej hudby, druhý je rockovým hudobníkom, tretia zasa z folklórnej scény. Tým, že skupinu zakladali hudobníci povolaním učitelia, uvedomovali si nielen umelecký apel, ale aj edukačnú stránku tohto projektu. Bol to jeden z hlavných motívov zhudobniť na tomto albume poéziu dvoch maďarských básnikov – modernistov: József Attila a Weöres Sándor. Maďarská literatúra je na veľmi vysokej úrovni, u nás stále ne(s)poznaná. No nezostávajme iba pri knihách. Veď zhudobnenie básní sa stalo príznačné pre rôzne žánre v maďarskej hudbe, predovšetkým v rocku a folku. Spomeňme za všetkých aspoň Gábora Pressera či Tamása Cseha, po ktorom je pomenovaná organizácia, ktorá pomohla vydať túto nahrávku.
MásKÉP – live 2015
Kapela, v zložení András Pigler (spev, gitara, mandolína, pišťala), Hajnalka Pigler-Bagi (spev, husle), Ádám Erőss (klarinet), József Góg ( gitara), Gábor Takács (basová gitara) a Gergő Mucsi (bicie), tvrdí, že k básňam nechcú pristupovať iba ako k produktu, ktorý idú narýchlo spracovať, skôr v ňom hľadajú voľnú inšpiráciu. Veď každá báseň má rytmus a tempo, oni pre tieto elementy hľadajú melódiu a harmóniu. Nosným inštrumentom pre melodickú líniu je píšťala, čo svedčí o celkovom jemnom prejave, ale muzikanti sa neboja ísť aj do temperamentných polôh, vtedy to už zaváňa klezmerom.
Tých desať piesní, alebo ich nazývajme hudobných básní, pasuje do jedného celku. A hoci maďarsky nehovoriaci poslucháč bude ochudobnený o jeden element, intuitívne vycíti, aké emócie sa k nemu prihovárajú. Vydanie albumu podporila inštitúcia Cseh Tamáš Program.
