Austrálsky hudobník Kevin Parker vydáva so svojim projektom Tame Impala piaty štúdiový album Deadbeat. Na svojej novinke sa Parker inšpiruje technom a austálskou rave kultúrou, ktoré dopĺňajú zatiaľ najintrospektívnejšie texty, čím vzniká zaujímavý paradox medzi hudobnou a textovou zložkou. Zvukovo okresaná novinka na jednej strane predstavuje odklon od predošlej tvorby a na druhej istý posun a maximálne využitie minimalizmu.
Prvým zverejneným singlom sa stala skladba End Of Summer vydaná ešte v júli. V tej dobe ešte nebolo potvrdené, že by mali Tame Impala vydať celistvý album. Sedem minút dlhá a elektronikou nabitá skladba album uzatvára a aj napriek svojej dĺžke, meniacej sa atmosfére a istej dávke zvláštnosti patrí k tomu najlepšiemu čo na Deadbeat nájdeme.
Spoločne s oznámením vydania albumu poslali Tame Impala do sveta druhý singel Loser. O niečo ostrejšia skladba, nesúca sa v pomerne znepokojujúcej atmosfére, potvrdila Parkerov odklon od predošlej tvorby a to hlavne zjavným okresaním použitých nástrojov a zvukov, čo ale vo finále v prípade tejto skladby i celého albumu dopadlo nad očakávania dobre. Nasledoval tanečnejší singel Dracula, obohatený o niekoľko zvukových stôp a Parkerov “zborový” spev.
V deň vydania albumu vyšiel aj posledný singel My Old Ways. Najsilnejšia skladba albumu, ktorá ho zároveň otvára, sa začína introm založeným iba na Parkerovom hlase a klavíri, no postupne sa vykryštalizuje do bohatšieho zvuku, ktorý plne charakterizuje zvuk Deadbeat.
Tame Impala sa aj na zvyšku albumu držia pri zemi a jednotlivé skladby sú akoby prepojené jednotnou linkou čo celý album drží pokope. Skladby tak na sebe celkom nadväzujú a jedna od druhej príliš nevytŕča, no i tak so sebou každá prináša svojim spôsobom svojskú atmosféru.
Trojica skladieb Obvilion, Obsolete a Afterthought spoločne výborne ladí, nesie sa na podobnej linke a ide o akúsi jednu kategóriu skladieb na albume.
Fanúšikov mohla prekvapiť dĺžka prvého singlul no skupina si pripravila ešte jednu, o pol minúty dlhšiu skladbu Ethereal Connection, ktorá bola pôvodne vydaná ako B-side práve k End Of Summer a fanúšikovia si ju mohli vypočuť v predstihu na fyzickom nosiči, kde ešte nebol uvedený jej oficiálny názov.
K silnejším skladbám rozhodne patrí napríklad Not My World. V prvej polovici ide o kombináciu Parkerovho vokálu a nemeniaceho sa inštrumentálu. V druhej polovici hlas utícha a práve hudba sa rozvíja. Výborne spoločne funguje aj dvojica melancholickejších skladieb Piece Of Heaven a See You On Monday (You’re Lost).
Mimo singlov ide o to najlepšie na albume aj keď sú obe skladby paradoxne po zvukovej stránke pomerne jednoduché, no práve tento minimalizmus z nich robí tak silné kúsky.
„Aj keď možno nebude Deadbeat láskou na prvé počutie, po čase strávenom jeho opätovným počúvaním sa poslucháčovi dostane nebezpečne pod kožu.“
Tame Impala sú na Deadbeat minimalistickejší, okresanejší a osobnejší ako v minulosti. Aj napriek tomu nestrácajú na svojej atmosfére a prinášajú takmer hodinu nového materiálu, ktorý nenudí a poslucháča pohltí do jedinečného hudobného sveta Kevina Parkera. Ten sa na albume zameriava na osobné témy zlyhania, úzkosti a neistoty, ktoré prepája s tanečnými rytmami.
Aj keď možno nebude Deadbeat láskou na prvé počutie, po čase strávenom jeho opätovným počúvaním sa poslucháčovi dostane nebezpečne pod kožu.
Možnosť ponoriť sa do jedinečného sveta Kevina Parkera budú mať jeho fanúšikovia už o pár mesiacov, kedy skupina vyrazí na európske turné, v rámci ktorého sa premiérovo predstaví aj v pražskej O2 Aréne.
