Pár mesiacov od vydania svojho druhého štúdiového albumu Roadrunner vydáva niekdajší frontman Kasabian Tom Meighan záznam z nahrávacej session pod názvom The Past, The Present, The Raw. Svoje meno pozmenil na Thomas a pridal k nemu formulku the original voice of Kasabian. Práve skladby jeho domovskej kapely tvoria na albume väčšinu a celá nahrávka je v čisto akustickom prevedení.
Na albume nemôžu chýbať najzásadnejšie skladby z prvých albumov Kasabian ako Club Foot, ktorá ho otvára, Underdog, L.S.F. či záverečná Fire. Najväčšie hity striedajú aj novšie skladby ako Stevie, Goodbye Kiss a Where Did All The Love Go. Z menej známych skladieb skupiny sa dostalo napríklad na Thick As Thieves, Days Are Forgotten alebo Empire.
Z Meighanovho debutu The Reckoning sa dostalo na dvojicu skladieb Don’t Give In a debutový sólový singel Moving On. Z tohtoročného albumu Roadrunner vybral Meighan jedinú skladbu a to už tak baladickú Better Life, ktorá v akustickej verzii vyznieva ešte hlbšie ako v pôvodnej podobe.
Či už tvorba pôvodných Kasabian alebo Meighanove sólové albumy v sebe vždy kombinovali ostrovný rock s istou dávkou elektroniky. Fanúšikovia majú teraz možnosť počuť skladby v najokresanejšej možnej podobe.
K Meighanovmu hlasu a akustickej gitare sa iba občas pridáva kachon podporujúci naliehavosť jednotlivých kúskov. Aj v takejto forme ale skladby fungujú rovnako dobre ako v pôvodných verziách.
Okrem hudby je na zázname po každej skladbe počuť ako Tom komunikuje s ľuďmi prítomnými na nahrávaní a z jeho hlasu a reakcií je počuť, že si nahrávanie užíva, čo sa samozrejme pretavuje aj do energie, ktorá z albumu vychádza.
Vďaka týmto krátkym rozhovorom je tiež jasné, že nahrávanie prebiehalo na Deň sv. Patrika. Nahrávalo sa v Tomovom rodnom Leicesteri a celý záznam bol vydaný tak ako vznikal, takže bez prerušovania či dodatočných úprav, čo iba podtrháva celkovú autenticitu.
„Celému záznamu najviac pomáha jeho uvoľnená a pozitívna atmosféra – vo finále ide o príjemný prírastok do jeho zatiaľ skromnej diskografie.“
Album vyšiel bez ohlásenia či veľkého propagovania. Viac ako o radový album ide o možnosť vypočuť si skladby v podobe, v akej ich doteraz počuť možné nebolo. Záznam rovnako zrejme nerozčerí vody tak ako novinka či už od nových Kasabian alebo samotného Meighana, ale pre skalných fanúšikov ide nepochybne o zaujímavý počin.
To, čo celému záznamu pomáha najviac, je uvoľnená a pozitívna atmosféra, ktorá pri jeho realizácii očividne panovala. Vo finále tak ide o príjemný prírastok do zatiaľ skromnej Meighanovej diskografie, ktorý poteší.
