8.6 C
Slovakia
nedeľa, 24 mája, 2020
Home Reporty Čo znamená zažiť Sziget? Pocity nováčika

Čo znamená zažiť Sziget? Pocity nováčika

autor: Patrik Šedo; fotografie: Adriana Šedová; Sziget; 07.-13.08.2019; Óbudai Sziget, Budapešť

Ak nie ste festivalový senior a festivaly pre vás nie sú hlavnou letnou prioritou, je dosť možné, že Sziget je ten najväčší festival v blízkosti Slovenska, na ktorom kedy budete. Jedným slovom, je to obrovské.

Sziget trvá sedem nocí a tým pádom osem dní, ak vám bolo málo a v ten posledný sa rozhodnete odísť až poobede. Ani neviem, kde začať, tento budapeštiansky zážitok sa oplatí vyrozprávať najlepšie zoči voči, ale skúsim to aj tak a najskôr vám objasním, o čo vlastne ide. Všetko sa to koná na jednom z ostrovov na Dunaji, ktorý sa volá Óbudai sziget.

Na ostrov sa dostanete starým mostom, ktorý je pre účely festivalu zdobený pôsobivými konfetami a nápismi „Vitajte“ v asi desiatich jazykoch. Na Sziget totiž chodia ľudia z naozaj celého sveta, ale k tomu sa ešte dostaneme. Ostrov je situovaný v širšom centre a preto nie je problém sa naň dostať ani mestskou dopravou. My sme na Sziget prišli okolo desiatej hodiny večer 10. augusta a odišli sme po poslednom dni. Sedem nocí by sme nevydržali a preto sme sa rozhodli prísť na dni, ktoré nás svojim line upom zaujali najviac. Samozrejme, na Szigete bolo aj veľa skupiniek, ktoré spustili hardcore mód a zostali tam celý týždeň. Niekto chodí na dovolenky na ostrovy v mori a niekto na ostrovy na Dunaji. Ako som už povedal, prišli sme dosť neskoro – už dávno bola tma a deň na Szigete bol teda v plnom prúde.

Do areálu sa šlo celkom dlho – checkpointy však pri takto veľkom festivale majú veľký význam a som rád, že tam boli. Ak to nebol alkohol, mohli ste si so sebou zobrať vodu a jedlo, čo hodnotím veľmi kladne. Každý vie, že na festivaloch je to vždy drahé, no čakal som, že na tak obrovskom festivale s početnou zahraničnou návštevnosťou to bude omnoho drahšie. Ďalší kladný bod – Maďari sa vo väčšine prípadov na nič nehrali a jedlo a pitie boli za rozumné ceny. Keď sme sa v tej tme konečne zorientovali, našli sme miesto na stan.

Keď prídete v strede festivalu, nájsť miesto na stan je už naozajstnou výzvou. Nám sa to podarilo a mysleli sme si, aký úžasný spot sme to len našli. Hneď prvú noc sme ale zistili, že sme sa utáborili asi dvadsať metrov od stageu, ktorý každý deň hrával do šiestej ráno. Prvé dve noci boli trochu náročné no potom nás už Sziget zocelil. Nechoďte na festival ak nie ste ochotní ukrojiť kúsok zo svojho súkromia a pohodlia – to všetko zase budete mať k dispozícií, keď sa vrátite domov.

Začíname

Náš prvý deň, teda skôr noc, nás čakal James Blake – anglický multiinštrumentalista a producent. Jamesovo vystúpenie si prišiel pozrieť úplne zaplnený A38 stage. A38 je názov lode na Dunaji, ktorá už pätnásť rokov slúži ako domov subkultúr a alternatívnych hudobných žánrov. Táto loď je malým rajom pre každého, kto má rad hudbu trochu inak. Koncertujú tam väčšie i menšie mená a Sziget si tento moderný domov alternatívy na vode uctil stageom, kde koncertovali moderné, svieže a alternatívne kapely. Povedzme, že Grape pod stanom – bol to totiž krytý stage, takže zároveň aj výborné miesto pre úkryt pred dažďom, ku ktorému aj v posledný večer došlo. Ale späť k Jamesovi Blakeovi. Jeho hudbu možno popísať ako éterický mix žánrov RnB, post-dubstep a electro. V jeho hudbe sa ozýva aj samotné Anglicko. Čo to znamená? Istá prítomnosť melanchólie, dažďa, elegantnosti a jednoduchosti. James mal vcelku dobrý set, čo však bolo prekvapením, aj keď pre mňa nie príliš pozitívnym, bolo to, že svoje hity pretváral do improvizovanej podoby a častokrát to skončilo v elektronickom minimalizme. Niektorí to vnímali kladnejšie, no myslím si, že jeho klasická tvorba je príjemne emocionálna a týmito alternáciami stráca čaro.

Po Jamesovi sme začali hľadať niečo pod zub. Na výber toho bolo naozaj veľa – od maďarských klasických jedál ako langoš alebo špíz, cez burgre, palacinky a kebaby. Na festivale už dlhé roky funguje aj green zóna. Zóna pre tých, ktorí si radšej ako mäso dajú niečo iné, alebo pre tých, ktorí pri jedle dbajú na zelenú politiku – poctivé suroviny a ekologické postupy. Podobne tematických stageov a oblastí tu bolo naozaj veľa. Každý si mohol prísť na svoje.

Z hlavného stageu pritom bolo počuť Son Lux a burácajúci dav. Cítite sa ako v hudobnom štáte. Stále sa niečo deje a vy ste toho súčasťou, aj keď si to v tej chvíli neuvedomujete. My sme sa v ten čas stále ešte rozhliadali a v tme zisťovali, čo všetko Sziget ponúka. Pravdupovediac, boli sme dosť stratení. Spoznať tak obrovský festival v tme vôbec nie je ľahké, no my sme sa o to pokúsili. Prvú noc sme sa snažili rozpozerať sa čo najviac, aby sme ráno nezačali od úplného začiatku.

Prvý postreh – všade obrovské množstvo veľmi rôznych ľudí. Prišiel som k záveru, že miestni netvoria ani polovicu osadenstva – tá väčšia polovica je rozdelená medzi najrôznejšie národnosti, pričom by vás niektoré určite prekvapili.  Stretli sme partiu z Nového Zélandu, ale aj Američanov. Po Jamesovi toho už na videnie tak veľa nebolo, keďže začal hrať tesne pred polnocou. Vždy presne o pol noci sa nad areálom spustil vraj nádherný ohňostroj, ktorý sme za tie štyri noci ani raz nevideli, keďže ako správni vyznávači alternatívy sme o tom čase boli vždy na nejakej kapela v A38, čo je vlastne krytý stan. Za tie kapely to ale stálo. Keďže sme prešli dlhú cestu, šli sme spať skoro so zvedavosťou, čo nám prinesie druhý deň.

Ako to už v lete býva, horúco bolo od rána. To nás aspoň prinútilo vstať a začať deň plný hudobných zážitkov. Sziget má vlastnú mobilnú aplikáciu, ktorá je úplne super, keďže vám pomôže zaznačiť si všetky koncerty, ktoré chcete vidieť. Verte, že je ich naozaj veľa a preto je konkrétny plán veľmi dôležitý. Na Szigete hrá hudba cca od 10:00 každý deň. Najaktívnejší je stage európskej hudby, ktorý propaguje lokálnych umelcov.

Takmer každá krajina Európy je tu zastúpená aspoň jedným umelcom – za nás to bola Celeste Buckingham s King Shaolin. Dokopy na ostrove počas festivalu mohlo byť aj 700 000 ľudí. Presný počet sa však nedozvieme, pretože to závisí od lístkov. Niektorí prišli na celý týždeň, niektorí na pár dní a niektorí len na jedného headlinera – čiže na jednu noc.

V ten deň sme toho museli stihnúť naozaj veľa. Podvečer hrali na hlavnom stagei Years & Years, uvoľnený synth pop, ktorý sa pred dvomi rokmi na Szigete ukázal vtedy v ešte v A38. Vraví sa, že umelci, ktorí sa pri hraní v A38 obzvlášť v očiach publika a organizátorov blysnú, o pár rokov na to vystúpia na hlavnom stagei. Sziget predsa len funguje od roku 1993, takže organizátori určite vedia, čo robia. Years & Years sa v roku 2015 preslávili skladbou „King“, ktorá ich vyhupla na strop hudobných rebríčkov. Odvtedy títo Briti bombardujú hitparády a festivaly svojim kvalitným popom.

V nedeľu 11teho augusta bol pre mnohých hlavným headlinerom Post Malone. Tento raper novej scény je sviežim a veľmi príjemným zjavom, čo sa nám potvrdilo aj na Szigete. Jeho hudba a prejav je veľmi úprimná, ako k samému sebe, tak aj k poslucháčom. Na nič sa nehrá a jeho koncert napriek tisíckam ľudí pod stageom pôsobil ako odohraný vo vašej obývačke.

Post Malone sa prejavil ako veľký umelec s ešte väčšou dušou, ktorého ocenia aj poslucháči, ktorým hip hop nie je najbližší. Odozva publika bola absolútna – vpredu to vrelo, vzadu ľudia taktiež neostávali chladní. Fenoménom tejto doby pre mňa je rap mosh. Moshovanie na rap – pri Postovi to ale chápem, jeho hudba a prednes boli tak kvalitnými, že človek sa jednoducho neudrží a hudba ho ovládne. Jeho koncert trval cca hodinu a pol. S flegmatickou ľahkosťou, ale šarmom sebe vlastným nám predstavil veselé i smutné skladby, i pár infantilných. Skvelé na ňom je, že sa neberie príliš vážne a tento element búra pretvárku dnešného hip hopu. Jeho vystúpenie bolo jedno z najlepších, aké sme na Szigete videli.

Od neho sme sa ale ponáhľali do A38 na Jungle. Je to moderný anglický soul s prvkami funky a celé to znie ako šťastný soundtrack ku hre GTA Vice City. Ich hudbu asi najlepšie vyjadruje grafika na prednej blane bubeníkovho kopáku – žltá pláž s usmievajúcim sa slniečkom. Jungle presvietili nočný Sziget a každému bolo hneď o čosi teplejšie. Ich hudba bola okúzľujúco exotická a optimistická – pričom sa počúvala veľmi ľahko a hudobníci výborne spolupracovali s publikom. Či už snedé vokalistky, alebo klávesáci, každý vokál vniesol do hudby niečo iné a výsledkom bolo jedno z nejlepších vystúpení na Szigete, ktoré si nielen my budeme ešte dlho pamätať.

Do rána ďalej hrali dve stage s výhradne elektronickou hudbou – či už Samsung Collosseum stage, alebo Bacardí arena. Ak ste jedným z tých, čo vo dne spia a v noci žijú, tu sa nudiť nebudete. Sziget ponúka pestrú škálu elektronických umelcov, ktorých žánre siahajú od deep housu až do techna. Tieto stage neboli jediné, ktoré hrali do skorého rána. Stage vedľa ktorého sme sa utáborili my sa volal Ibis Europe stage – ako sme spomínali, vo dne ponúkal hudbu rôznych Európskych umelcov od hip hopu, cez indie až po alt rock.

Ďalej boli do rána nažive aj ďalšie stage, ponúkajúcu maďarskú hudbu a etnickú alternatívu – hral tu napríklad aj klezmer. Zaujímavým bol Volt stage, ktorý prezentoval umelcov s rockovým zameraním, a teda adeptov pre rockový festival Volt. Celkovo bolo na Szigete toľko rôznych autonómnych území, že sa to takmer nedá spočítať. Nikdy neviete, či sa miesto kde cez deň čakáte v rade na pivo, alebo jedlo, v noci nepremení na stage – boli rozosiate po celom festivale.

Atrakcie

Ďalším zaujímavým úkazom bol cirkus. Veľká škoda, že sme ho našli až v posledný deň festivalu, pretože tam vládla krásna atmosféra a bolo na čo nielen pozerať, ale aj sa zapájať. Či šlo o vyrobenie čo najväčšieho hluku pri triafaní loptičiek do kuchynského náčinia, alebo veštiareň, mali ste tu hodiny čo robiť. Nevinná a pekná zábava – tá bola na ostrove bohémstva celkom osviežujúca.

Ďalej ste tu mohli nájsť stany venované histórii Maďarska, náučné stany – ľudské telo, história bauhausu (aj s prehliadkou prostredníctvom virtuálnej reality), menšie stage venované šlágrom a populárnym piesňam 90tych a nultých rokov a osviežiť ste sa mohli na pláži na jednom z prístupných brehov ostrova. Sziget pláž bola kúskom exotického raja na ostrove na Dunaji. Mohli ste si so sebou zobrať drink a len tak leňošiť posadení vo vode. Ďalšou atrakciou bolo napríklad Luminarium, ktoré na Sziget priniesla minerálna voda Jana. Predstavte si svet bublín a svetiel, v ktorom sa prechádzate. Stratíte pojem o priestore a čase a to si myslím, k Szigetu patrí.

Taktiež veľmi zaujímavým areálom bol XS Land. V tomto areáli ste si na vlastné oči, ruky a nohy mohli vyskúšať aké je to byť človekom so znevýhodnením, alebo zdravotným postihnutím. Či už to bola prekážková dráha, ktorú ste mali prejsť na vozíku, basketball v invalidných vozíkoch, alebo slepecká dráha, či lezecká stena so zaviazanými očami. Nič z toho nebolo ľahké, isté ale je, že mnohých tieto atrakcie naučili rešpektu k tým menej šťastlivým. Dá sa povedať, že na každom kroku bolo niečo, čo je schopné vás očariť.

Neviditeľná ruka Szigetu sa stále stará o vašu zábavu. Stena „Before I die“ bola vytvorená známou umelkyňou Candy Chang, ktorá týmto spôsobom núka ľuďom odvahu napísať svetu svoje tajné želania a túžby, ktoré si chcú splniť pred tým ako sa z tohto sveta odoberú. Bolo veľmi zaujímavé čítať všetky tie rozdielne priania – niektoré vtipné, niektoré dojímavé. Ak sa od tejto steny posunieme o kúsok ďalej, nájdeme obrovskú kopulu.

Fulldome je obrovská širokoúhla zážitková plne krytá 360 stupňová premietačka. Veľa prídavných mien? Toto miesto si ich zaslúži. Nie je to 3D kino, je to ako letieť raketoplánom. Najlepšie zážitky boli často tie nočné. Vtedy Sziget naozaj žil a v plnej sile sa ukazovala nátura ľudí a krása atrakcií a hudby.

Niekedy vám už ale ľudia šli skutočne na nervy a niekedy..viete, bez nich to jednoducho nejde. Pri tom, že nás tam bolo niekoľko sto tisíc, človek vôbec nemá dojem že je v obrovskom dave. Teda okrem čakania na headlinerov a samozrejme pri ich koncertoch. Vtedy so zaľudnenosťou treba jednoducho rátať.

Atrakcií bolo na Szigete ešte oveľa viac, no ak by som mal napísať o každej jednej, do ruky by ste zrejme dostali malú knižku. Presuňme sa teda k hlavným dojmom z hudby.

(pokračovanie nabudúce)