8.6 C
Slovakia
štvrtok, 2 júla, 2020
Home Reporty Dobová hudba na dobových nástrojoch – Bratislava Mozart Festival 2019

Dobová hudba na dobových nástrojoch – Bratislava Mozart Festival 2019

Requiem 2019 / foto Tomáš Kuša
Requiem 2019 / foto Tomáš Kuša

Po šiestykrát rozozvučal významné miesta bratislavského života hudbou salzburského génia, na ktorého nadväzovali nielen jeho súčasníci, ale aj nasledovatelia. Bratislava Mozart Festival ponúkol tento rok štyri koncerty, na ktorých sa predstavili špičkoví domáci aj zahraniční umelci.

Šarm a noblesa, ktorú dával najavo, ale aj provokatívnosť a rebélia, bez ktorej sa neobišlo žiadne jeho angažmán. Možno preto ho máme tak radi, lebo svoj nadľudský talent korigoval ľudskými omylmi a chybami. W.A. Mozart mal svoje slabosti, no pre umenie sa dokázal odovzdať celým svojím bytím. S Mozartom nekončila iba jedna hudobná epocha, začala ním aj nová éra nezávislého hudobného umelca. S tým sa však začal aj proces budovania kultu okolo jeho osobnosti, ktorý nie vždy podsúva správne informácie, bulvarizuje a zovšeobecňuje. Našťastie, Bratislava Mozart Festival pristupuje k Mozartovej tvorbe s maximálnou serióznosťou – od výberu repertoáru, naštudovaniu, interpretáciu, zvoleniu dobových nástrojov až k voľbe zaujímavých koncertných priestorov, ktoré obohacovali a dodnes obohacujú hudobný život v našom hlavnom meste.

Festival už tradične v Katedrále sv. Martina otvorila zádušná omša Requiem v podaní Sólistov Salzberger Konzertgesellschaft. Od tohto majestátneho priestoru sa prešlo ku komornejším miestam. Festival si za primárny cieľ dáva predstaviť tvorbu Mozarta a jeho súčasníkov a nasledovateľov. Pri príležitosti 200. výročia od úmrtia Juraja Družeckého, obľúbeného skladateľa na šľachtických dvoroch, si organizátori zvolili jeho hobojové kvartetá, ktoré priam lákali na konfrontáciu s obdobným Mozartovým opusom. Družecký počas života vydal deväť hobojových kvartet, pričom na festivale zaznelo Kvarteto D dur pre hoboj a sláčikové trio, ktoré hoboj uviedlo ako sólový aj sprievodný nástroj. Priezračne čistá harmónia a v nej ľahko rozpoznateľné aj inokedy strácajúce sa violončelo v súzvuku sláčikov, nesená nemeckým súborom Grundmann-Quartett pod vedením holandského hobojistu Eduarda Weslyho. Nebolo to prvý ani poslednýkrát, kedy bolo možné počuť interpretáciu na historických nástrojoch. Je to špecialitou, ktorou sa Bratislava Mozart Festival snaží identifikovať od iných festivalov.

Emancipáciu od dychov prešla do ďalšej kompozície Sláčikové trio č. 2 G dur od Johanna Nepomuka Hummela – výrazného predstaviteľa hudobného klasicizmu inšpirovaného mozartovskou melodickou eleganciou a harmonickým glancom. Bratislavský rodák, ktorý mal tú česť byť Mozartovým žiakom, nechal klasicizmus prepliesť s novou epochou, v durových a molových vzťahoch, medzi jasnosťou sláčikov s tmavším zvukovým odtieňom violončela.  Čo ho spája s Mozartom je hlavne rozpoznateľnosť melódií a jej netriviálne vedenie v intervalových skokoch. Táto iskra prameniaca zo sebavedomého vystúpenia súboru preskočila aj na záverečné Lovecké kvarteto B dur, ktoré Mozart v klasicistickom ponímaní venoval ako poctu svojmu priateľovi Josephovi Haydnovi – v úprave umeleckého vedúceho a hobojistu Eduarda Weslyho.

Brämerova kúria je sídlom Hudobné múzea SNM, kde na treťom festivalovom koncerte Máte radi Brahmsa? Mozartovské reminiscencie, bolo už podľa názvu badateľná snaha ukázať ako mozartovský esprit zanechal dojem v ďalších nasledovateľoch.  Aj v tých kompozičných princípoch, kde mu chceli zľahčiť jeho postavenie síce ako nepopierateľného génia, no prekonaného beethovenovskou invenciou. Práve J. Brahms patril k Mozartovým veľkým obdivovateľom. Bol komponistom, ktorý nestaval prítomnosť bez základov z minulosti, a nebol ani popieračom tradícií a fanatickým propagátorom novej hudby ako niektorí jeho kritici. Širokú žánrovú paletu na sklonku života ešte vyfarbil dvomi klarinetovými sonátami – Sonáta f mol a Sonáta Es dur. Nebyť toho, že Brahms naživo počul Richarda Mühlfelda hrať na klarinete, tak by sme zostali ochudobnení o tieto živelné skladby plné virtuóznych aj lyrických pasáží. Dobové nesmelé uvádzanie oboch sonát sa nakoniec premenilo na repertoárovú klasiku.

Do dialógu vstúpil Róbert Šebesta s historickým klarinetom zn. Bertholda a Ladislav Fančovič na historickom klavíri zn. Bluttner – teda s nástrojmi s iným ladením, než na aké sme dnes zvyknutí. R. Šebesta dopredu publikum upozornil, že mal s naštudovaním nemalé ťažkosti, ale až na malé zaváhanie pri artikulácii, to nebolo skoro postrehnuteľné. Skôr ho prezradila badateľná únava po koncerte. V interpretácii oboch slovenských umelcov vynikla spevnosť oboch diel aj pevnosť klasicistickej formy, čo sa podarilo iba v úzkosti inštrumentácie a farebného kontrastu medzi klavírom a klarinetom. Róbert Šebesta si ako zarytý priaznivec historických nástrojov a prirodzeného ladenia zaslúži obdiv za to, ako presne nasleduje stopy z minulosti.

Záverečným vyvrcholením šiesteho ročníka Bratislava Mozart Festival bol koncert Gran Partita v podaní trinásťčlenného festivalového súboru Schöllnast consort (hobojisti Alfredo Bernardini, Gabriel Grãmesc, klarinetisti Róbert Šebesta, Herbert Faltynek, fagotisti Katherine Mandl, Andrea Skala, hráči na basetový roh Igor Františák, Giulia Zannin, hráči na invenčný roh Krzysztof Białasik, Tomáš Horkavý, Juraj Ofúkaný, Branislav Hóz a kontrabasista Ján Krigovský).

Hudobníci predstavili dielo, ktoré v sebe skĺbi Mozartove najvýraznejšie postupy v oblasti inštrumentácie, harmónie, spájania melodických postupov aj atmosféru doby. Jej ľahkosť je rozpoznateľná už pri prvých rytmizovaných spojeniach hobojov a klarinetov. Hnaná dopredu tanečným tempom v nezabudnuteľnom polyfonickom prepletaní a pulzovaní, či preskupovaní nástrojových dvojíc, trojíc, štvoríc, výsledkom čoho je kompozícia, ktorou chcel Mozart zvýrazniť zvukovú farebnosť dychov. Festivalový súbor má tú nevýhodu, že má len obmedzený čas na nacvičenie. Preto sa nehnali hneď za výsledkom, ale trpezlivo vyčkávali, aby ho mohli vyladiť do krásneho súzvuku zdobiaceho celý festival. Organizátori ho symbolicky venovali nedávno zosnulému muzikológovi Pavlovi Polákovi, ktorý stál pri zrode Mozartových dní, ktorým je BMF priamym nasledovateľom. A treba podotknúť, že viac než len dôstojným pokračovateľom.

Bratislava Mozart Festival organizuje Spoločnosť Theodora Lotza, o.z. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Hudobný fond.

autor: Daniel Hevier ml.; fotografie: Tomáš Kuša; Bratislava Mozart Festival 2019; 25.10-10.11.2019; Bratislava