8.6 C
Slovakia
piatok, 25 septembra, 2020
Home Reporty Dvadsať nezabudnuteľných okamihov dvadsiatej Pohody

Dvadsať nezabudnuteľných okamihov dvadsiatej Pohody

POHODA (102)

S nedeľňajším vítaním slnka sa skončila jubilejná dvadsiata Pohoda. Bola neopakovateľná a bohatá na mnoho výnimočných zážitkov, z ktorých vám prinášame vyselektovaných dvadsať nezabudnuteľných momentov a udalostí.

01) Ženský element – Asi nikdy vo svojej histórii nemala Pohoda pohromade také výrazné a rozmanité ženské osobnosti ako tento rok. PJ Harvey so zádumčivými príbehmi obklopená takou hviezdnou kapelou, že minimálne John Parish či Mick Harvey by boli so svojimi sólovými projektmi ďalšími veľkými menami v programe, energická Hollie Cook, ktorá dokázala, že nie je iba dcérou známeho otca (bubeníka Sex Pistols – Paula Cooka), nekompromisné techno od ruskej producentky Niny Kravitz, ešte odvážnejšie spájanie na prvý pohľad nesúrodých žánrov a inšpirácií britskej skladateľky Anny Meredith, pesničkárstvo funkovej Xenii Rubinos i krehkej Yael Shoshana Cohenovej, vedúcej izraelskej kapely Lola Marsch, zabávačstvo Róisín Murphy, ktorá dokázala i v komplikovanejšej tanečnej hudbe priniesť osviežujúce momenty a v neposlednom rade vlastne i Matia – ženský element transgenderného umelca B-Complexa.

PJ Harvey – live at Pohoda 2016

02) Michal Kaščák – Riaditeľa tvár Pohody, veľká osobnosť a inšpirátor. Michal Kaščák na tlačovkách tvrdí, že nerád sa do festivalu zapája ako umelec, keďže neustále rozmýšľa a bdie nad svojimi dvoma bábätkami Pohodou a Pohodou. Dvadsiaty ročník však strhol aj jeho a Michal sa predviedol ako dídžej so setom MK Selectrion, do ktorého povyberal to najzaujímavejšie, čo za dvadsať rokov ponúkol festival, ako klasický interpret s Komorným orchestrom mesta Trenčín, keď si zaspomínal na svoje dávne lekcie huslí, i ako garážový muzikant s projektom Vydrapená Bužírka Punk System a v neposlednom rade ako vzácny človek, ktorý prináša radosť a pohodu.

03) Ľudia – Tí boli všade. Schovať sa pred tridsaťtisícovým davom nie je jednoduché a po pár strávených chvíľach na trenčianskom letisku potom už ani netúžite. Dojemné stretnutia, kamarátske pozdravy, priateľské gestá, prejavy gentlemanstva, tolerancie a solidarity. Iste nie všetky situácie mohli dopadnúť takto, pretože tam kde je veľa ľudí musí zákonite prichádzať aj ku konfliktom. Ale Pohoda je z našich podujatí asi najbližšie k prejavom rešpektu a empatií k tým druhým.

04) Kušnierik Café – Jurajovo srdce dotĺklo na Islande, ale navždy bude jeho pulz pulzovať na festivale, ktorý tak miloval. Kaviareň, či skôr spoločenský klub bolo miestom dojímavých spomienok i vzácnych okamžikov. Tajné koncerty, dobré jedlo,  kvalitné nápoje a spomienka na vzácneho človeka.

05) Sigur Rós – A s menom Juraja Kušnierika sa ešte spájal aj koncert jeho obľúbenej skupiny, Islanďanov Sigur Rós. Juraj sa dlho snažil túto kapelu priviesť na Pohodu a deň pred jeho smrťou hudobníci pozvanie prijali. Jón Þór Birgisson, Georg Hólm a Orri Páll Dýrason uvrhli celé publikum do krásneho sna z ktorého sa nechcelo zobudiť. A či už ste pozerali na veľkoplošnú projekciu, alebo ste mali zatvorené oči, pred vami sa odohrával príbeh, ktorý by sa Jurajovi veľmi páčil.

06) The Tap Tap a Mbongwana Star – Hendikepovaní umelci môžu budiť súcit, ale v prípade muzikantov z Jedličkovho ústavu a afrických vozičkárov Coco Ngambali a Théo Ntsituvuidi tvoriacich gro kapely Mbongwana Star prevažuje skôr obdiv k ich talentu. Tí prví chytili za srdce humorom, prepracovanými aranžmánmi a súzvukom a tí druhí zase precítenými piesňami idúcimi až na koreň africkej piesne.

The Tap Tap – live at Pohoda 2016

07) The Vacinness – Tento rok bolo gitaroviek pomenej, no kvantitu nahradila kvalita v podobe londýnskeho tria The Vaciness. Pomalšia verzia The Ramones ukázala bohaté melodické nápady i pekne do seba zapadajúce vokály.

08) Shibusa Shirazu Orchestra – Kto nepoznal ich tvorbu, tak mohol začiatku na nich tento japonský orchester pôsobiť ako hudobná verzia Takešiho hradu. Bizarné kostýmy, ešte kurióznejšie rekvizity, za ktorými však bola premyslená koncepcia spájajúca rôzne druhy umenia. Tanec, hudba, divadlo a performance zabelené do zábavného a umeleckého koncertu.

09) Jambinai – Objavom tohtoročnej Pohody bola kórejská formácia Jambinai. Tá predviedla strhujúcu hudobnú drámu, gradujúci minimalizmus ktorého sa neviete nabažiť a pocit, že chcete do ľudovej kórejskej hudby ešte hlbšie preniknúť.

10) Janáčková Filharmonie – Súbory vážnej hudby sú neodmysliteľnou súčasťou Pohody. Už sme tu mali kde čo, a tento krát prišili “Janáčkovci” z Ostravy, aby predniesli kompozície českých majstrov i špeciálny kus od Iľju Zeljenku. Rozbúrená Vltava, hravá Humoreska, optimistické Fantastické scherzo, svetský Karneval i emotívna Musica slovaca. Po odohraní hodinového koncertu sa filharmonici neodobrali domov, ale po chvíľke oddychu ešte sprevádzali kapelu Zrní.

11) Odkaz lásky – Niekedy si človek asi neuvedomí, čo v záchvate slepého hnevu a nenávisti vypustí z úst, ale člen parlamentu a verejne známa osobnosť, by si mal veľmi dobre rozmyslieť čo vraví. Na slová Borisa Kollára sa dalo reagovať všelijakými možnými spôsobmi, ale iniciatíva Kiss 4 Boris Matúša Lenického, alias B-Complexa, alias Matia, bola vtipná, originálna a hlavne neurážajúca.

12) The Prodigy – Žiadne náznaky únavy, ani vyčerpania. Prodigy nie je retro záležitosť, ale doteraz nevybúrená agresia. Po jedenástich rokoch opäť na Pohode, po jedenástich rokoch opäť nezabudnuteľný zážitok. A okamžite túžba mnohých, aby sa sem čoskoro vrátili.

13) Astronautalis – Angažované posolstvo sa objavovalo u mnohých hudobníkov. V súčasnej dobe nemožno odvracať pohľad iba na bankový účet a spievať len o hedonistických slastiach. Hudba vie a musí upozorňovať na nespravodlivosť, ktorá sa tu odohráva. A niekedy stačí si iba všímať svet, v ktorom žijeme, podobne ako to robí raper Astronautalis, ktorého výraz miestami silno pripomínal prvotné Eminevovo obdobie.

14) Antifašizmus – Odkaz slovenského štátu už nie je iba sentimentálnou spomienkou pomätencov a starých prisluhovačov zvráteného režimu, ale temná realita. Hrozba nad neznámym zatemnila mozog aj tým dobrým, Európa podlieha hystérii a hnedý mor sa valí spolu s hnisajúcimi korupčnými škandálmi. Na trenčianskom letisku sa konali mnohé verejné diskusie i súkromné rozhovory, v ktorých sa apelovalo na väčšiu všímavosť. História sa totiž rada opakuje. Fedor Gál, Mišo Kaščák, Datra, David Koller, VecWalter Schnitzelsson a mnohí ďalší vyjadrili svoj jasný a hlasný nesúhlas.

15) Digital 21 + Stefan Olsdal – Jeden z najlepších koncertov tohtoročnej Pohody mal v sebe všetky do seba zapadajúce hudobné zložky a ukázal, že elektronika nie je iba bezduchým privolávaním rytmického hrmotania a tranzu. Silné nápady a motívy rozvíjal Stefan Olsdal, člen kultových Placebo, a Miguel López Mora v analógových slučkách za sprievodu sláčikového kvarteta. Ambientné plochy miestami spomalili až tak, že mnohí diváci boli presvedčení o výpadku zvuku, ale ten sa vyvíjal zo skoro ticha až do veľkého tresku.

Digital 21 + Stefan Olsdal – Rebellion

16) Vítanie slnka – La3no Cubano i Vrbovskí Víťazi privítali vychádzajúce slnko a s ním i ďalší festivalový deň. Nájsť o piatej ráno vedľa seba úsmevy namiesto stresujúceho, náhliaceho sa Slováka bolo neskutočné a dalo podnet na zamyslenie, či namiesto každodenného stresu by sme sa nemali radčej radovať z každého nového okamžiku.

17) Slovenská hudba – Nebolo jej síce veľa, veď celoročne ju máme viac než dosť a na Pohodu sa chodí predovšetkým objavovať nepoznané, ale aj na mieste mnohí zistili, že slovenskú hudbu vlastne ani nepoznajú. Tú úprimnú, nehrajúcu iba kvôli priestoru v étere. A na špeciálnej listening session ju počúvali a hodnotili renomovaní odborníci zo zahraničia a zhodli sa, že The Ills majú svetový zvuk, s ktorým by sa mohli presadiť aj v zahraničí, a vlastne sa tak už i deje, čoho dôkazom je ich účasť na prestížnom islandskom festivale Icelandic Airways.

18) Garáž – Začiatky skoro každej  kapely sa viažu na garáž. Toto miesto plné muzikantskej alchýmie je popretkávané väčšinou tými najsviežejšími nápadmi, ambíciami, utužovaním a občas aj rozpadmi kamarátskych vzťahov. Na Pohode vyrástol najmenší stage, kde sa po výbere jej kurátora Štefana Vandalu predstavili väčšinou kapely s trenčianskeho regiónu. Scénu uzatvoril Pištov ČAD a iba potvrdil, že metal si svoje miesto na Pohode zastane.

19) Hańba! – Sympatickí Poliaci priniesli okrem mystifikácie s príbehom okolo krakovských ulíc aj kus histórie. Dravý punkový klezmer zhudobňuje básne poľských spisovateľov, ukazuje atmosféru povojnového Poľska a poukazuje na súčasné problémy v poľskej spoločnosti. Ani výpadok prúdu ich nezaskočil a pouličný karneval zasadený na väčšiu scénu vytvoril tú správnu chemickú reakciu medzi hudobníkmi a publikom.

20) Oslavy – Za dvadsiatimi rokmi Pohody stojí neuveriteľný príbeh ako sa z provinčného festivalu bez provinčnej vízie stalo jedno z najkreatívnejších svetových podujatí. Organizátori sa snažia každý rok prinášať nové nápady a vylepšenia, odstraňovať chyby, vďaka čomu bol tento ročník takmer bezproblémový. A keď všetko šliape ako dobre namazaný stroj, tak je aj na mieste chvíľku sa zastaviť, zbilancovať, oslavovať a postaviť sa pred ďalšiu budúcnosť. Všetko naznačuje tomu, že aj o dvanásť mesiacov sa stretneme v tak hojnom počte, keďže na najsilnejšom ročníku v histórii festivalu si kúpilo permanentky na ďalší rok 3 500 ľudí.