8.6 C
Slovakia
štvrtok, 2 apríla, 2020
Home Reporty Herbie Hancock ako mentor a nestarnúca legenda

Herbie Hancock ako mentor a nestarnúca legenda

Herbie Hancock
Herbie Hancock

Herbie Hancock po dvoch rokoch znovu zavítal do Prahy. Tentokrát vystúpil v čerstvo otvorenej sále O2 Universum. Tá sa zvnútra skoro nedá rozpoznať od Forum Karlín, v ktorom hral naposledy. Prekvapenému a na chvíľu zaskočenému hudobníkov publikum potvrdilo, že v tejto koncertnej sále ešte neúčinkoval.

Zdá sa, že Herbie Hancock nestarne, len omladzuje svoju hudbu mentorovaním mladšej generácie. Nerobí to až na spôsob Petra Lipu, ktorý sa obkolesil iba mladými muzikantmi. Hancock, ktorý budúci rok dovŕši osemdesiat rokov, má okolo seba dvoch vyzretých hudobníkov – gitarista a vokalista Lionel Louke a basgitarista James Genus, a dvoch mládežníkov – flautistku a vokalistku Elenu Ayodele a perkusionistu Justina Tysona. Grandmaster jazzového klavíra si začal užívať koncerty z inej role, než na akú sme boli pri ňom zvyknutý – z priečelia svojho piana a syntetizátora, pozorne sledujúc výkony svojich spoluhráčov. Je záslužné, keď starší kolega, navyše s takým hviezdnym statusom, akým sa Herbie Hancock pýši, dopraje vyniknúť a vyrásť ďalšiemu jazzovému pokoleniu.

Predstavil ich nasledovne – James Genus je človek, hudobník, ktorý sa znovu zrodí na každom koncerte, je nepredvídateľný a pozná asi sedem štýlov hrania na basu – Lionel Louke nie je len jeden človek, ale je v ňom aspoň päť ľudí a vôbec netušíme, odkiaľ sa v ňom okrem skvelého hlasu berie ten talent na beatbox – Elena Ayodele vychádza z novej jazzovej školy, ktorá dáva tejto hudbe iný rozmer – a nakoniec predstavil bubeníka Justina Tysona, ktorého si „zapožičal“ od Roberta Glaspera.

A treba hneď podotknúť, že tieto mená ešte viac zarezonovali pri ich sólach, ktoré sa rozliehali priestorom O2 Universum. Mimochodom, táto sála, hoci je evidentné, že nemá charakter jazzového klubu, má kvalitnú akustiku. Vysoké tóny klavíra sa neodrážali od stien ako stratené vlny, ani nezanikali v priestore, ale rozliehali sa k publiku – rovnako aj z Hancocovho „keytaru“. Ten si Herbie na seba navliekol na konci koncertu, za čo si vyslúžil neutíchajúci aplauz.

Vklad Herbieho Hancocka na vývoj jazzovej hudby je nepopierateľný. O to viac teší, že neskončil a stále pokračuje pri skvelých živých vystúpeniach.

autor: Martin Kiss; interpret: Herbie Hancock & Band; 09.11.2019; O2 Universum, Praha

- Advertisment -