8.6 C
Slovakia
piatok, 25 septembra, 2020
Home Reporty Magický rituál s Dead Can Dance

Magický rituál s Dead Can Dance

autor: Daniel Hevier ml.; interpret: Dead Can Dance; David Kuckhermann; 24.06.2019; Kongresové centrum, Praha

Na podobný typ koncertov si ľudia kupujú lístok aj pol roka dopredu. Kto zaváhal, pravdepodobne prišiel o koncert roka. Totiž do Prahy chodí už kde kto, ale na vzácne splynutie Brendana Perryho a Lisy Gerrard prišli fanúšikovia z celého sveta.

Nie v chráme, ani na zrúcaninách hradu Devín, o ktorý sa tak snažil slovenský promotér, ale v kongresovom centre. Budú tieto kulisy stačiť? Otázka, na ktorú si odpovedali mnohí, keď sa dozvedeli, že Lisa Gerrard a Brendan Perry vystúpia na tomto mieste. Hudba Dead Can Dance nemusí všade vyniknúť. Našťastie to nebol prípad ich pražského koncertu v Kongresovom centre, odkiaľ je krásny výhľad a divák má v ňom komfort aj dobrý zvuk.

Celkovo sú kapely z ďalekej Austrálie vzácnym exportom, hoci taký Nick Cave je v Európe pomerne častým hosťom. Dead Can Dance sa usadili v Londýn, kde sa ich púštny magický realizmus zmiešal s keltskými koreňmi Bryana Perryho.

Kapela si zvolila na úvod koncertu zaujímavý postup. Hoci by si bez predskokana vystačili, vybrali si na vyladenie atmosféry člena svojej koncertnej zostavy Davida Kuckhermanna, ktorý zahral na nástroji PanArt Hang z rodiny hang drumových nástrojov. Nádherne klenuté melódie k sebe tlačili rytmické aj melodické prvky. Zaplnili priestor, pričom to nebolo iba vyplnenie času, ale skutočná príprava k hlavnému číslu večera.

Nešlo ani o prvok náhody, veď David s kapelou spolupracoval aj na piesňach z ich predposledného albumu Anastasis. Dead Can Dance sa však na tomto turné sústredili na svoje staršie obdobie. Z minuloročného Dionysus zahrali Dance of the Bacchantes a väčšiu pozornosť venovali doskám Within the Realm of a Dying Sun a Spleen and Ideal.

Dead Can Dance – Mesmerism

Viac ako tridsať rokov staré skladby stále k sebe priťahujú zvláštnou magickou hudbou, ktorá plynulo prechádza celým svetom a je v nej možné počuť nápevy írskych, balkánskych a arabských melódií. Takisto stredoveké chorály a ozveny z Egyptskej knihy mŕtvych. Anubis, Cháron, Lazar a ich piesne mŕtvych podané cez uhrančivý soprán Lisy a sýty barytón Brendana. Do hlasov tejto osudovej dvojice akoby prenikol celý západný aj východný svet s tisícročným mystériom posmrtného života.

Na tvorbu Dead Can Dance sa dá nazerať cez dvojitú prizmu: vokálnu a inštrumentálnu. Tieto dve zložky splývajú, ale zároveň sa od seba aj oddeľujú. Najmä v častiach, kedy spoločne spieva Brendan a Lisa. Kapela využíva šesťčlenný komorný ansámbel, pričom Brendana striedajúceho elektrickú gitaru s gréckym nástrojom buziki dopĺňala Lisa s jej čínskym cimbalom yang-ch’in. Medzi nástrojmi aj hlasmi sa vnášalo napätie, tíšenie aj gradovanie, ktoré vyústilo najmä do skvelo interpretovanej skladby Amnesia.

Dead Can Dance – Amnesia

Po dvoch hodinách prišlo k rozpamätaniu a pozvoľnému uvedomeniu si, čoho sme boli vlastne svedkom. Uvoľnená myseľ aj oddýchnuté telo sa začalo prebúdzať z letargie, aby si ešte dvakrát vypýtalo predĺženie tohto zážitku. Štyri prídavkové skladby uzatvorili putovanie po nejasnej stope posmrtného života.