8.6 C
Slovakia
nedeľa, 29 novembra, 2020
Home Reporty Metronome – festival na ktorom nepotrebujete spacák ani karimatku

Metronome – festival na ktorom nepotrebujete spacák ani karimatku

autor: Daniel Hevier ml.; foto: Dávid Majerský; Metronome Festival 2019; 21.-22.06.2019; Holešovice, Praha

Cez deň sa prechádzať historickými uličkami a v noci sa vyblázniť na hudobných koncertoch? Zažiť festivalovú atmosféru, ale nepodstupovať tortúru spania pod holým nebom? Kompromis, ktorý prináša mestský festival Metronome.

Metronome je typ mestského festivalu určený hlavne pre pražských návštevníkov. Tí z okolitých miest či z cudziny vedia prespať v pripravenom stanovom mestečku, no takisto využiť všetky výhody, ktoré núka jeho strategická lokalita. Záleží iba od ich preferencií.

Vystupovať v Prahe je pre hudobníkov čoraz prestížnejšia záležitosť. S obľubou tam chodia svetové hviezdy aj zabehnuté kapely. Len pred festivalom a po jeho skončení sa v stovežatej metropole predstavili také mená ako Slayer, Elton John, Phil Collins, Mark Knopfler a mnoho ďalších. Vystúpili tam na svojich sólových koncertoch, účasť podobných hviezd na mestskom festivale by sa nemusela organizátorom vyplatiť. Predsa len konkurovať takým festivalovým mestám ako je Londýn či Barcelona je nesmierne náročné. Už po štvrtýkrát sa to pokúša zmeniť Metronome Festival, ktorý majú na starosti ľudia so skúsenosťami z organizovanie iného mestského festivalu – United Islands.

Výhodou areálu výstaviska Holešovice je relatívna blízkosť do centra mesta a najmä jeho komfort. Osemnásť tisíc ľudí, podľa organizátorov návšteva štvrtého ročníka, nepocítilo zvýšený záujem na radách pri turniketoch ani tlačenice počas koncertov headlinerov. Podujatie sa uskutočnilo pár dní pred jednou z najväčších demonštrácií v histórii Českej republiky. Príjemné a užitočné išli ruka v ruke, veď festivaly sú samo o sebe oslavou slobody. Politický podtext bolo cítiť jemným závanom vždy v tej správnej chvíli, najmä pri vystúpeniach českých interpretov a skupín.

Festival vyzýval na príchod už v skorších hodinách a kolapsy z minulých ročníkov sa preto neopakovali. Návštevníci si tak mohli vychutnať skoré vystúpenie Lenky Dusilovej a najmä koncert britskej kapely Morcheeba, ktorá patrila k predčasným vrcholom festivalu. Pohodové stredné downtempo s odkazmi na psychedelickú fúziu černošskej a belošskej hudby viedla šarmantná Skye Edwards. Neúnavný vokál všemožných farebných odtieňov cez prestávky vypĺňal nonšalantný smiech a bezprostredná komunikácia s publikom aj so spoluhráčmi.

Na uvoľnenú atmosféru nadviazal Pražský výběr. Títo veteráni, ktorí si prešli viacerými hudobnými etapami od jazz rocku až po novú vlnu, zažili už mnoho skvelých koncertov aj mdlejších vystúpení, kedy museli s horším zvukom ustúpiť z pozícii na úkor slávnejších gigantov typu Rolling Stones. Teraz sa ocitli v centre diania a mnohé mladšie ročníky prekvapili. Tí sa teraz pýtajú, kto je Michal Pavlíček, Vilém Čók, Jiří Hrubeš, Klaudius KryšpínMichal Kocáb?

Už pred festivalom vo vtipnej pozvánke ukázali, že nie je medzi nimi žiadne napätie, čo bolo cítiť aj na pohodovej interpretácii, v ktorej sa rock, jazz rock a nová vlna miešala v synkopických rytmoch a v rôznych harmonických zvratoch. Michal Kocáb vravel, že vystúpenie na Metronome je pre kapelu veľkou výzvou oprášiť staršie kúsky. Vraj im to počas skúšania moc nešlo, no naživo sa všetky nedostatky vyladili. Žiadna vyumelkovanosť. Publikum sa tešilo z gitarovej hudby s modernými možnosťami, kde elektronika neslúži iba na výplň, ale má takmer tanečný charakter. Postaral sa o to špeciálny hosť – DJ Rockstar, ktorý aranžmánom dopomohol obliecť si nový kabát.

Spoločenský apel na blížiace sa tridsiate výročie Nežnej revolúcie nadviazala aj výstava Gitary proti totalite. Práve naši českí bratia sa hudbou bránili voči politickej moci silnejšie než tomu bolo u nás. Silne zapustené korene undergroundu nepustia.

Pražský výběr – Metronome Festival 2019

Veľkým sklamaním bolo koncertné vystúpenie „zlého chlapca“ Liama Gallaghera. Bez šťavy, bez energie. To, že sa rokmi jeho prejav nemení, asi nikoho neprekvapuje. Ak kedysi stačilo, aby s rukami za chrbtom sa intonačne trafil do pár tónov, dnes už nie ani to. V tom hlase sa vytratila aj posledná iskra vzdoru britpopu. Navyše české publikum (a ukázalo sa na Pohode, že ani to slovenské) nemá k pokračovaniu línie od The Beatles, The Who, The Smiths až po The Jam, citový vzťah ani patričný lokálpatriotizmus. Čo môže silno vyznieť na britskej pôde napríklad na slávnom Glastonbury, kde patril tento rok k headlinerom, nemusí zapadnúť do festivalového kontextu. Ľudí pritiahol, hoci prejavu Stinga či Iggyho Poppa z predchádzajúcich ročníkov konkurovať nemohol.

O väčší príval energie sa v ten večer postaral jeho rodák DJ Danny Howard. Ešte donedávna zvykol pracovať pri rozhlasovom pulte ako spíker a kronikár elektronickej hudby. Dnes ju sám produkuje a jeho sety patria k tomu lepšiemu nadpriemeru súčasnej elektroniky.

Podľa odoziev na tohtoročnú dramaturgiu Metronomu sa ukázalo, že ľudia sa najviac chytali na bezstarostnú tvorbu, v ktorej bola cítiť úprimná radosť z hudby a rôznorodosť. Druhý deň takto zasvietila britská neosoulová kapela Jungle s funkovou rytmikou a priezračnou harmóniou, v ktorej má každý z ôsmich hlasov svoje dôležité miesto. 

K ďalším vrcholom patril koncert Anny Calvi, ktorá prišla do Prahy priamo z austrálskeho turné. Hoci počas rozhovoru pôsobila unaveným až zakríknutým dojmom, na pódiu nastavila svoju druhú tvár. Tá je poháňaná hendrixovskými sólami ukotvených v piesňach so silným obsahom aj emocionálnym podtónom – sexualitou búrajúcou rodové stereotypy.

Zaujímavým projektom so slabšou koncovkou sa ukázal byť festivalový projekt Hlasy Svobody, v ktorom české speváčky naprieč generáciami objali slobodu do rôznych piesní. Tie, čo zažili komunistické gniavenie ľudských práv za zatvorenými hranicami ako Monika Načeva a Lenka Filipová, vystriedali tie, čo prežili svoju mladosť tesne pred začlenením Česka do schengenského priestoru ako Bára Poláková, Tereza Černochová Emma Smetana. Situácia v poslednom období ukazuje, že za slobodu treba neustále bojovať. Kolekcii piesní však chýbal dramaturgický spád, ktorý by tomuto okamžiku mohol dodať aj ľudskejšiu podobu.

Hlasy Svobody – Metronome Festival 2019

Nostalgiou zaváňal koncert nemeckej skupiny Kraftwerk. Dodnes jedna z najdôležitejších elektronických skupín, ktorým by dnešní producenti a DJ mali vytesať sochu z hardvéru, si na koncertoch vystačia s analógovými mašinkami a retro vystavanou scénou a 3D projekciou. Sprievodný program festivalu riešil tému vzdelávania a vedy, ku ktorej prehovárajú aj umelci využívajúci najnovšie technológie v umeleckom procese. Istotne by bol zaujímavý príspevok spoluzakladateľa Kraftwerku Ralfa Hüttera a jeho kolegov s dodatkom, že aj chladná vykalkulovanosť môže zabávať.

Okrem hlavných pódií žili aj vedľajšie stage, na ktorých dostala veľký priestor česká klubová scéna na čele s čoraz obľúbenejším Floexom s jeho britským kolegom Tomom Hodgom, zarezonoval aj návrat Khoiby či vystúpenia Ohm Square, WWW, Manon Meurt, John Wolfhooker a nezabudlo sa ani na našich The Ills.

Blízkosť medzi jednotlivými pódiami a nenahustený program vás nenútil ustavične sa niekam náhliť. To ocenil každý pre koho je hudba predovšetkým relaxom a zábavou. V tomto má Metronome výhodu oproti iným festivalom a je dobré, že sa rozvíja každým rokom o ďalší krôčik. Len trpezlivo a pokojne. Inak sa to ani nedá.