8.6 C
Slovakia
pondelok, 21 septembra, 2020
Home Reporty Pohanský metalový večer s Arkonou, Achsarom a Ramchatom

Pohanský metalový večer s Arkonou, Achsarom a Ramchatom

Autor: Martin Saksa; Interpreti: Achsar, Ramchat, Arkona; 30.09.2018; MMC; Bratislava

Nedeľný pohanský metalový večer v bratislavskom MMC v duchu prastarej slovanskej mytológie, kúziel, či bežných radostí a strastí vtedajšieho života zabezpečili dve tuzemské kapely Achsar a Ramchat a hlavná hviezda večera – ruská Arkona.

Ako prvá sa predstavila folk metalová formácia z Levíc – Achsar. Kapela funguje už od roku 2004 a na svojom konte ma 4 demonahrávky a debutový album Septentrionalis z roku 2014. Ich produkcia sa nesie v duchu melodického folk metalu ryznutého extrémnejšími metalovými žánrami. Od začiatku koncertu sa prezentovali na predkapelu výborným hutným zvukom. Chvála zvukárovi!

Predstavili aj horúcu novinku, pieseň Lound and Proud, na ktorej si zahosťoval Tuomas Rounakari z folk metalovej veličiny Korpiklaani a ku ktorej bol natočený aj videoklip. Netreba trikrát hádať, že práve lesný klan z Fínska je ich hlavným inšpiračným zdrojom, i keď v tvrdšom prevedení a bez folkových nástrojov.

Achsar – Loud and Proud

V roku 2013, po odchode z domovskej martinskej skupiny Lunatic Gods, zakladá gitarista, skladateľ a spisovateľ Pavel „Hirax“ Baričák svoju kapelu Ramchat. Tá sa od začiatku prezentuje black/pagan metalom so slovenskými textami o slovanských bohoch a mytológii, pohanstve a celkovo dedičstve starých Slovanov. Minulý rok vydala svoj druhý dlhohrajúci album Nepočaria! a práve piesne z neho (Tak si spomeň, Už nebudeme otroci, Nepočaria!,…) tvorili kostru ich nedeľného setlistu.

Kapela bola odetá v prostých ľudových pracovných košeliach a nohaviciach a rúbala do publika jednu zbesilú pecku za druhou. I keď z hľadiska množstva vlasov jednotlivých jej členov ide asi o najchudobnejšiu metalovú kapelu vôbec (vlasatý headbanging zachraňoval akurát druhý gitarista), nič to nemenilo na skvelom a pôsobivom vystúpení kapely a dokonalej príprave publika na hlavnú hviezdu večera. Záverečná hitovka Mor Ho! rozprúdila celý klub.

Moskovská Arkona patrí už medzi stálicu folk metalovej svetovej scény a vlajkovú loď pagan metalového subžánru. Prvú tretinu ich nedeľného setlistu tvorili piesne z ich posledného tohtoročného albumu Khram, čo som veľmi ocenil, keďže sa jedná o album vskutku vynikajúci. Len škoda, že nedošlo aj na titulnú skladbu, ktorú na turné Khram bežne hrávajú. Ostatné dve tretiny tvorili piesne z ich staršej tvorby, hlavne z albumov Goi, Rode, Goi! (2009) a Slovo (2011).

Arkona – Yarilo

Pri úvodnom intre Mantra, prišla speváčka Máša (Maria Arkhipova) v tme na pódium ako naozajstná striga (nie ako tá z Mrázika). Stojan na mikrofón zdobila veľká lebka rohatca so svietiacimi očami a perkusiami, ktoré hojne využívala. Jej charizma bola taká silná, že som si myslel, že z koncertu odídem minimálne uhranutý, ak nie rovno prekliaty.

Striedanie death metalového growlingu s čistým spevom v štýle ruskej ľudovej hudby, jej pohyb, headbanging a celkovo jej pôsobenie na pódiu ju stavia do pozície najvýraznejšej frontwoman na metalovej scéne a podľa môjho osobného názoru schová do vačku aj toľko preceňovanú kolegyňu Alissu White-Gluz z Arch Enemy.

Aj celkový imidž kapely a scéna pôsobili veľmi účinne a spolu s hudobnou produkciou to celé tvorilo dokonalý celok. Akurát som trochu postrádal druhú gitaru (aspoň na turné), či klávesy, ktoré boli sčasti nahrádzané samplami. Inak to bola metalová show ako sa patrí, ktorú si rozhodne nabudúce nenechajte ujsť.