8.6 C
Slovakia
sobota, 5 decembra, 2020
Home Reporty Pohodlne, pokojne, prívetivo, príjemne, presvedčivo....

Pohodlne, pokojne, prívetivo, príjemne, presvedčivo….

autor: Daniel Hevier ml.; foto: Dávid Majerský; Pohoda 2019; 11.-13.07.2019; Letisko Trenčín, Trenčín

Písať o Pohode je ako cestovať po spomienkach. Vďaka tomu sa môžete ešte raz vrátiť na trenčianske letisko. Pri písaní si vždy kladieme tú istú otázku a každý rok na ňu dostávame nové a nové odpovede. Prečo je Pohoda nielen náš najväčší, ale aj najlepší hudobný festival?

Pohoda nie je jednoduchá, hoci je to typ festivalu, kam môžete zobrať celú rodinu, alebo partnerku, priateľa, ktorí práve nie sú zaťažení na stanovanie. Telo dostáva zabrať neustálymi presunmi, myseľ zase prelaďovaním z jedného žánru na druhý. Jednoduché je na ňom, že stačí iba prísť a zabezpečený areál vám ponúka všetky možnosti dovolenkovania. Trochu ťažšie je stihnúť čo najviac z programu.

Čo povedať o Pohode? Tristo akreditovaných novinárov z celého sveta postupne zverejňuje svoje dojmy, takmer stodvadsať interpretov bude s nežnosťou a bez povinnosti spomínať na svoje vystúpenia a niektorí sa na Slovensko vrátia iba kvôli Pohode. Články, statusy, spomienky, rozhovory, príbehy teraz podajú dôkaz, že zažité dojmy z festivalu sa nedajú zmanipulovať. Iba kvalitná a poctivá práca umožňuje návštevníkom, kapelám, ale aj celému štábu prežiť tri dni plné pohody a nových zážitkov.

Každý má svoj hudobný vkus a je úplne v poriadku, keď sa na ňom nezhodneme. Ale ten, kto tvrdí, že na Pohode nič dobré a známe nehrá, sa asi príliš neorientuje v novej hudbe. V Trenčíne vystúpili veľké mená (The Roots, Lianne La Havas, The 1975. Skepta atď.), ktoré vypredávajú svetové festivaly v Paríži, Londýne, Turíne, New Yorku atď. Nezabúdajme tiež, že Slovensko nemôže konkurovať veľkým trhom a už súťažiť s poľským či maďarským mu stále robí problém. Postaviť program na jednom headlinerovi už stál život nejeden slovenský aj český festival. Pohoda to ani nechce robiť. Jej najväčšou silou je programová kompaktnosť s nedostihnuteľným servisom.

PR manažér festivalu Anton Repka spomínal ako musia o polovicu fanúšikov bojovať lineupom. Práve mladá generácia je kľúčovým faktorom pre ďalšie ročníky. Aby si sem zvykli chodiť, lebo tí čo navštevovali Pohodu od jej začiatkov už budú iba starší a unavenejší. Možno preto sa zdá byť nočný program o čosi hlučnejší a divokejší, ale stále si popri ňom viete nájsť pokojné miestečko s hudbou z celého sveta.

Pohoda to sú rôzne maličkosti, ktoré ovplyvnia vaše tri dni strávené na ploche 72 hektárov. Obraz, ktorý si sami namaľujete, puzzle, ktoré si vyskladáte, román spísaný vašimi osobnými príbehmi. Organizátori a samotní účinkujúci do neho vstupujú improvizovanými nápadmi, ako keď si Jožko Lupták zahral s Braňom Jobusom Bacha aj Hrocha, alebo Lola Marsch zahrala slovenskú klasiku uprostred festivalového areálu.

Pohoda je značkou, ktorá si dokázala udržať ľudský rozmer aj pri náraste na 30-tisícovú kapacitu. Samotného Michala či ďalších ľudí z tímu určite stretnete v areáli pri zabezpečení hladkého priebehu festivalu, či skúmaní čo by sa dalo ešte zlepšiť do ďalších ročníkov. Všímavé oko vzhliadne domácich aj zahraničných interpretov, ako sa zabávajú na koncertoch svojich kolegov – muzikantov. Tiež vzácna vec vzhľadom na nabitý program ich diárov.

Michal Kaščák na tlačovej konferencii povedal, že ho presviedčajú na zvýšenie kapacity (Pohoda bola tento rok vypredaná v rekordne rýchlom čase) s potenciálnym nárastom zahraničných návštevníkov (tí v súčasnosti tvoria asi desať percent). On však chce festival robiť primárne pre našich poslucháčov, priniesť im svetovú hudbu, za ktorou by museli inak vycestovať. Aj preto sa z Pohody nestal backpackerské útočisko či hniezdo britských mladíkov. Ak uprednostnil ženský zbor z Afganistanu, ktorých účasť stála nemálo prostriedkov a byrokratických úkonov, namiesto dvoch, troch väčších kapiel, tak vidno, že za tým nie je kalkulovanie. Radosť z hudby má mnoho podôb a dokáže spojiť inak rozdelené náboženstva, rasy, či viesť slušný dialóg s pluralitnými názormi.

Festivaly nie sú lacný špás. Na tých západných siahnete hlboko do peňaženky a ešte o to viac, keď nemôžete opustiť areál. Na Pohode si viete nechať svoje veci v stanoch a vďaka návratke sa k nim hocikedy dostať. Nikto netvrdí, že sú ceny nízke, ak však nechcete ochutnať z rôznorodej kuchyne, nemusíte sa vôbec na festivale stravovať. Benevolentnosť sa tento rok prejavila aj pri prehliadkach na bráne. Netvorili sa tak dlhé rady a bezpečnosť bola zaistená cez iné monitorovacie zariadenia.

Jemnú výčitku posielame niektorým stánkárom, ktorí si mýlia riadnu porciu s degustáciou, alebo výčapníkom prelievajúcim pivo z jedného pohára do druhého. Takisto by neuškodilo pridať do food zóny viac miest na sedenie, prípadne dať slnečníky proti slnku či dažďu, ale búrkové výstrahy zvládol festival tento rok na jednotku. Ekologická stopa bola zminimalizovaná ako sa len dalo a potešilo, že ľudia sa k areálu správali zhovievavo a človek si mohol sadnúť na trávu bez toho, aby sa zašpinil. Podobne čistý areál sme videli iba na poľskom festivale OFF, tam však bola gastro zóna striktne oddelená od koncertov.

Nájsť nedostatky je však tá najľahšia cesta. Omnoho náročnejšie je zapracovať na tom, aby sme svojho „suseda“ nevyrušovali pri spaní, nepredbiehali sa pri radoch, nefajčili ľuďom do tváre, nerozprávali sa hlučne na koncertoch a skúsili byť tolerantnejšími voči iným ľuďom v každej situácii. Pohoda má našťastie vychované publikum a to nové sa zlepšuje každým dňom na festivale. Iba tak si vieme svoju pohodu vychutnať a preniesť ju aj do bežného života.