8.6 C
Slovakia
piatok, 27 novembra, 2020
Home Reporty Potulný akordeonista Jason U Očka - report

Potulný akordeonista Jason U Očka – report

Jason Webley – U Očka, Bratislava

Existujú muzikanti, ktorí sa musia na pódiu maximálne snažiť, aby zo seba vypotili aspoň kvapku komunikačnej kreativity. Snaha a vôľa o zdelenie svojej tvorby môže byť nabúraná nedostatkom empatie, charizmy a osobnosti. Na druhej strane sú hudobníci, ako Jason Webley, ktorí majú všetkého nadbytok. Nakoniec sa prichytíte, že tie výborné skladby sú iba kulisou k potulnému divadlu s názvom Webley. Okrem vlastných skladieb vo svojich šou interpretuje aj cudzie šlágre. V Bratislave takto prezentoval Billy Jean či God Save the Queen, ktoré dostali iný rozmer, keď k nim pridal pochodovosť a ľudskosť a na chvíľu ste verili, že sú to obyčajné skladby, ktoré mohol napísať váš sused či kolega z práce. Aranžoval ich pestro a zábavne.

Jason odohral časť svojho európskeho turné na náhradnom akordeóne, keďže mu jeho obľúbený na Európskom turné

ukradli. Na nový hral s nezvyčajnou ľahkosťou, akoby mu ten nástroj patril od malička. Počas koncertu ho striedal za akustickú gitaru a tým menil tempo či polohu hry. Okrem šansónových piesní hral Jason aj námornícke opilecké vypalovačky. Pri nich sa ešte viac utvrdil krčmovoklubový duch a zrazu sa vám váš spolunávštevník stal viac bližší. Webley pracoval s publikom počas celého koncertu.Niekedy si z neho spravil orchester, ktorý rozdelil na dva party a tie mu v pesničke sekundovali. Prechádzal sa medzi ľuďmi a nasával veľmi uvoľnenú atmosféru, ktorú vytvorilo ani nie päťdesiat ľudí. Stačilo päťdesiatčlenný “orchester” a jeden “dirigent”, ktorý svojou hudbou, osobnosťou, jednoduchosťou a otvorenosťou nadirigoval tento večer. A to, že tento potulný šansónovopunkový trubadúr nie je celosvetovou hviezdou typu Dylan či Waits a miesto toho hrá v komorných klubov je pre mňa záhada. Asi má radšej živý kontakt s ľuďmi, ako dvadsať metrový odstup z veľkých hál chránený ochrankou. Netlačí do ľudí prázdne frázy typu “toto je to najlepšie publikum, kde som kedy hral”, radšej publikum hecoval vtipnou hrou založenou na rivalite medzi Slovenskom a Českom prípadne narážkami na povesť sterilného publika vo Viedni, kde sa predstavil o pár dní neskôr.