8.6 C
Slovakia
sobota, 19 septembra, 2020
Home Reporty Prečo kupovať lístok na festival rok dopredu - Flow Festival Helsinki 2019

Prečo kupovať lístok na festival rok dopredu – Flow Festival Helsinki 2019

autor: Martin Kiss; Flow Festival; 09..11.08.2019; Helsinki

Podľa čoho si človek vyberá hudobný festival? Zaujme ho netradičná stavba areálu? Možno. Idú naň kamaráti alebo kolegovia a bude tam dobrá nálada? Asi áno. Hudba? (rečnícka otázka). Flow Festival si vyberiete pravdepodobne z iných príčin.

Pred rokom som objavil Flow Festival podľa headlinerov. Mal som pred sebou možnosť výberu – buď pôjdem na Pohodu, aby som uvidel moju obľúbenú St. Vincent, alebo skúsim niečo úplne iné v Helsinkách (s Patti Smith, Artic Monkeys atď.). Rozhodol som sa pre tú druhú možnosť s tým, že som sa nechcel spoliehať na lotériu okolo počasia (pražiace slnko verzus letisková búrka). Zvolil som si typických britských šestnásť až osemnásť stupňov s miernymi prehánkami. Vyplatilo sa, ale nielen kvôli počasiu, no najmä kvôli skvelému hudobnému výberu. Viac z minuloročnej reportáže si môžete prečítať na tomto mieste.

Pár dní po minuloročnom festivale som si kúpil lístok na Flow 2019, v predpredaji za polovičnú cenu 160 eur, s tým, že aj bez veľkých mien sa to oplatí. To sa aj stalo. Keď som sa otvoril nápadu spoznávať nové kapely, namiesto očakávaných a tých istých mien, stačilo si iba rezervovať letenku a vyraziť. Fínska scéna je pripravená okúzliť fanúšikov elektroniky, tak aj jazzu, alternatívy až experimentálnych žánrov. Nehovoriac o tom, že rozpočet festivalu je dostatočne veľký na to, aby si z neho mohli organizátori dovoliť pozvať najväčšie fínske kapely a svetových umelcov.

Piatok začal príjemným pomalým krokom, chlapci zo „slowthai“ podali hudbu a texty, akoby to človek očakával z „Dúbravky“ Londýna. Videl som ich týždeň predtým v Katoviciach, kde sa im pokus o hru s publikom až tak nevydaril. V Helsinkách to neskúšali, takže to bolo omnoho lepšie. Neneh Cherry bola rovnako príjemná ako na svojom koncerte v Katoviciach.

Makaya McCraven zas odvlial jazzovým smerom – do moderného jazzu s krásne taktnými koncami skladieb. Bubeník čaroval s veľmi dobre zohraným triom. Ich vlastná tvorba naživo ožila viac než zo štúdiového prejavu.

Hudobno-tanečnou zaujímavosťou piatkového večera sa stala skupinka BCUC z Juhoafrickej republiky. Zmodernizovanými rituálnymi skladbami roztancovali celé publikum. A to, že ich textom skoro nikto nerozumel, vôbec nevadilo. Publikum intuitívne podchytilo obsah cez spev aj rap a nikoho to nenechalo chladným.

Erykah Badu naladila na hlavnom pódiu na magický soul a príťažlivé R&B, potom čo tam skončila Solange Knowles s ohlušujúcim záverom plynúcim do ticha. Tichým nie z vlastnej vôle, keďže speváčka sa spontánne rozhodla odmeniť festivalové publikum päťminútovým prídavkom. Organizátori jej to neumožnili, kvôli neúprosnej dohode s mestom skončiť vždy presne po polnoci. Aj keď ľudia šomrali, nakoniec sa predsa zhodli, že je dobré dodržať pravidlá nočného pokoja a nechať širšie centrum Helsínk vyspať. 

Ekologický dopad na mesto sa snažia organizátori čo najviac tlmiť. Zdá sa, že Fíni už nechcú kapitalizmus v tom klasickom zmysle. Namiesto plytvania presadzujú šetrenie a minimalistický spôsob života. Na festivale bolo každých tristo metrov pitná voda z vodovodu a vedľa stánok na dochutenie rôznymi bylinkami. Čo viac potrebujete k perfektnej ekologickej limonáde? Škoda len, že to pivo nechutí ako pivo.

Sobota začala veľmi fínsky – domácim folklórom v modernom podaní (na gitare postavenej z cigaretovej krabičky) Pekko Käppi n K:H:H:L, ktorí vytvorili doslovne magickú atmosféru na pódiu pod balkónom. Pokračoval domáci tradičný jazz od dvojice virtuózov Timo Lassy n Teppo Mäkynen. Na podvečer prebrala po nich štafetu londýnska saxofonistka, zástupkyňa novej britskej jazzovej vlny Nubya Garcia so svojím triom.

Rozhodne netreba vynechať techno stage, kde zahrali spoločný akt Katerina a Linda Lazarov – odporúčam vypočuť si EP Just when you thought it was over od Kateriny, v ktorom sa objavujú emocionálne línie s frázovaním techno rytmov. Linda zase prináša mix post punku, techno music a EBM. Zo špirály jazzu a elektroniky na chvíľu vytrhla popová speváčka Alma, ale zostať iba na jednom mieste sa tiež vyplatilo. Späť do jedného z najzaujímavejších javísk na festivale – Baloon Stage – kde sa diali veci. Mladá DJka Kampire z Nyege Nyege collective prišla až zo Zambie, aby predviedla, ako sa správne mixujú hudobné žánre na štýl konžskej hudby a afrického popu. Ak niekto v sobotňajší večer hľadal headlinera, rozhodne ním boli Tame Impala s ich rôznorodým setom, krásnou choreografiou a nostalgiou, ktorá zaváňa psychedelic sixties. Pri počúvaní sa aj v zabetónovanom areáli vytvárali pomyselné zelené kopce legendárneho Woodstocku.

V nedeľu netrpezlivo čakali všetci fanúšikovia elektronickej hudby deväťdesiatok na skupinu Modeselektor. Povinná jazda, ktorá sa už tak skoro nemusí zopakovať. Nasledovalo príjemné spomalenie v podaní Father John Misty, ale len do doby, kým sa po dvadsiatich rokoch na pódiu znovu nestretli Stereolab. Pôvodný britský kvartet vedie už dlhé roky francúzsky vokál Lætitia Sadier. So všetkou francúzskou noblesou uviedla skladbu French Disco, ktorej dala nádych „francúzskej tančiarne“.

Nezostal som na nich dlho, keďže som sa postavil do rady, aby som uvidel jedného z posledných pokračovateľov línie saxofónového nestora Ornette Colemana, legendu menom Ferrel „Pharoah“ Sander“. Saxofonista, ktorý v šesťdesiatych rokoch hrával paralelne s velikánmi ako John Coltrane, zavítal na staré kolená odohrať dva beznádejne zaplnené koncerty na Baloon stagi. Tvorba idúca od avantgardy až po moderný jazz zahraná neopísateľným umelcom. Na pódium prišiel neistým a pomalým krokom, pri ktorom mu pomáhali bodyguardi, aby náhodou nespadol, ale ako náhle začal hrať, zrazu boli preč všetky zdravotné problémy aj vysoký vek. Pred vami stál mladý excentrik, ktorý si aj zatancoval.

Povedal by som, že posledný festivalový deň zakončili výborný The Cure, kde Robert Sim podáva stále vynikajúci vokálny výkon, ale to by nebol Flow Festival. Tam sa hlavnými koncertmi nič nekončí, ale pokračuje nočným životom – Nina Kraviz, Willikens n Ivkovic, Laurou Silva, s ktorou sa oficiálna časť skončila, aby následne pokračovala na after party v kluboch, odkiaľ polovica umelcov z Flow Festivalu pôvodne pochádza.